Česi zakázali fajčenie v krčmách. U nás fajčiarov výrazne ubúda, aj keď nie sme takí tvrdí
Slovensko bude najotvorenejšou krajinou pre fajčiarov v celej Európskej únii. Zákonom obmedzujeme iba podniky, kde varia jedlo. Aj tak u nás počet fajčiarov zásadne klesá.
Keď Filip Holek vkročí do svojej bratislavskej kaviarne na Krížnej, v pohodlí si vnútri zapáli cigaretu, niekedy fajčí jednu od druhej. Klasické cigarety ešte prekladá elektronickým vaporizérom s nikotínom.
Takýto luxus mu môžu v susednom Česku už iba závidieť. Česko dlho ignorovalo apely Európskej únie na väčšiu ochranu nefajčiarov. Bez obmedzení sa fajčilo takmer všade, v typických českých krčmách s jedlom, v malých kaviarňach a baroch. Bolo to jedno z posledných miest v Únii, kde zákazníci mohli pri obede fúkať nefajčiarom dym priamo do taniera.
Posledný májový deň prešla krajina drastickou zmenou. Česi sa do obmedzení síce pustili ako poslední, no naplno. Jedna z najtolerantnejších krajín k fajčiarom prijala najtvrdšie protifajčiarske zákony. Od mája budúceho roka sa podľa agentúry Reuters k úplnému zákazu pridá aj Rakúsko.
Najotvorenejšou krajinou pre fajčiarov v celej Európskej únii tak bude Slovensko.
Inde v Únii je fajčenie buď úplne zakázané (Česko, Írsko, Maďarsko, Británia a čoskoro aj Rakúsko) fajčiarska časť kaviarne či krčmy aj bez jedla musí byť oddelená, prípadne majú menšie podniky výnimku (napríklad Poľsko).
Slovensko: Rozdelené reštaurácie aj krčmy
Slovensko prijalo len čiastočné obmedzenia, od roku 2010 musia mať podniky s ponukou jedla (a iba tie) hneď pri vchode fyzicky oddelenú väčšiu nefajčiarsku časť. Od roku 2013 sprísnili pravidlá pre kaviarne v nákupných centrách. No inak sa podnikatelia môžu slobodne rozhodnúť, či sa v bare či kaviarni bude alebo nebude fajčiť.
V praxi sa aj na Slovensku podniky za posledné roky zásadne zmenili. Tam, kde varia, úplne zrušili fajčiarsku časť, alebo ju presunuli ďalej od vchodu. Dnes tak v krčmách či v kaviarňach s jedlom zväčša nefajčiarov pri jedle neotravuje cigaretový dym. Aj to má však stále svoje výnimky a čiastočné porušenia nových pravidiel, napríklad na toaletu často musia prejsť zadymenou časťou. A aj večerné pivo či pohár vína je stále častejšie možné si vypiť v podniku, kde sa nefajčí.
Fajčenie je dnes bez ohľadu na zákazy vo veľkých mestách nemoderné, otravné a aj nové podniky v Bratislave vznikali skôr ako nefajčiarske, výnimočne s vyčlenenou fajčiarskou časťou. Fajčiarov vytláčajú do zašitých kútov za sklenené steny alebo von. A zažívajú to, čo predtým tí scestovanejší poznali z výletov po európskych mestách – dlhé hľadanie popolníkov.
Fajčiarov je výrazne menej
Prísnejšie pravidlá však podľa slovenského Úradu verejného zdravotníctva nemajú za cieľ znížiť počet fajčiarov, ale najmä chrániť nefajčiarov.
Nejde pritom iba o obmedzenia v podnikoch, po celej Únii sú už na cigaretových krabičkách odpudzujúce obrázky s chorobami spôsobenými cigaretami.
To, že sa Slovensko napriek miernejším pravidlám mení, ukazujú aj dlhodobé čísla.
Slovenský Úrad verejného zdravotníctva tvrdí, že dnes fajčí asi 23 až 25 percent populácie. Pred desiatimi rokmi ich bolo vyše 36 až 40 percent. Klesla tiež úmrtnosť na srdcové alebo dýchacie problémy.
