Denník N

Šéf ústredia práce: Deti v Čistom dni sú v bezpečí, s vyhodenými psychologičkami som sa nestretol

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Marián Valentovič šéfuje ústrediu práce, ktoré prepustilo dve psychologičky, ktoré kritizovali ústredie pre kauzu Čistého dňa. On sám necíti, že by v kauze pochybil.

Marián Valentovič (34) je šéfom ústredia práce od apríla 2012. Študoval verejnú správu na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka v Trenčíne. Rok bol evidovaný na úrade práce, pracoval ako riaditeľ divízie Ajob.sk v spoločnosti MAR Group, od roku 2007 viedol úrad práce v Piešťanoch, od roku 2010 nastúpil na ústredie práce ako námestník generálneho riaditeľa pre sekciu ekonomiky. V rokoch 2011 a 2012 bol kvestorom Slovenskej zdravotníckej univerzity.

Čo pre vás znamená kauza Čistý deň?

Ak mám byť optimista, všetko zlé je na niečo dobré, aj nám to pomohlo posunúť sa ďalej a vylepšiť veci, ktoré sme v minulosti nemali dotiahnuté. Beriem to aj ako mieru reflexie. Nie je to len kauza o probléme, ale je to kauza o deťoch a urobili sme mnoho opatrení, aby sa predchádzalo, nie skutkom, ktoré sa stali, lebo tým nie vždy z tejto kancelárie viete zabrániť, ale aby sa prijímali opatrenia, aby sme čo najviac minimalizovali možnosti, aby sa také veci stávali. Nemôžem sa a ani sa neviem vyjadriť pri tom množstve oznámení, ktoré v tejto kauze sú, ktoré budú oprávnené, a ktoré budú len v rovine tvrdení.

Potvrdené je napríklad to, že maloleté dievča malo pohlavný styk v resocializačnom zariadení s jeho zamestnancom, čím bol porušený zákon. Poslali ste tam niekoľko kontrol, ktoré napríklad ukázali, že si zariadenia medzi sebou vymieňali deti bez súhlasu súdu. Neberiete celú kauzu okolo Čistého dňa ako aj vaše zlyhanie, za ktoré by ste mali vyvodiť zodpovednosť?

Robili sme kontroly, závery kontrol sme posúvali kompetentným orgánom, vyšetrovateľom, akreditačnej komisii. Teraz prebieha vyšetrovanie a prebieha aj akreditácia, ktorá nie je uzavretá.

Nezlyhali ste v tejto kauze?

V čom?

Mali ste informácie o sexuálnom styku maloletej so zamestnancom zariadenia v roku 2014. Napríklad. Riešenie zariadenia sa rozbehlo až po medializácii. Napríklad tam vaši podriadení robili finančnú kontrolu, ktorú ste po pár mesiacoch, keď už sa kauza medializovala, označili za nedostatočnú.

Kontrola nebola taká, ako som si ju predstavoval. Kontroly prebiehajú mimo mňa, je ich veľké množstvo. O väčšine z nich ani nemôžem mať informácie. Závery boli odstúpené ministerstvu práce a ja som o nich nemal informácie. O záveroch som sa dozvedel až následne. A nestotožnil som sa s tým, ako kontrola prebehla z pohľadu počtu klientov. Tam som prijal opatrenia, vyvodil som zodpovednosť voči konkrétnemu zamestnancovi, ktorý bol zodpovedný za to, že kontrola bude prebiehať inak.

Čo sa s tým zamestnancom stalo?

Dal som mu písomné upozornenie v zmysle zákona. Bol mu na tri mesiace odobratý aj osobný príplatok, čo je významná časť platu.

Vy osobne necítite, že by ste v kauze Čistý deň pochybili a mali vyvodiť zodpovednosť?

V akom zmysle? Ak som mal informáciu, tak som obratom konal. Ak to boli informácie, keď som sa mal obrátiť na orgány činné v trestnom konaní, tak som tak urobil. Kde sme mali kompetenciu informovať ministerstvo alebo akreditačnú komisiu, konali sme. Prijali sme aj viac opatrení do budúcnosti. Kontroly sa začali robiť až za môjho pôsobenia, pred mojím nástupom sa kontroly nerobili vôbec. Nebudem teraz hodnotiť, či kontrol nemohlo byť viac, ale začali sa robiť.

