piatok

Keby bolo menej starostov, obce by mohli fungovať lepšie, tvrdia vládni ekonómovia

Ekonómovia IFP v analýze ukázali, ako by mohla samospráva ušetriť 180 až 360 miliónov eur v ročne. ZMOS so závermi analýzy nesúhlasí.

Ilustračné foto N - Karol Sudor

Jana Vavřinková bola minulé volebné obdobie štyri roky starostkou malej obce Dolný Kalník, ktorá leží štyri kilometre od Martina. Obec so 65 obyvateľmi má stavebný úrad, ktorý slúži aj pre pár neďalekých obcí. Pre lepšiu predstavu, Dolný Kalník a susedné tri obce za sebou nadväzujú tak, že medzi nimi nie je ani poriadne pole.

„V každej malej obci sme robili to isté, rôzne štatistiky, zisťovania, daňové priznania,“ spomína Vavřinková, ktorá mala ako starostka len tretinový úväzok. Vraví, že keby sa výkon správy obcí sústredil do väčších celkov, pri tých istých peniazoch by dosiahli oveľa väčšiu efektivitu.

„Ja by som bola všetkými desiatimi za, aby sa malé obce pri takýchto výkonoch spojili, lebo to nemá zmysel,“ hovorí.

Pravidlá sú dnes také, že aj najmenšia obec na Slovensku má poskytovať pre občanov rovnaké služby ako veľké mestá. Ekonómovia Inštitútu finančnej politiky (IFP) v analýze odhadli, že keby sa správa malých dedín presunula do obcí, kde je dnes matrika a každá dedina by nemusela mať starostu, ročne by sa ušetrili desiatky miliónov eur.

Samospráva by o peniaze neprišla,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 101453 z vás dostáva správy e-mailom