Denník N

Prečo vidieť Špinu Terezy Nvotovej

Mladá filmárka má v kinách hraný debut, jeden z najlepších za posledné roky.

Ešte nemá tridsať rokov, v strižni práve dokončuje dokument o Mečiarovi a v kinách má hraný debut, ktorý začal žiť premiérou na áčkovom festivale v Rotterdame v Holandsku. Prečo vidieť snímku Špina od Terezy Nvotovej?

1. Sexuálne násilie je dôležitá téma

Zlomyseľník by povedal, že sa v našich filmoch množia znásilnené dievčiny. Navyše ich hrá tá istá herečka. Dominika Morávková za to iste nemôže, našli si ju filmári, tak prečo by nekývla.

V snímke Pirko vlani hrala tínedžerku, ktorá padne do pazúrov obchodníkov s bielym mäsom, v Špine padne Morávková pre zmenu do pazúrov svojho učiteľa matematiky (Róbert Jakab). Tým sa však končí porovnanie, lebo inak majú filmy spoločné len málo.

Špina búra trs mýtov o znásilnení, keď vraví, že štatisticky páchateľmi nebývajú odpudiví úchyláci v temných parkoch útočiaci na neznáme, vyzývavo oblečené ženy ľahších mravov. Zobrazuje znásilnenie v kruhu blízkych osôb, ktoré obeť dobre pozná.

Je to bližšie realite, zároveň to  odporuje divákovej intuícii. Pýtame sa: prečo obeť nekričala o pomoc, keď mohla?

Téma je to dôležitá, film však nie je osvetovou ilustráciou problému (Pirko). Má viacero rozmerov.

2. Obžaloba inštitúcií

Hrdinka je po väčšinu príbehu hospitalizovaná na psychiatrii. Autorka nám v rozhovore povedala, že nechcela zobrazovať psychiatriu ako čisté zlo. Film nemal byť obžalobou inštitúcií, napriek tomu tak miestami pôsobí. Pripomína horor z blogu Natálie Blahovej.

Tak ako sa za mrežami nenapraví kriminálnik, ani pobyt na klinike nepomáha dievčine. Film sleduje krok po kroku zlyhávanie systému. Lekári sú bezradní, na všetko sa ordinujú lieky, elektrošoky a nezmyselné terapie, kým neliečená trauma speje ku kaskáde problémov. Samovražda je tu sebanaplňujúcim sa proroctvom. „Středověk neskončil, středověk trvá.“

Tvorcovia zdôrazňujú, že „reálie si nevycucali z prstu“, vychádzajú zo skutočných svedectiev. A predsa aj tu platí, čo platí v bode vyššie: Špina by bol o poznanie horším filmom, keby bol len obžalobou inštitúcií na Slovensku. Ani týmto sa ešte nevyčerpáva.

3. Príbeh jednej dievčiny

Ak je Špina skvelým filmom, tak preto, že pri tom všetkom neopúšťa príbeh jednej dievčiny. Nezužuje postavu na prípadovú štúdiu. Nie je to o tom, že stredoškoláčke Lene nerozumie lekár či školský psychológ (inštitúcie) – jej nerozumie ani rodina či najlepšia kamarátka.

Jej mĺkvosť a uzavretosť je príznakom puberty. Viac ako o znásilnení je Špina o dospievaní, dosť zložitom období aj bez traumy. Preto je to intímna a nie sociálna dráma,

4. Vizuálny štýl

Estetikou je to zrelé dielo s jasným rokom výroby, ktorý je 2016, nie 2006 ani 2010. Tereza Nvotová, študentka pražskej FAMU, nie je zaťažená chorobami slovenského filmového prostredia, sympaticky ignoruje miestne väzby a pravidlá, ako robiť film.

Je príjemné vidieť slovenský film bez dramaturgie Mareka Leščáka (nič proti nemu, inde je skvelá), o rodine z vyššej strednej triedy, kde namiesto sláčikov a klavíra znie ambientná elektronika (Jonatán Pastirčák alias Pjoni, ktorý tu tiež hrá). Dizajn snímky je svieži, minimalistický.

5. Bratislavský film

Možno sa film odohráva na Slovensku v slovenčine nie preto, že Nvotová je tvrdohlavá lokálpatriotka, ktorá musí kompenzovať pocit dlhu k rodisku, keďže žije v Prahe. Možno sa sem príbeh hodí pre úroveň našej debaty o sexuálnom násilí, pre stav nášho zdravotníctva či legislatívy. To nie je bohvieaká správa pre krajinu, ale je to o to lepšia správa pre náš film.

Bratislavských filmov vzniklo za posledné roky veľa, hlavné mesto v nich hrá v rôznej miere civilným či veľkolepým spôsobom. V Špine je to príznaková, ale inak nenápadná, zimná, jemne poetická Bratislava s dominantným Dunajom. Nie je to pocta mestu, je to funkčná kulisa, no tiež svedčí o niečom.

Spomeňme si na všetky tie nadupané zábery na oblúk mosta Apollo spred desiatich rokov. A tešme sa generácii, čo vyrástla z komplexov.

Filmové recenzie

Teraz najčítanejšie