Denník N

Smer nechráni deti

Na kvalite slovenskej sociálnoprávnej ochrany sa roky nič nemení, len celú jej biedu bez lesku už vidno aj navonok.

V jednom čase sa pozeráme na kauzu Čistý deň, v ktorej sa za desať mesiacov nestalo takmer nič užitočné, na komisárku pre deti, splietajúcu nezmysly, aj na dobiehajúce procesy v kauze mŕtvej Lucky.

Keby ste si mysleli, že Smeru je síce už všetko jedno, ale hádam ľudia z civilizovanej krajiny budú civilizovane reagovať na utrpenie detí, Smer vás vyvádza z omylu každý deň.

Že Čistý deň nie je čistý, už chápe naozaj každý, nevynímajúc ľudí, ktorí sa rozhodli nezatočiť so zločincami, ale so svojimi kritikmi. Problém najnovšie riešia vyhodením psychologičiek z ústredia práce a aj to robia v takej kvalite, že sa raz poskladáme na účet za prehratý pracovnoprávny spor. Tománkovci, beztrestní ešte dokonalejšie ako feudálni páni, ďalej pokojne prevádzkujú svoj pochybný podnik a ústredie do tejto chvíle neráčilo ani skontrolovať samotný resocializačný proces, čo žiadala jedna z vyhodených psychologičiek. Iste sú všetky deti mimo ohrozenia, veď súdy musia kontrolovať výkon ústavnej starostlivosti. Ako chyba v systéme sa javí len generálny prokurátor Čižnár, ktorý zjavne ako jediný nezvláda nezákonnosť ministrovho postupu a podal protest prokurátora. Možnosti sú dve: buď ministerstvo uzná, že protest má hlavu a pätu, a do tridsiatich dní zruší svoje rozhodnutie, alebo si pôjde ďalej svoje a rozbehne sa nový maratón, ktorý sa môže skončiť správnou žalobou.

Vychádzajúcou hviezdou slovenskej sociálnoprávnej ochrany je komisárka pre deti Tomanová. Keby jej zákon nedovoľoval vstupovať do súdnych konaní, čo je samo osebe nepochopením úlohy ombudsmana, a keby nebolo skratky PETO, celá Tomanová by bola len estráda s účtom zatiaľ 300-tisíc. Spoluvytvára však rozhodnutia, často celkom absurdné, pričom sama sa nachádza v takom právnom bezvedomí, že každá jej veta je perla. V parlamente ju dostatočne rozobrala na súčiastky opozičná poslankyňa Blahová, ale Tomanová ešte na úniku pred novinármi tvrdila na margo Čistého dňa napríklad, že nešlo o sexuálne zneužívanie, lebo platí hranica 15 rokov. Tu je každá rada drahá, ale generálny prokurátor jej to objasní.

Príčetnejší sudcovia sa musia chytať za bruchá, keď im ľudia od komisárky chodia na pojednávania mudrovať, že osvojenie je forma náhradnej starostlivosti (nie je; osvojením vzniká rodičovský vzťah), alebo žiadať niečo, o čom sa vôbec nepojednáva, ale komisárka to žiada (typicky zverenie do starostlivosti matky). Skrátka, deti potrebujú veľa slnka, len ich tu niekto zabúda natierať ochranným faktorom.

Keby mali ľudia zo Smeru štipku základného ľudského ochranárskeho pudu voči deťom, najneskôr teraz by im došlo, že aj vo svojich radoch musia nájsť niekoho vhodnejšieho, plus by neškodilo odstrániť úradu tú jednu šialenú právomoc.

Kauza Lucka sa skončila rozsudkom pre sociálnu pracovníčku, ale súd si všimol aj kvalitu práce úradu a to, že chýba kontrola. Netreba hádať, ako sa s týmto záverom stotožní ústredie, lebo svoj názor dalo najavo už skôr: bolo to ústredie, kto podal na sociálnu pracovníčku trestné oznámenie, čiže odstrelilo pešiaka, ale to, že jej iks šéfov prípad nijako tri roky nekontrolovalo, sa už taktne vynechalo. Na rozdiel od psychologičiek z ústredia táto sociálna pracovníčka neletela z práce, počas trestného konania bola len odsunutá na úsek, kde nepracovala s deťmi. Novela zákona, ktorá bola priamo následkom kauzy Lucka, zato povodila všetkých za nos, lebo sa tvárila, že príčinou boli nedostatočné právomoci sociálky pri vstupe do obydlia. Neboli.

Slovenská sociálnoprávna ochrana je v katastrofálnom stave a ešte nikto nezačal ani hovoriť o nejakej reforme. Kým sa bude energia vynakladať len na zametanie, nebude to inak.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Viera Tomanová

Komentáre

Teraz najčítanejšie