Keby bolo menej starostov, obce by mohli fungovať lepšie, tvrdia vládni ekonómovia

Jana Vavřinková bola minulé volebné obdobie štyri roky starostkou malej obce Dolný Kalník, ktorá leží štyri kilometre od Martina. Obec so 65 obyvateľmi má stavebný úrad, ktorý slúži aj pre pár neďalekých obcí. Pre lepšiu predstavu, Dolný Kalník a susedné tri obce za sebou nadväzujú tak, že medzi nimi nie je ani poriadne pole.

„V každej malej obci sme robili to isté, rôzne štatistiky, zisťovania, daňové priznania,“ spomína Vavřinková, ktorá mala ako starostka len tretinový úväzok. Vraví, že keby sa výkon správy obcí sústredil do väčších celkov, pri tých istých peniazoch by dosiahli oveľa väčšiu efektivitu.

„Ja by som bola všetkými desiatimi za, aby sa malé obce pri takýchto výkonoch spojili, lebo to nemá zmysel,“ hovorí.

Pravidlá sú dnes také, že aj najmenšia obec na Slovensku má poskytovať pre občanov rovnaké služby ako veľké mestá. Ekonómovia Inštitútu finančnej politiky (IFP) v analýze odhadli, že keby sa správa malých dedín presunula do obcí, kde je dnes matrika a každá dedina by nemusela mať starostu, ročne by sa ušetrili desiatky miliónov eur.

Samospráva by o peniaze neprišla, zostali by jej, len by ich vedela použiť inak, napríklad na materské škôlky. Nakoniec, už aj dnes nie je stavebný úrad, škola, či úrad pre životné prostredie v každej dedine.

IFP ako príklad uviedol Nové Mesto nad Váhom, ktoré robí agendu stavebného poriadku a miestnych komunikácií pre 29 obcí a sociálne veci pre 9 obcí.

Priveľa starostov

Na lepšiu predstavu, na Slovensku je 2926 obcí a miest. Dve tretiny z nich majú menej ako 1000 obyvateľov a až 92 percent má menej ako 3000 obyvateľov.

Každá z obcí má starostu, v tých najmenších zastávajú funkciu často dobrovoľne, bez nároku na honorár alebo majú len veľmi malý úväzok.

„Podiel starostov aj poslancov na 100-tisíc obyvateľov na Slovensku vysoko presahuje priemer EÚ. Máme viac ako 3,5-násobne vyšší podiel starostov a viac ako 2-násobne vyšší podiel komunálnych poslancov na 100-tisíc obyvateľov,“ píše IFP v analýze.

Ako príklad uvádza Dánsko a Írsko, ktoré sú Slovensku podobné veľkosťou aj počtom obyvateľov a majú samosprávne jednotky 26-krát alebo 133-krát väčšie.

Írska reforma bola však bez výraznej zmeny v kompetenciách samosprávy.

V Dánsku začali veľkú reformu samosprávy ešte v 70. rokoch minulého storočia. Keď ju v roku 2007 dokončili, počet samospráv klesol približne na desatinu pôvodného počtu.

Vo Fínsku sa zase samosprávy spájali dobrovoľne. Obce, ktoré majú menej ako 20-tisíc ľudí, však musia mať s inými obcami spoločnú zdravotnú starostlivosť a sociálne služby.

„Fínska samosprávna reforma bola, rovnako ako u nás, potrebná z dôvodu starnutia populácie, odchodu silných populačných ročníkov do dôchodku a zvyšujúcej sa domácej migrácie,“ uviedol IFP.

Málo efektivity

Porovnanie výdavkov ukazuje, že obce na Slovensku s menej ako 250 obyvateľmi, minú viac ako polovicu všetkých výdavkov na výkon správy, teda na plat starostu, poslancov a niektorých úradníkov. Obce s počtom obyvateľov 20-tisíc až 50-tisíc, ktoré sú podľa vládnych ekonómov najefektívnejšie, minú na výkon správy len desatinu svojich výdavkov.

Podľa IFP by teda pomohlo, keby správu obcí mal na starosti menší počet starostov.

Celkové príjmy samospráv by sa nekrátili, ale namiesto výdavkov na administratívu, riadenie obce a chod úradu by sa peniaze mohli použiť na poskytovanie kvalitnejších služieb. Malým obciam by sa tiež zlepšili možnosti čerpania eurofondov.

„Sústredenie výkonu správy obcí do väčších celkov by uvoľnilo na ich ďalší rozvoj 181 miliónov až 316 miliónov eur ročne,“ uviedli vládni ekonómovia.

V prepočtoch rátajú s tým, že v prvom kroku by sa správa obcí sústredila len do tých, kde sú aj matriky (na Slovensku je ich 970). V ďalšom kroku by sa vytvorilo 160 lokálnych centier.

 

ZMOS má výhrady

Vládni ekonómovia o analýze diskutovali aj so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Združeniu prekáža, že výsledky analýzy vychádzajú iba z ukazovateľa efektívnosti správy, teda z podielu osobných nákladov a priamych prevádzkových nákladov na starostu, poslancov a niektorých zamestnancov k celkovým výdavkom obce.

Podľa výkonného podpredsedu ZMOS Jozefa Turčányho ukazovateľ nezohľadňuje úroveň efektivity v iných zákonných oblastiach pôsobenia územnej samosprávy – ako sú napríklad školstvo, verejné služby, odpady, doprava či stavebná činnosť.

„Za nešťastný považujeme aj záver, že matričný úrad (obvod)  bude najefektívnejšou budúcou jednotkou výkonu samosprávnych pôsobností, ktorý vychádza z porovnávania počtu návštev na matričnom úrade s efektívnosťou výkonu správy územnej samosprávy,“ dodal Turčány.

Aj keď analýza nehovorí o rušení obcí, ZMOS pre istotu hovorí, že Slovensko je typickou vidieckou krajinou a nie je možné ho „prerobiť na len dvadsať-, dokonca na päťdesiattisícové mestá“.

Hospodárenie miest a obcí už pár rokov analyzuje inštitút INEKO. Ten už dávnejšie ako jedno z konsolidačných opatrení odporúčal, aby sa obce na Slovensku podobne ako v severských krajinách zlučovali.

„Čo sa týka samotnej analýzy, možné úspory sa nám zdajú dosť nadhodnotené, ale zmysel vidíme nielen v úsporách, ale aj v tom, že malé obce nemajú často kapacitu riešiť zložitejšie, napríklad eurofondové projekty, a keby sa to koncentrovalo, kapacita v koncentrovaných oblastiach by bola vyššia,“ povedal šéf INEKO Peter Goliaš.

Riešenie v grafoch podľa IFP: