Denník N

Bezvízový styk je tu, no slovensko-ukrajinská hranica naň nie je pripravená

Foto – autor
Foto – autor

Viac hraničných priechodov na hraniciach by mohlo oživiť nepoznaný región na východe Slovenska a prilákať viac ukrajinských bezvízových turistov.

Na slovensko-ukrajinskej hranici sa každé leto konajú Dni „dobrosusedstva“. Okrem skvelej zábavy sa tam vždy na úrovni ministrov alebo iných vysokých dôstojníkov povie, že hraničných priechodov je príliš málo, a prezentujú sa aj nové projekty, ako Ulič – Zabriď alebo Solomovyno – Čierna nad Tisou.

Tento rituál sa praktizuje už tretie desaťročie a vždy sa na ňom opakuje to isté: nové hraničné priechody sú potrebné nielen kvôli dobrému susedstvu a podpore európskych snáh Ukrajiny, ale aj preto, že raz Ukrajina získa bezvízový styk a vtedy záujem o prechod hraníc vzrastie.

Bezvízový styk už tu je: od polovice júna Ukrajinci nepotrebujú víza, aby cestovali po Európe. A to sa vzťahuje aj na krátke prihraničné výlety.

Prihraničné výlety

Zakarpatská oblasť Ukrajiny, ktorá hraničí na západe so Slovenskom, je obľúbeným miestom oddychu Ukrajincov z celej krajiny, najmä v horskej oblasti severnejšie od Užhorodu. Aj tam vidieť analógiu s Poľskom: obyvatelia celej krajiny oddychujú v Zakopanom a okolí a popri ubytovaní v Poľsku radi chodievajú na krátke jednodenné výlety do prihraničných oblastí Slovenska – v niektorých častiach slovenských Tatier, Oravy a Spiša je ich dokonca viac ako Slovákov.

To isté by chceli aj Ukrajinci z iných regiónov svojej krajiny, ktorí sú ubytovaní na Zakarpatsku. Slovensko je pre nich nepoznaná krajina, a keď sú už tam, radi by si išli pozrieť aj pre Bratislavčanov často neznáme dedinky východného Slovenska. Je to pre nich atrakcia už iba preto, že je to Slovensko, zahraničie, vysnívaná Európska únia. A pre okolie Stakčína, Sniny, Michaloviec a Humenného je to veľká šanca na rozvoj a pracovné miesta v cestovnom ruchu, obchode aj službách.

Doteraz takéto jednodenné výlety nedávali zmysel, lebo niekoľko hodín exkurzií 20 km za hranicou si vyžadovalo dlhú, nepríjemnú a drahú procedúru získania víz. Teraz stačí iba pas – a hotovo. Je tu však jeden problém.

Málo hraničných priechodov

Na 97 km dlhej slovensko-ukrajinskej hranici fungujú dnes iba tri cestné hraničné priechody: Vyšné Nemecké – Užhorod, Ubľa – Malý Berezný v horách a Veľké Slemence – Mali Selmenci južnejšie od Užhorodu.

Vychádza nám, že jeden priechod pripadá na 32-kilometrovú hranicu. To je príliš veľa – v strednej Európe je štandardom mať hranice rozmiestnené každých 15 – 20 km. Aspoň tak to bolo na hraniciach Slovenska s Maďarskom, Rakúskom, Českou republikou a Poľskom pred vstupom do schengenu, keď tam fungovali hraničné kontroly.

Obľúbený cyklopriechod

Ani proces zmeny toho stavu nevyzerá príliš optimisticky. O nových priechodoch sa hovorí dlho, ale poslednýkrát sa nový priechod otvoril v roku 2005: vo Veľkých Slemenciach. Je prístupný iba pre chodcov a cyklistov a napriek tomu sa ukázal ako veľmi potrebný a teší sa veľkej obľube. A nielen preto, že spojil dve Stalinom rozdelené časti tej istej dediny. Výstavba a neskoršia modernizácia tohto hraničného priechodu stáli zopár miliónov eur – a napriek tomu boli veľkým prínosom nielen pre miestnych obyvateľov, ale pre celú východnú politiku Slovenska.

Podobných rozdelených dedín je však na slovensko-ukrajinskom pohraničí oveľa viac (napr. Ulič – Zabriď, kde by stačil iba malý, lacný peší priechod). Napriek tomu sa za posledných 12 rokov v tejto veci neurobilo úplne nič.

Napríklad v Užhorode zavreli priechod pre peších v roku 2007 a dosiaľ ho neotvorili.