Po opatreniach, ktoré ste prijali, sa už nebude opakovať prípad, ako bol Čistý deň?

Pri Čistom dni padlo veľmi veľa obvinení a ťažko to zovšeobecniť a povedať, že sa to nebude opakovať.

Napríklad tu bolo vymieňanie detí bez odsúhlasenia súdu.

Nastavili sme prísne pravidlá, aby sa to nedialo bez súhlasu alebo vedomia súdu. Mal by sa kvôli tomu aj zmeniť zákon.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď ste si prečítali rozhovory, ktoré vaše dve psychologičky – Katarína Hatráková a Zuzana Hradileková – poskytli Denníku NPostoju, čo ste urobili?

Bol som prekvapený z vyjadrení, ktoré zazneli, lebo viaceré informácie boli pre mňa nové. Informoval som sa u svojich zástupcov, či mali tieto informácie a do akej miery sú pravdivé. Potom som požiadal odbor kontroly, aby informácie, ktoré sa týkali postupu ústredia, preveril. Informácie o Čistom dni som postúpil vyšetrovateľovi ako novú informáciu, ktorá môže byť nápomocná.

Zavolali ste si ich? Rozprávali ste sa s nimi o tom osobne?

Z akého dôvodu?

Vaše zamestnankyne v médiách obvinili ústredie z nátlaku, menenia kontrolnej správy z Čistého dňa, hovorili o tom, že v resocializačnom zariadení, ktoré má pomôcť maloletým, panuje strach. Nie je prirodzené, že ako ich šéf si ich zavoláte a porozprávate sa s nimi o tom, prečo neprišli za vami a podobne?

Požiadal som sekčného šéfa – námestníka, aby to urobil. Kolega sa s nimi stretol a následne ma informoval.

Ale vy osobne ste si ich nevypočuli?

Osobne som sa s nimi nestretol.

Prečo? Nemali ste chuť sa s nimi porozprávať?

Myslím, že to, čo chceli povedať, povedali. Mali vždy možnosť, aby prišli ku mne a informovali ma. Informoval som sa u ich priamej nadriadenej, vedúcej oddelenia, ktorá mi potvrdila niekoľkokrát, že túto informáciu nemala, nikdy ju s týmito obvineniami neoslovili. Ak sa bavíme o tom, že v Čistom dni našli pochybnosti alebo podozrenia, tak je povinnosťou každého občana, aby podal trestné oznámenie. A to neurobili.

Urobil to už niekto u vás?

Viem o jednej zamestnankyni, ktorá ako členka kontrolnej skupiny mala podozrenie a ešte počas kontroly podala trestné oznámenie. Nevidím na tom nič zlé. Naopak, pripadá mi alibistické, aby zamestnanec, ktorý má vykonať kontrolu, niečo našiel a nenapísal to do správy, neinformoval priamo nadriadenú ani mňa, a informuje o tom médiá a žiada potom ústredie, aby na základe informácií, ktoré my nemáme, sme podávali trestné oznámenie. Vo všetkých veciach, o ktorých hovorila, už boli trestné oznámenia podané, takže by bolo kontraproduktívne, aby sme ich opätovne podávali. Máme viac ako 9000 zamestnancov a je technicky nemožné s každým riešiť každý jeho problém. Napriek tomu sa na dennej báze stáva, že sa na mňa zamestnanci obracajú aj s problémami stravných lístkov alebo aktuálne s vyššími teplotami v kanceláriách. Takže nevidím dôvod, prečo sa v takej závažnej veci nemohol na mňa zamestnanec obrátiť.

Môže to byť prosté, že mali strach za vami prísť. Vezmime si, že teraz sú obe prepustené.

To nijako nesúvisí s tým, ako sa vyjadrovali a že sa vôbec vyjadrovali. Miesta tu boli zrušené štyri, a teda nielen ich, dotklo sa to troch zamestnancov. Zmenu sme avizovali v roku 2016, čo mi aj ich vedúca potvrdila. Boli o tom informované aj zamestnankyne. Počas roka sa s nimi vedúca viackrát rozprávala o tom, že budeme rušiť polovičné úväzky, a pýtala sa ich, či by prijali prácu na plný úväzok. Čo bolo podľa nej odmietnuté.

Ponúklo im ústredie plné úväzky aj potom, čo rozhovory poskytli?

