Denník N

Verejnoprávnosť na predaj

Politická garnitúra ukázala vztýčený prostredník masívnej vlne nespokojnosti laickej a odbornej verejnosti.

Poslanci definitívne rozhodli: novým generálnym riaditeľom Rozhlasu a televízie Slovenska sa stane Jaroslav Rezník, ktorý v septembri nahradí Václava Miku. Čo to znamená pre nás – tvorcov i divákov – a akú stigmu to zanechá na tele verejnoprávneho média?

S RTVS spolupracujem už niekoľko rokov. Ako scenárista televíznej minisérie Moje povstanie a dramaturg relácií Večera s Havranom, Umenie i viacerých dokumentárnych projektov. Zároveň som sa ako autor alebo hosť zapojil do relácií na rádiách Devín, FM alebo Slovensko. Mal som dostatok času a priestoru na to, aby som toto osobité prostredie spoznal zvnútra a (aspoň čiastočne) pochopil jeho krehké mechanizmy.

Reč čísel hovorí jasne: televízia prekonala za posledné roky pozoruhodnú púť od nedôveryhodného politického nástroja k rešpektovanému a funkčnému médiu s vlastnou identitou, štruktúrou, diváckou základňou i zaujímavými novými projektmi. Ako koproducent stojí za desiatkami oceňovaných dokumentárnych a hraných filmov. Prirodzene, je legitímne diskutovať o otázkach vkusu – tiež nie som fanúšikom Petra Marcina alebo shiny-happy-people zábavných rodinných formátov – alebo o vágnosti programovej dramaturgie počas športových bakchálií, ale nič to nemení na tom, že RTVS je v životnej forme.

Aj pred piatimi rokmi, keď Miloslavu Zemkovú nahradil na poste súčasný generálny riaditeľ, bola verejnosť znepokojená, pretože za zmenou cítila pachuť spolitizovaného gesta. Ale verejnoprávne médium bolo vtedy v úplne inom stave, ktorý sa síce neblížil ku kolapsu, ale jeho vitalita bola viac než diskutabilná. Václav Mika sa však ukázal ako profesionál, ktorý zadefinoval identitu RTVS a premenil ju na autentickú a mienkotvornú platformu. Zahrávanie sa s touto skutočnosťou je absurdný precedens, predstavujúci pľuvanec do tváre nielen tých, ktorí svojou tvrdou prácou, profesionalitou a talentom tvoria dušu verejnoprávneho organizmu, ale aj všetkých, ktorí očakávajú od RTVS viac než len live-stream z nedeľnej omše, Borbélyho experimentálnu futbalovú poéziu a nikým neprerušované monológy pochybných matičiarskych mesiášov.

S bodmi v projekte Jaroslava Rezníka sa ťažko nesúhlasí: sú totiž extraktom všeobecne otrepaných fráz – tretí kanál, posilnenie programovej štruktúry alebo kvalitný branding. Lenže jeho profesijná minulosť popretkávaná dlhoročnou servilnosťou naprieč politickým spektrom logicky vyvoláva pochybnosti. To, čo ma však znepokojuje najviac, je jasný signál od súčasnej politickej garnitúry, ktorý ukazuje vztýčený prostredník masívnej vlne nespokojnosti laickej a odbornej verejnosti. Táto exemplárna ukážka arogancie moci, ktorá sa vynára s únavnou pravidelnosťou ako pálenie záhy, nás doviedla až na miesto, kde dnes stojíme.

Na križovatke, kde je aj verejnoprávnosť iba lákavou komoditou.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

RTVS za Machaja

Komentáre

Teraz najčítanejšie