Foto – autor

Situácia sa za posledné roky skôr zhoršila. V roku 2006 boli na slovensko-ukrajinskej hranici dva priechody, kde sa dalo prejsť autom (Užhorod, Ubľa), a tri, kde sa dalo prejsť hranicu aj pešo (Užhorod, Ubľa, Slemence). V roku 2007 však priechod Užhorod – Vyšné Nemecké „dočasne“ uzavreli pre chodcov aj cyklistov.

Máme rok 2017 a tento „dočasný stav“ trvá dodnes.

Táto možnosť tam citeľne chýba. Pred rokom 2007 veľa Slovákov, Ukrajincov, ale aj Poliakov cestovalo vlakom do Košíc alebo Michaloviec, kde sa dalo prestúpiť na autobus do Vyšného Nemeckého, 200 metrov od hranice. Chodci to mali ľahké: 15 minút – a už boli tam, na ukrajinskej strane (opačným smerom to takisto šlo rýchlo). Pritom vodiči, vtedy aj dnes, musia vyčkať asi hodinu-dve, občas aj dlhšie. Na hranici sa tiež zdržiavajú autobusy, ktorých je však príliš málo.

Za hranicou už to ide

Keď sa už prešlo na ukrajinskú stranu, bolo to ľahké – sme 4 km od centra mesta a 6 km od hlavnej železničnej stanice. Na stanicu sa dá ľahko dostať taxíkom a všetko to vychádza rýchlejšie a lacnejšie než priamy spoj Košice – Užhorod. Dokonca si na tom privyrobili obyvatelia prihraničnej obce Vyšné Nemecké, kde vtedy boli dva obchody a krčma. Keď sa priechod „dočasne“ zavrel, miestni stratili prácu.

Prechod do schengenu si vyžadoval, aby sa priechod rekonštruoval a fyzicky rozdelil pohyb áut aj chodcov. Preto v rokoch 2006-2007 dva hraničné priechody, Užhorod aj Ubľu, dočasne zavreli pre rekonštrukciu. V Ubli to dopadlo dobre: postavili plot a chodci dostali svoju pasáž. Na priechod Užhorod – Vyšné Nemecké to už nevyšlo. 

Slovensko svoju časť postavilo, Ukrajina však nie.

Dlhý čas sa v tejto veci nič nedialo, ale v rokoch 2014-2015 Slovensko svoju časť terminálu pre chodcov a cyklistov konečne postavilo. Slovenský terminál je už dva roky hotový, no stojí zavretý, lebo svoju časť nepristavila Ukrajina.

Ukrajinská dotácia sa stratila

Pritom Ukrajina získala na tento projekt európske peniaze, ktoré sa však „minuli na iné účely“. S výstavbou sa tak ani nezačalo. Je spojená s korupčným škandálom, ktorým sa už zaoberajú ukrajinské orgány. V tejto veci v minulom roku interpelovalo viacero poslancov ukrajinského parlamentu, vec sa riešila na vysokej úrovni – avšak naďalej bez trvalých výsledkov.

Terminál na ukrajinskej strane nie je však pre túto vec nevyhnutný. Prísne schengenské podmienky rozdelenia pohybu áut a chodcov sa týkajú iba štátov schengenu, čiže slovenskej strany – a tu terminál pre peších už je. Na ukrajinskej strane by to mohlo fungovať ako pred rokom 2007 – chodci by šli po krajnici. Práve tak to fungovalo na bývalých slovensko-českých alebo slovensko-poľských hraniciach a nikomu to neprekážalo.

Problém je v tom, že pre takéto riešenie je potrebné zmeniť slovensko-ukrajinskú zmluvu o hraničných priechodoch, a konkrétne – protokol, v ktorom sa opisuje, kto môže použiť tento priechod. Dnes tam stojí, že je to priechod pre autá. Stačí pripísať, že aj pre chodcov a cyklistov.

Touto „zložitou“ zmenou sa už takmer rok zaoberajú úrady na slovenskej aj ukrajinskej strane.

Pritom za tým nestoja žiadne skryté záujmy. Naopak: ukrajinská aj slovenská strana by skutočne chceli tento protokol zmeniť, aby terminál postavený za peniaze daňových poplatníkov pre chodcov mohol fungovať. Prekážkou je obyčajná byrokracia – úradníci sa v tomto prípade neponáhľajú.

Okrem pešieho priechodu v Užhorode by to chcelo výstavbu 4-5 nových hraničných priechodov, najmä v horách. Pre východné Slovensko je to príležitosť na rozvoj vďaka ukrajinským bezvízovým turistom. Pre región možno lepšia vec ako sociálne balíčky. 

Svet

Teraz najčítanejšie