Ak sa nemýlim, tak áno. Prekvapuje ma, ak to dnes spochybňujú.

Máte o tom aj záznamy, či máte informácie len od ich nadriadených?

Je to vyjadrenie ich vedúcej, je to štandardný postup a je to v súlade so zákonom. Bežne sa to aplikuje. Nezdá sa mi pri bežnom, zdravom pracovnom vzťahu, aby sme si teraz dávali podpisovať všetky vyjadrenia.

Ak chcete, aby niekto prijal plný úväzok, nebolo by štandardné dať mu písomný návrh zmluvy aj s podmienkami?

Nie je to bežné. V zmysle zákona o štátnej službe to nie je požadované a nie je to ani bežná prax. Jedna u nás pracuje 8, druhá 11 rokov, v kolektíve boli dlho, s vedúcou majú aj osobný vzťah. Nik nepredpokladal, že ak bol rok a pol úväzok voľný a boli debaty o tom, či ho prijmú, aby ich oslovovala písomne, lebo to niekto spochybní.

Obe hovoria, že po rozhovoroch k ponuke na plný úväzok neprišlo a vždy šlo o otázky, ale reálnu ponuku nedostali. Každá zo strán hovorí niečo iné – prečo by sme mali veriť vám?

Nie sme v pozícii, že chcem niekomu niečo dokazovať. Hovorím informácie, ktoré som dostal. Postupovali sme štandardne. Ak ma vedúca informovala, že im ponúkla prácu a nemali o ňu záujem, nemám dôvod jej neveriť. Ak zamestnanec jasne povie, že nemá záujem, tak nie je nevyhnutné mu to dávať na papieri. To mi skôr pripadá neštandardné. Nechcem sa hádať ani obviňovať, či niekto klame, alebo nie. Mrzí ma, že pani Hatráková hovorí niečo iné, ako sú moje informácie. Neviem to potvrdiť ani vyvrátiť, ale nebudem sa o to ani pokúšať. Je to jej vyjadrenie, ktoré rešpektujem, ale mrzí ma to aj kvôli jej vedúcej, s ktorou roky pracovali. Tá mi povedala, že začiatkom mesiaca s každým zamestnancom sedela a hovorila s nimi o zrušení pozícií.

Ak sa riešilo zrušenie pracovných miest od minulého roku, prečo mali psychologičky naplánované pracovné cesty, na ktoré už neodišli, a aj prácu do konca roka? Museli ste vedieť, kedy miesta zrušíte.

Je to otázka pre vedúcu, ako s nimi komunikovala ich ďalší program. Neviem, ako to bolo s ich pracovnými cestami.

Už ste prijali náhradu?

Postavili sme koncepciu tejto práce inak. Mali sme dlhodobo problém obsadiť tie miesta. Výrazne sme posilnili psychológov na úradoch práce. Časť agendy sme presunuli na zamestnancov, ktorí tu pracujú na plné úväzky. Od 1. mája sa vytvorilo na ústredí nové oddelenie výkonu kontroly sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, kde sme prijali šesť zamestnancov, dvaja sú psychológovia na plný úväzok, ktorí vykonávajú kontrolnú činnosť na úradoch práce, v detských domovoch a zazmluvnených subjektoch. Vytvára sa aj desať miest poradcov pre psychológov a pracovníkov, ktorí budú robiť podobnú činnosť. Tu sa môžu aj tieto kolegyne prihlásiť, je to podobný úväzok, aký mali doteraz. Bolo by to pre ne zaujímavé.

Prečo ste im tie miesta neponúkli?

Je to z národného projektu, musia tam byť výberové konania. Neviem povedať, či o výberovom konaní vedia, alebo nie.

Boli ste spokojný s ich prácou? Boli na ne sťažnosti?

Od ich nadriadených mám informácie, že nebola vznesená písomne výhrada, ani im nebolo nič písomne vyčítané. Aj to, čo uvádzajú, že som im dal disciplinárne opatrenie, nie je pravda. To viem doložiť aj písomne. Neudelil som im žiadnu sankciu ani porušenie. V odbornej rovine nemám dôvod robiť voči nim žiadne kroky.

V rozhovore povedali, že boli proti nim vedené disciplinárne konania. Boli?