V prieskume Eurobarometra pred dvomi rokmi na Slovensku namerali 21 percent fajčiarov, v máji tohto roka to bolo mierne viac, 26 percent z celej populácie. Tieto čísla sa nedajú porovnávať s tými od Úradu verejného zdravotníctva, pretože vznikli inou metodikou. Zaujímavé je však ich porovnanie s inými krajinami EÚ.
Našich 26 percent je priemer Únie a sme na tom lepšie ako naši susedia z V4 a aj ako Rakúšania, ktorí majú všetci od 27 do 30 percent fajčiarov.
Pre porovnanie, najmenej ľudí fajčí vo Švédsku (7 percent) a najviac vo Francúzsku či v Bulharsku (36 percent) a v Grécku (37 percent).
Prečo chce niekto ešte aj dnes fajčiarsku kaviareň
A prečo teda aj dnes vznikajú fajčiarske krčmy a kaviarne, keď fajčí menej ľudí?
Holek si útulnú kaviareň Cafe di Praga so secesným interiérom a vybavením po pražskej babičke v širšom centre Bratislavy otvoril pred štyrmi rokmi. Rozhodol sa, že kaviareň bude fajčiarska, lebo sám fajčí. „Aby som si nemusel chodiť zapáliť za roh. Uráža ma, keď mám stáť vonku a ťahať nasilu v mínus desiatich stupňoch. Radšej do takého podniku nejdem,“ vraví Holek. „Ušil som si to pre seba.“
Výnimkou sú iba malé koncerty, keď sa v podniku nefajčí, inak musia nefajčiaci hostia dym tolerovať alebo môžu odísť.
Väčšina zákazníkov aj čašníkov však podľa Holeka aj tak fajčí. „Je tu trochu špecifické osadenstvo. Chodia sem umelci a väčšina fajčí.“
Aj keď počet fajčiarov postupne klesá, úbytok zákazníkov nepostrehol, fajčiari sú podľa majiteľa kaviarne zvyknutí chodiť na kávu častejšie. „Veľa ľudí doma nefajčí, chodia von, možno preto strávia viac času vo fajčiarskom podniku. K dobrej káve a pivu patria cigarety. Niektorí, aj keď bežne nefajčia, si pri alkohole zapália.“
Holek fajčí od šestnástich, nikdy neskúsil prestať, hovorí, že je to jeho životný štýl.
V kaviarni ho zatiaľ zákon obmedzuje iba pri podávaní jedla – k pivu by rád ponúkal utopence alebo hermelín, cez deň koláče pre ľudí z úradov, ktorí prídu na kávu, no nemôže. Slovenské pravidlá sú totiž jasné v tom, že vo fajčiarskom podniku nedovolia žiadne pripravované jedlo.
„Nejde mi vyslovene o fajčenie, ale skôr o neslobodu. Zakážu mi, ako mám podnikať. Teraz by som to vôbec nereguloval, v pohode prežijú aj nefajčiarske podniky, a nechal by som slobodu voľby. Budem aj posledná kaviareň, kde sa dá fajčiť,“ hovorí Holek.
Zatiaľ sa nemusí báť, že by musel riešiť podobné problémy ako českí podnikatelia. Naše ministerstvo zmenu zákona nepripravuje.
Čo s čašníkmi, ktorí nefajčia alebo aj fajčia
Slovenský príklad vyzerá ako zlatá stredná cesta, kde musia byť spokojní fajčiari a aj nefajčiari. Menšia skupina fajčiarov neprišla o obľúbené kaviarne, prípadne im majitelia vyčlenili priestor a nefajčiari sú zároveň dostatočne chránení a majú široký výber podnikov.
Zákon však nemyslí úplne na ochranu zamestnancov, ktorí musia tabakový dym dýchať aj niekoľko hodín. Aj Úrad verejného zdravotníctva priznáva, že ak sa chce nefajčiar zamestnať vo fajčiarskom podniku, nemá veľmi šancu klásť si podmienky.
