Denník N

Poliaci bojujú o svoj prales ako z rozprávky bratov Grimmovcov

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Poľská vláda zvýšila ťažbu v Bielovežskom pralese, ľudia sa búria. „Keby Poliaci vedeli, ako sa ťaží na Slovensku, spáchali by samovraždu,“ hovorí Juraj Lukáč z VLK-a.

Adam Wajrak o sebe hovorí, že je celkom lenivý človek. Hoci už dvadsať rokov žije v lese, na veľmi dlhé prechádzky nechodí, niekedy sa prejde len kilometer, inokedy viac.

Aj napriek tomu vraví, že ho Bielovežský prales (Puszcza Białowieska), ktorý je zapísaný v prírodnom dedičstve UNESCO, dokáže každý deň prekvapiť.

„Je to každodenné dobrodružstvo. Tento les je veľmi dynamický, rôznorodý, mení sa. Skoro vždy uvidím niečo nové, nečakané, napríklad dub prerastený so smrekom,“ hovorí pre Denník N environmentálny aktivista a novinár píšuci pre denník Gazeta Wyborcza.

400-ročné duby

Bielovežský prales je európsky unikát, je to vzácny nížinný les. Vznikol po ústupe ľadovcov a takto nejako vyzerali nížinné lesy od Atlantického oceánu po Ural pred zásahom človeka.

Nájdete tu 400-ročné duby s priemerom kmeňa dva metre, niektoré stromy dosahujú výšku 45 metrov. Je tu bohatá fauna a flóra, okrem iného najväčšia populácia zubrov – asi osemsto – na kontinente. Jeden americký ekológ ho nazval lesom ako z rozprávok bratov Grimmovcov.

Nemusí to tak byť navždy. O prales sa teraz vedie horúci spor medzi poľskými ekológmi a Európskou úniou na jednej strane a poľskou vládou a lesníkmi na druhej strane. Tí tam minulý rok strojnásobili ťažbu a ťažia sa údajne aj staré stromy v pralese. Na podporu pralesa sa v sobotu chystá vo Varšave demonštrácia.

V lese žije asi 800 zubrov. Foto – TASR/AP

Bielovežský prales pod ochranou UNESCO má asi 144-tisíc hektárov a nachádza sa na území Poľska a Bieloruska. Kým bieloruská časť (asi 60 percent) je takmer celá súčasťou národného parku, kde sa vôbec neťaží, na poľskej strane je situácia iná.

Aj tu je národný park, kde sa neťaží, no tvorí asi 16 percent celého pralesa na poľskej strane, ďalších 17 percent je rezervácia. Zvyšné dve tretiny majú pod správou poľské štátne lesy, ktoré tu prevádzkujú to, čo nazývajú „aktívna správa“.

Ťažiť začali Nemci

Vzácny prales bol pritom do istej miery chránený už v 16. storočí, ako sa píše v štúdii biológa z Vroclavskej univerzity Tomasza Wesołowského a ďalších vedcov. Ľudia z okolitých dedín však les mohli využívať na každodenný život.

Skutočne priemyselná ťažba prišla až počas prvej svetovej vojny, keď les prešpikovali cestami a vyťažili milióny kubických metrov Nemci, ktorí túto oblasť ovládali. V medzivojnovom období tu v podobnej miere ťažila anglická spoločnosť.

Stromy ležiace na zemi v Bielovežskom pralese. Foto – TASR/AP

Ťažba v oblasti mimo národného parku pokračovala aj v 90. rokoch minulého a začiatkom 21. storočia. Pod tlakom ochranárov a Európskej únie, ktorá Puszczu Białowiesku zaradila do zoznamu chránených oblastí Natura 2000, však v roku 2012 ťažba výrazne poklesla.

„Každá poľská vláda od roku 1989 rozširovala ochranu lesa. Bolo to ako pravidlo,“ hovorí pre Denník N Adam Wajrak. Ako dodáva, prvá vláda strany Právo a spravodlivosť (PiS) v rokoch 2005 až 2007 neurobila nič (ani zlého ani dobrého), ale napríklad zosnulý poľský prezident Lech Kazcyński (PiS) vypracoval projekt, ktorým by sa celý les stal chráneným národným parkom.