Bola s nimi prerokovaná zápisnica, že porušili v jednom prípade zákon a v druhom organizačný poriadok. Ale ja som nepristúpil k tomu, že by som ho začal. Pritom pri porušení zákona mohlo prísť k rozviazaniu pracovného pomeru bez nároku na odstupné.

Ide o pani Hatrákovú?

Áno. Ale nevidel som to ako správny krok ľudsky ani profesionálne. Pri rozhovore so svojím nadriadeným povedala, že vedela, že porušila zákon, a mrzí ju to. Povedali sme, že vítame ich návrhy. Žiaľ, neprišli.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Neprišiel od nich návrh na kontrolu kontroly ústredia, ktorú Hatráková kritizovala?

Kontrola bola preverovaná, navrhol som to po zverejnení článku. Prebehlo tam veľa kontrol aj vyšetrovanie vo veciach, o ktorých hovorila. Ísť tam dnes znova, spätne po dvoch rokoch, mi nepripadá opodstatnené.

Neprišiel od nich podnet na to?

Pani Hradileková sa obrátila s listom na vedúceho kontrolnej skupiny, kde mu navrhovala nejaké veci, napríklad aj podanie trestného oznámenia.

Hatráková v rozhovore povedala, že ste jej dali hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Klamala?

Nedal som jej ho.

Klamala teda?

Nechcem sa vyjadrovať, či klamala. Viem to aj preukázať, ale nechcem si niečo dokazovať. Ja som písomné upozornenie nepodpísal, a som jediný, kto to môže urobiť. Vedúca im ho navrhla bez finančnej sankcie, ale neuskutočnilo sa to.

Aké sú výsledky kontroly, ktorú ste navrhli po rozhovore s Hatrákovou?

Z komunikácie, mailovej či písomnej, ktorú nám poskytli členky kontrolnej skupiny, vtedajšia námestníčka, aj riaditeľka odboru a vedúca oddelenia, nebolo možné preukázať, že by išlo o nátlak či ovplyvňovanie. Paradoxom bolo, že keď kontrolór oslovoval všetkých zainteresovaných, aby mu umožnili prístup do mailovej schránky, všetci ho poskytli, vrátane vtedajšej námestníčky, ktorá tu už vtedy nepracovala, okrem pani Hatrákovej. Dodatočne s tým súhlasila, keď jej to vysvetlili.

Mal by mať Čistý deň akreditáciu?

V tejto chvíli sa k tomu nechcem a nemôžem vyjadrovať. Prebiehajú vyšetrovania a dočítal som sa, že generálny prokurátor mal výhrady, z ktorých je možné, že sa nanovo môže obnoviť proces akreditácie.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal protest proti ministerstvu a odôvodnil to tým, že „pri rozhodovaní o zrušení akreditácie ministerstvo ako na zásadné prihliadlo na skutočnosti, ktoré pre objektívne posúdenie veci boli skutkovo aj právne irelevantné, pritom podstatné skutočnosti vôbec nezohľadnilo. Ministerstvo pochybilo aj v tom, že vec nebola pred vydaním rozhodnutia riadne predložená na vyjadrenie akreditačnej komisii“. Ako hodnotíte jeho vyjadrenia?

K tomu by sa malo vyjadriť ministerstvo, nemám list prokurátora. Išlo by len o domnienky.

V Čistom dni boli viaceré kontroly, napríklad na dodržiavanie zmluvných podmienok alebo financovanie. Urobili ste kontrolu, ktorá by preverila podozrenia zo sexuálneho zneužívania a týrania detí?

Na komplexnú kontrolu bola vytvorená nadrezortná skupina pod ministerstvom práce. Bolo by duplicitné, ak by sme to robili aj my. Každé dieťa v resocializačnom zariadení má pod dohľadom kurátor na úrade práce. Kurátori sú s nimi v pravidelnom kontakte. Teraz sme požiadali kurátorov, aby zintenzívnili komunikáciu. Ak by sme mali náznak, že sa tam niečo také deje, mal by som tú informáciu. Nemám vedomosť, že by dochádzalo k zlému zaobchádzaniu s deťmi.

Bývalá ombudsmanka Jana Dubovcová povedala, že by zariadenie nemalo mať akreditáciu, rovnako opozičné poslankyne, akreditačná komisia ministerstva práce. Prezident poslal ministrovi list, aby vo veci konal. Ako si vysvetľujete, že má stále akreditáciu?