Nefajčiarka Nina (22) sa pred rokom zamestnala v jednej z bratislavských kaviarní v centre, kde hostia bežne a po celý deň fajčia. Hovorí, že to vtedy neriešila, zaujalo ju prostredie a atmosféra kaviarne. Navyše, nastúpila v lete, keď bol podnik stále vetraný, rozdiel si ani veľmi nevšimla. Nina začala mať problémy až na jeseň, keď bolo vnútri nafajčené a nestíhalo ani odsávanie.
„Zle sa mi dýchalo, keď som prišla domov, mala som stále suchý nos. Nebolo mi to príjemné, ale kúpila som si spreje, vyvažoval to priestor a komunita.“ Nina hovorí, že jej to nebolo príjemné, ale neuvažovala, že by pre dym odišla. Problémy neskôr postupne prestali, kaviareň sa presťahovala do iných priestorov s lepším vetraním. Nina hovorí, že je k fajčiarom tolerantná a nie je za úplný zákaz fajčenia.
Posledný večer s dymom
Ani v Česku zatiaľ výrazne nevidno, že by sa udialo niečo zásadné. Z taktických dôvodov začali nové pravidlá platiť až koncom mája, keď je už príjemné sedieť vonku aj po večeroch. Je teplo, slnečno, terasy s popolníkmi pritiahnu fajčiarov a nemusia ísť dnu.
Divadelná kaviareň Švanda v centre Brna bývala taká zafajčená, že z toho trochu podusilo aj fajčiara. Štamgasti s chuťou poťahovali cigarety.
Takto si na posledný deň pred zákazom na konci mája spomína majiteľ krčmy. Mikroklíma chemického kokteilu z tabakového dymu sa po záverečnej pomaly rozptýli, puch zažratý do stien ešte zostane chvíľu spomienkou na tieto časy. Nálepka „ďakujeme, že tu fajčíte“ prestala byť aktuálna.
Majiteľ Roman Švanda s čašníčkou zbalili všetky popolníky zo stolov, prvýkrát po štrnástich rokoch ich už nevytiahli.
Na druhý deň sa do zastrčenej kaviarne v pasáži s divadlom okolo obeda trúsilo už len pár štamgastov, Švanda hovorí, že je to bieda, týždeň od zákazu mal apokalyptické vízie.
„Sú zúfalí, len tí vernejší zostali. Na to sa nedá pripraviť, hneď bolo prázdno, nie sú ľudia. Sme teraz na tretine. Nefajčiari, ktorí chodili, chodia stále, ale tým to nikdy neprekážalo, mali radi tú spoločnosť, ktorá sa tu stretávala. Je to pre nás strašný otras. Cez deň, večer, je to jedno. Ani neviem, boli sme vyložene fajčiarsky podnik, fajčilo sto percent personálu,“ hovorí Švanda a pripaľuje si svoju obľúbenú cigaretu, už na ulici pred podnikom.
„Hneď v prvý deň na mňa kričali babky, že im fajčím do tváre. Teraz rozhodne fajčiť neprestanem, skúšal som to pred desiatimi rokmi, ale som silný fajčiar a je to ťažké.“
Prvé cigarety ochutnal v druhej triede. Na základnej, za garážami. Švanda má 53 rokov, výrazne viac začal fajčiť v sedemnástich. „Dnes som šiel do pôrodnice vyzdvihnúť svoje siedme dieťa a v trafike som dostal krabičku s varovaním: Fajčenie znižuje plodnosť.“
Ministerstvo: Márne dúfate, nepovolíme
Špekuluje sa, že budú vznikať fajčiarske kluby, uzavreté fajčiarske spoločnosti, podobné pokusy sa už v Česku objavujú. „To by v tom bol čert, aby si český človek neporadil. Vodné fajky zostali povolené, tak sa začali predávať vodné fajky na tabak za asi 150 korún.“
Fajčiari a podnikatelia sa stále upínajú k nádeji, že po prvých skúsenostiach sa zákon predsa len trochu zjemní a štát od zákazu podniky bez podávania jedla oslobodí.
České ministerstvo zdravotníctva tento variant zvažovalo, no už je za touto fázou a zmeny nepripúšťa. „Úplný zákaz fajčenia bol zvolený s ohľadom na ochranu zdravia a jednoznačný prínos pre zamestnancov či návštevníkov a tiež medzinárodné trendy v oblasti nefajčiarskeho prostredia,“ odkázalo české ministerstvo.