Menej ako v 90. rokoch

Podľa plánov na roky 2012 až 2021 sa tu malo vyťažiť už len 63-tisíc kubických metrov. Tento desaťročný plán však stihli poľskí lesníci takmer vyčerpať za tri roky.

V roku 2015 preto žiadali rozšírenie výrubu a ministerstvo životného prostredia novej poľskej vlády PiS, ktoré riadi bývalý lesník a profesor lesníctva Jan Szyszko, im povolilo trojnásobný nárast ťažby (188-tisíc kubických metrov).

Poľská vláda má pravdu v tom, že to nie je zďaleka toľko ako napríklad v 90. rokoch (vtedy to bolo vyše milióna). Ochranári a aktivisti však s akýmkoľvek nárastom nesúhlasia. „Ide to proti trendu zvyšovania ochrany,“ hovorí aktivista Wajrak.

V pralese je bohatá fauna. Foto – TASR/AP

Zasa lykožrút

Hlavný argument poľskej vlády je epidémia lykožrúta, ktorá tu vypukla v roku 2012. Poľská vláda vraví, že môže zničiť celý les. „Les zomiera. Musíme tomu predísť. Nemôžeme dovoliť, aby sme stratili naše národné bohatstvo,“ povedal minister Szyszko podľa Daily Telegraph.

Podľa ekológov to však preháňa. Vedci síce hovoria, že je to „veľké narušenie“, ale nie je to najväčšia zaznamenaná epidémia lykožrúta v pralese.

Navyše, lykožrút smrekový napáda len smreky a Bielovežský prales je zmiešaný les, kde rastú aj duby či iné listnaté stromy. Lykožrút napadol len do 20 percent smrekov.

„Aj keby padli všetky smreky, tak les zostane, ale to sa nikdy nestane, lebo lykožrút napáda slabé stromy a les sa veľmi rýchlo obnovuje,“ hovorí pre Denník N Juraj Lukáč z ochranárskeho združenia VLK, ktorý situáciu v Poľsku dobre pozná.

Tvrdí tiež, že lykožrút potrebný. „Lykožrút pre les je ako dobré baktérie pre ľudské telo,“ vraví.

Proti výrubu protestovalo aj 200 poľských umelcov. Foto – TASR/AP

Podľa neho je to len výhovorka na väčšiu ťažbu, kde vidí rovnakú paralelu aj so situáciou na Slovensku. Na Slovensku vláda tiež argumentuje epidémiou lykožrúta, aby mohla vo veľkom ťažiť v chránených územiach.

Deje sa to napríklad aj v Poloninách na východe. Tu sa nachádzajú bukové lesy, ktoré sú tiež na zozname prírodného dedičstva UNESCO, no sú to iné lesy ako Bielovežské. Nachádzajú sa vo výške 500 až 1500 metrov, sú to jedľovo-bukové lesy, jedny z posledných tohto druhu, ktoré zostali v Európe.

Začiatkom júla bude v Krakove zasadnutie UNESCO a Juraj Lukáč tu chce spoločne bojovať za záchranu Bielovežského pralesa aj bukových lesov na východe Slovenska.

Totálna katastrofa

Situácia na Slovensku je podľa neho oveľa vážnejšia ako v Poľsku. „Poliaci sú oveľa opatrnejší v tom, kde povoliť ťažbu. Keby videli, čo sa deje u nás, spáchali by asi všetci samovraždu. Tam sa to zlepšovalo, teraz sa to zhoršuje. Keby som zobral absolútne čísla, tak u nás je to totálna katastrofa,“ hovorí Lukáč.

V Poľsku sú podľa prieskumu tri štvrtiny ľudí proti zvýšeniu ťažby v Bielovežskom pralese. Aktivisti sa tam posledné týždne zamykali k lesníckym strojom, chystajú sa demonštrácie. Ako hovorí aktivista Wajrak, aj pravicoví ľudia boli šokovaní z toho, čo sa deje v lese.

Úplne iná reakcia ako u nás. „Vyrúbanie Nízkych Tatier si u nás nikto nevšimol,“ hovorí Lukáč. „Naše deti ani ich deti už nikdy nezažijú Nízke Tatry, ako som ich zažil ja pred tridsiatimi rokmi,“ dodal.

Nepatrí do UNESCO

Minister Szyszko patrí medzi kontroverzné postavy v poľskej vláde. Preslávil sa už svojím zákonom platným od tohto roku, známym ako Lex Szyszko, ktorý dovoľuje vyťať strom na súkromnom pozemku bez povolenia, čo ľudia vo veľkom využívajú. V máji však prešla novela, ktorá to znova obmedzí.