Konanie prebieha, nebudem sa k tomu vyjadrovať.

Ústredie urobilo kontroly zamerané na čo?

Finančnú, na zmluvy a kontrolu zameranú na dodržiavanie zmluvných podmienok, kde sa sledovalo fungovanie resocializačného strediska. A boli sme aj členom nadrezortnej komisie, ktorá robila hĺbkovú kontrolu. Nevyšetrujeme, a keď majú naši zamestnanci pochybnosť, tak to napíšu do správy. Teda okrem tohto prípadu, lebo sú tu otázky, prečo sa to do správy pani Hatrákovej nedostalo.

Vysvetlenie psychologičiek je, že sa správa musela po nátlaku upravovať.

Ale ani v pôvodnej správe to nebolo. Najskôr bola prvá správa, ktorú Čistý deň pripomienkoval, a pani Hatráková pripomienky uznala a zapracovala a tú správu podpisovala. A po trištvrte roku sa prišlo s týmto. Ďalšie dve kolegyne, ktoré boli členkami kontrolnej skupiny, a aj vedúca skupiny sa písomne vyjadrili, že na ne nebol vyvíjaný nátlak ani neboli zastrašované. Ja som pri tom nebol, nevedel som o záveroch kontroly, nemal som ani prečo o nich vedieť. Tak ako ich členky komisie podpísali, tak to poslali na ministerstvo. Ja som do priebehu kontroly nezasahoval.

Prvé podnety na Čistý deň prišli v roku 2014. Máme rok 2017 a stále to nie je vyriešené. Prečo?

Je to otázka pre vyšetrovateľov.

Keď ste prvýkrát v roku 2014 dostali podnet o Čistom dni, kde boli podozrenia, že došlo k sexuálnemu zneužívaniu, čo ste urobili?

Postupovali sme štandardne. Ku mne sa tie informácie priamo nedostali. Mali sme vecne príslušné odbory, ktoré to mali na starosti. Posunuli sme sa ďalej a dnes máme vytvorené oddelenie kontroly, kde je šesť zamestnancov a chodia na kontroly. Ale aj vtedy to bolo preverené. Ale musíme rešpektovať, že má Čistý deň akreditáciu. Keď bolo otvorené konanie, naši kurátori dali žiadosti na súdy, aby deti premiestnili. Z 34 návrhov 22 zamietli s tým, že tam deti nie sú ohrozené. A aj väčšinu tých, kde súdy vyhoveli a zmenili zariadenie, napadli rodičia a prokuratúra.

Kurátori ešte odporúčajú nových klientov do Čistého dňa?

Od septembra minulého roku nebolo žiadne dieťa umiestnené do Čistého dňa.

Predtým najviac detí išlo do Čistého dňa. Boli ste s ním spokojný, aj keď ste mali informácie z roku 2014, že tam sú podozrenia zo sexuálneho zneužívania?

Vtedy kurátorka súdu navrhla, aby túto klientku premiestnili, ale súd nevyhovel.

Prečo tam kurátori najčastejšie odporúčali deti?

Na to by som potreboval vidieť spisy. Kurátori nemali usmernenie, aby ich tam odporúčali, bolo to na ich rozhodnutí. V prípadoch, kde som mal možnosť si to overiť, napríklad v Piešťanoch, to boli opodstatnené dôvody. Ďalšie dôvody sú kapacitné, kurátori kontaktovali resocializačné strediská, ony nie sú povinné deti prijať. Máme zazmluvnených osem zariadení pre deti, niektoré sa však špecializujú len na chlapcov alebo na iné prípady, alebo prijímajú len malé množstvo detí. A záleží aj na tom, čo povie dieťa.

Nehralo v tom teda úlohu, že Zuzana Tománková, manželka riaditeľa a zakladateľka Čistého dňa, robila na úrade vlády a stretol sa s nimi napríklad aj poradca premiéra Erik Tomáš?

Tieto informácie mám len z médií, ale toto nemohlo ovplyvniť situáciu.

Sú deti v Čistom dni v bezpečí?

Podľa informácií od kurátorov a súdov, ktoré povedali, že tam majú byť, a prokurátorov, ktorí dozorujú všetky zariadenia, sú.

Kauza Čistý deň

Teraz najčítanejšie