Švanda zatiaľ žiadne plány nemá, ak zákazníci ani časom nepribudnú, kaviareň zruší.
Trpí aj kaviareň Spolek, zatvorila fajčiarske podlažie, obsluhuje iba na prízemí. Tržby po zákaze klesli a dvoch ľudí prepustili. Logo šálky s cigaretou v ústach je zrelé na redizajn.
Keď to fajčiari už nevydržia, vyliezajú na ulicu, kúsok ďalej si pred Rotor bar vychádzajú zapáliť Jakub a Iveta. Obaja majú 27 rokov, sú fajčiari. Iveta hovorí, že by bolo lepšie, keby sa pravidlá nechali na majiteľov, v reštauráciách by však fajčenie pokojne zakázala. Jakub má opačný názor, dúfal, že tentoraz už zákon schvália. Je to európska myšlienka. Česko by ju malo nasledovať ako všetky ostatné krajiny.“
Jakub si zvykol a zákaz mu neprekáža. „Neobmedzujete ľudí vo vnútri. Do podnikov chodím, či sa tam fajčí alebo nie, chodím tam preto, lebo chcem. Ako zamestnanec za barom to tiež vítam. Lepšie cítim vône, lepšie sa pracuje, predtým to bolo vnútri zafajčené.“
Vo väčších mestách sa podľa neho zákaz stratí. „Zákazníci hovoria, že sem prestanú chodiť, ďalší, že zasa začnú. Problémom budú dediny, kde ľudia chodia na desať pív a škatuľku cigariet k tomu, ale myslím, že kontroly nebudú až také časté.“
Policajti zatiaľ nie sú tvrdí
Mestská polícia v Brne sa na podniky cielene nezameriava, kontrolujú ich skôr na základe oznámenia a sústredia sa zatiaľ na informovanie. „Až keď by podobných ohlasov bolo veľa a situácia sa stala neúnosnou, zavedieme cielené kontroly,“ vraví hovorca polície Jakub Ghanem.
Na hostí má podľa neho dozerať prevádzkovateľ. „Cigaretu by mali hneď po vyzvaní uhasiť alebo z podniku odísť. Ak neuspeje, môže požiadať o pomoc políciu.“
So zákazom fajčenia prišli aj obavy, či fajčiari v noci nebudú hulákať pred podnikmi rovno pod oknami domov.
„V Brne sme sa zatiaľ nestretli so žiadnymi problémami. Ľudia sa na fajčiarov hromadne nesťažujú a nezvýšil sa ani počet oznámení o rušení nočného pokoja.“
Podniky v centre Brna zákon síce s nevôľou, ale dodržiavajú. Mestská polícia zatiaľ riešila 25 priestupkov, najmä fajčiarov na zastávkach MHD. Až na fajčiara recidivistu prípady riešili dohovorom. Najviac priestupkov sa stalo v časti Brno-stred, kde je napríklad hlavná stanica.
Mimo centra je svet fajčiarov
V centre bolo už pred zákazom fajčenia množstvo nefajčiarskych podnikov, výber je široký a stále je tam veľa nefajčiacich turistov.
No prevezte sa z centra električkou číslo deväť smerom na sever, zastávka Zemědelská, Lesnícka a už ste na kraji mesta v trochu inom svete.
Ošarpaný podnik na malom námestí za blokmi sídlisk má trochu dedinskú atmosféru, cudzieho si hneď podozrievavo premeriavajú.
Kontrola tu vraj ešte nebola a aj keby prišla, tu sa nefajčí, je to dané a hotovo, vysvetľuje krčmár dôchodca. Štamgasti so sklopenými hlavami zatiaľ poťahujú z cigariet, tvária sa, že ich nevidno.
Vnútri sa cítia dobre, tu je im v šere útulne, no väčšina poslúchla a vysedáva na záhrade. „Teraz je to v pohode, v zime to bude horšie. Elektronická evidencia tržieb je dobrá, to je v celej Európe, ale proti zákazu fajčiť mimo reštaurácií ľudia protestujú,“ hovorí krčmár.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
