Kováčik je stratený prípad, Čižnár je z najhoršieho vonku
Kováčik pred rokmi začínal s dobrou povesťou, o ktorú prišiel. Čižnár začínal z nuly a opatrne pridáva.
Krátko po sebe v parlamente vystúpili generálny prokurátor Jaromír Čižnár a špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Druhý z nich patrí medzi najneobľúbenejších ľudí v republike. Jeho odstúpenie je jednou z požiadaviek protikorupčných pochodov.
Ľubomír Galko ho zas v parlamente privítal touto vetou: „Azda ešte nikdy v histórii Slovenska neviedla takýto verejný úrad osoba s takým nízkym kreditom, ako je ten váš. Možno kedysi Ivan Lexa na čele SIS.“ Väčšia urážka sa už asi vymyslieť nedá. V rovnakom duchu sa niesla celá diskusia o jeho výročnej správe.
Niežeby bol Čižnár obľúbencom opozície a médií, stále o sebe musí počúvať, že je spolužiakom Roberta Fica. Lenže tón, akým ho hodnotia, je predsa len iný. Študenti ho odvolať nechcú a ani v parlamente po svojej správe o prokuratúre neutŕžil zďaleka takú kritiku. Kováčik tam už iba počúva, že pred súd nedostal ani jeden zo svojich prípadov.
Čižnár sa v porovnaní s ním dokáže správať autonómne. Naposledy napríklad napadol rozhodnutie o neodobratí akreditácie Čistému dňu. Toto zariadenie pritom Smer už mesiace intenzívne obhajuje, v čom vyniká aj mediálna pravá ruka premiéra Erik Tomáš. Dávnejšie zas Čižnár kritizoval predčasné zastavenie vyšetrovania Bašternáka.
Generálny prokurátor má ľahšiu situáciu v tom, že aj keď nechytí žiadneho politika, môže si imidž zlepšovať inde. Kováčik to prvé robiť nechce a iné nemôže. Jeho povesť je preto definitívne zničená. Čižnár má ešte šancu, že keď raz z úradu odíde, nebudú mu všetci iba nadávať.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
