Prvá slovenská družica vyletí do vesmíru v piatok

Hádanka: USA ich má vyše tisíca, Francúzsko desiatky, Turkmenistan jeden a Slovensko nula. Čo je to? Satelit.

Podľa definície je satelit hocičo, čo sa nachádza na orbite (v tomto prípade Zeme). Môže ísť o objekty prírodné, ako napríklad Mesiac, alebo umelé, ktoré tam dopravil človek.

Technicky vzaté môže byť satelitom aj telefónna búdka, futbalová lopta či pokojne aj kaleráb. Lenže posielať na orbitu niečo také je škoda – satelity môžu slúžiť na komunikáciu, fotografovanie Zeme či pozorovanie vesmíru.

Takmer všetky umelé satelity sú úžitkové, či už komerčne, alebo vedecky. Dôvod je jednoduchý – peniaze. Dostať kilový náklad na orbitu stojí desaťtisíce eur.

Prečítajte si

Postavili prvú slovenskú družicu – začínali v kúpeľni a veria, že to ešte poriadne roztočia

Gravitácia na orbite

Čo za tieto peniaze dostanete? To, že raketa vynesie satelit do istej výšky, je až druhoradé. Kľúčové je, že mu dodá obrovskú rýchlosť.

Bežne si ľudia myslia, že satelity nepadnú na Zem, lebo sa nachádzajú mimo gravitácie Zeme. To je omyl – gravitácia na orbite (bežne vo výške pár stoviek kilometrov) je len o trochu menšia oproti tej na povrchu. Satelity teda padajú – ale tak šikovne, že nikdy nedopadnú.

Predstavte si, že odpaľujete golfové loptičky zo strechy paneláku. Robíte to stále silnejšie a odhadujete, kam dopadnú. Keď začnete loptičky odpaľovať na vzdialenosť desiatok kilometrov (hypotetická situácia), všimnete si, že dopadajú ďalej, ako ste čakali – zakrivenie spôsobilo, že úroveň zeme mierne klesla a umožnila loptičke letieť dlhšie.

Ak by ste loptičku odpálili rýchlosťou 28-tisíc km/h, tak nedopadne nikdy (o koľko sa vplyvom gravitácie priblíži k zemi, o toľko sa zem vzdiali vplyvom zakrivenia).

Náklady

Tento príklad má jeden problém – odpor vzduchu, ktorý by loptičku obral o rýchlosť. Jeho hustota klesá pomerne rýchlo s výškou, a tak už relatívne nízko, zhruba 300 kilometrov nad zemou, takmer žiaden odpor necítiť.

Vyslať satelit na obežnú dráhu tak znamená dostať ho trochu hore a dodať mu obrovskú rýchlosť – a to stojí peniaze.

Satelity môžu byť ľubovoľne malé a lacné, no aby mali aspoň nejaký vedecký či komerčný význam, musia vážiť aspoň kilo a podľa funkcionality stáť aspoň niekoľko (desať)tisíc eur, horná hranica asi neexistuje.

K tomuto treba pripočítať päťdesiat až osemdesiattisíc eur za vynesenie (a urýchlenie) na orbitu a dostaneme celkovú sumu rádovo stotisíc eur. Z pohľadu jednotlivca je to veľa, ale pre výskumné inštitúcie, veľké komerčné subjekty, alebo štáty je to dostupné.

Poruchy na SpaceX

Okrem spomínaných komerčných a vedeckých účelov slúžia satelity aj na to, aby sa malé krajiny zviditeľnili, nielen v očiach vedeckých a výskumných agentúr, ale aj u potenciálnych investorov. Takýto projekt si vyžaduje šikovných technikov, programátorov a inžinierov, často z radov študentov.

Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) sa projektu satelitu venuje už roky. Ide o typ, ktorý sa označuje CubeSat, čiže kocku s hranou 10 centimetrov a hmotnosťou okolo jedného kilogramu.

Hlavný vedecký experiment skCUBE bude spočívať v prieskume nadoblačných bleskov.

Projekt skCUBE čaká na štart už pomerne dlho. Pôvodne mala vynesenie na orbitu zabezpečiť firma SpaceX, no nanešťastie práve vtedy došlo k poruchám, ktoré spôsobili opakované odklady.

Nedávno prišla ponuka, že skCUBE môže vyniesť indická raketa a významne tak skrátiť čakanie – podľa plánov bude štart už tento piatok po 5 hodine ráno.

Aj kritika

Združenie SOSA čelí poslednú dobu kritike časti vedeckej komunity, ktorá ich označuje za amatérov. Kritici upozorňujú, že organizácia nie je regulárnou vedeckou inštitúciou (no má vo svojich radoch niekoľko významných vedcov, napríklad astrobiologičku Michaelu Musilová alebo astrofyzika Norberta Wernera).

Kritizovaná je aj cena projektu (hradená z verejných financií) – niekoľko stoviek tisícov eur.

Podstata sporu pravdepodobne vychádza z toho, že SOSA začala čiastočne suplovať popularizáciu vedy za vedeckú komunitu, čo môže v niekom vyvolať dojem, že žnú plody cudzej práce.

Prečítajte si

Na slovenskú družicu poskytol štát amatérom už 370-tisíc eur, vyletieť má z Indie

Priznajme si ale, že veda na Slovensku v oblasti popularizácie a prezentácie často zaostáva. Veľké zahraničné inštitúcie ako NASA či CERN majú celé marketingové tímy, tie menšie aspoň organizujú rôzne prednášky a workshopy.

Slovenská veda živorí, a tak sa nedá čudovať, že na popularizáciu často nezostanú financie ani energia. Preto by bolo dobré inšpirovať sa zahraničím a snažiť sa tieto dve sféry, akademickú a nadšeneckú, prepojiť, nie stavať proti sebe. Profitovať z toho môžu všetci.