„Ľudia rúbu ako blázniví. Môžete prakticky vyťať čokoľvek,“ hovorí pre Denník N biológ Tomasz Wesołowski.

Pred pár týždňami mal Szyszko kauzu, keď počas zasadnutia vlády pred televíznymi kamerami dával ministrovi vnútra Mariuszovi Błaszczakovi otvorenú obálku. „Toto je taká dcéra lesníka,“ povedal. „A toto je kamera televízie Polsat,“ zamával do kamery minister Błaszczak.

Minister nedávno povedal, že Bielovežský prales sa stal „vlajkovou loďou ľavicovo-liberálneho trendu celej západnej Európy, ktorý hovorí, že človek je najväčším nepriateľom prírody a najvyššia forma ochrany je nerúbať stromy“.

Tento týždeň minister zasa zaujal v poľskom parlamente. „Je rok 2014 a proti právu zaradili Bielovežský prales do zoznamu prírodného dedičstva UNESCO. Nie do kultúrneho a prírodného dedičstva, ale iba do prírodného, ktorého sa človek v minulosti nedotkol,“ povedal.

Bieloveža je jedinou prírodnou pamiatkou UNESCO v Poľsku.

Vláda argumentuje, že už v minulosti v pralese človek ťažil drevo, sadil stromy a staral sa o les. Ako dôkaz poukázali aj na hrob miestnej obyvateľky, ktorá zomrela ako vyše storočná v roku 2011. „Ja som sadila tento les,“ má napísané na hrobke.

Bielovežský prales (mimo rezervácie) je skutočne mixom prírodného a spravovaného lesa. Podľa lesníkov tvorí prirodzený les 20 percent, podľa biológa Wesołowského je to viac ako 40 percent.

Ťaží sa aj v pralese

Biológ Tomasz Wesołowski sa o tento les pre jeho biodiverzitu zaujíma vyše 40 rokov. Podľa neho je problém v tom, že ťažia aj v časti, kde je prirodzený les, rovnako aj staré stromy.

„Ťažba sa koncentruje na miestach starého lesa, kde by sa podľa UNESCO a Nature 2000 nemalo rúbať nič,“ vraví.

Podľa neho to môže ohroziť celý prales. „Každý deň stroje ťažia kúsok po kúsku. Blížime sa k bodu, keď celý systém skolabuje. Neviem, koľko ešte treba, aby tento les prežil ako prirodzený les,“ hovorí.

Ťažba v lese. Foto – Tomasz Wesołowski

Sám priznáva, že by bol najradšej, keby celý Bielovežský prales vyhlásili za národný park, ako to je v Bielorusku.

„Tvrdo za to bojujem už 40 rokov. Tak to vlastne už uznali UNESCO aj Európska únia,“ povedal. Za zvýšenú ťažbu hrozí Poľsku aj Európska únia a je možné, že to bude riešiť až Európsky súdny dvor.

Poľská vláda tiež hovorí, že za zoťaté stromy sadí nové. Podľa ekológov to však nie je to isté.

„Laici sa na to pozerajú cez záhradkársky princíp. Les však nie je záhrada. Mrkvu vyberiem, zasadím, vyberiem. Les sa pestuje sám, je to prirodzený biotop. U nás sadia smreky a končia 60-ročné. Smrek sa pritom bežne dožíva 400 rokov,“ hovorí Lukáč.

Adam Wajrak dokonca hovorí, že je to dvojnásobná chyba. „Sadenie stromov je ešte horšie. Vytvárate štruktúru, ktorá nie je prirodzená,“ hovorí.

Ak by sa podľa neho ponechal les tak a prestalo by sa tu ťažiť, prirodzený les by sa rozšíril aj na miesta, kde je momentálne človekom spravovaný les.

„Vidím to na mieste, kde žijem. Po tom, čo sa v Bieloveži v roku 2012 obmedzila ťažba, les sa rozšíril. Dokonca pri mne hniezdi ďateľ bielochrbtý,“ hovorí Wajrak, ktorý kedysi napísal, že Puszcza Białowieska je jediným lesom, ktorý pozná. Všetko ostatné sú plantáže.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Príroda

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie