Denník N

Ťažká voľba strednej Európy: Macron či Orbán?

Premiéri krajín V4. Foto – TASR
Premiéri krajín V4. Foto – TASR

Kým stratégia Merkelovej a Macrona predstavuje pre stredoeurópske ekonomiky výzvu, realita dvojrýchlostnej Európy predstavuje strategické riziko.

Zničení z brexitu a znepokojení víťazstvom Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách upadli mnohí Európania koncom roka 2016 do hlbokého zúfalstva. Rezignovali a mali pocit, že historický moment Európskej únie sa už skončil. O šesť mesiacov neskôr nie je nič odlišné, ale všetko sa zmenilo.

Nádej na Západe

Výskumy verejnej mienky teraz ukazujú, že Európskej únii verí stále viac Európanov. A zlepšená ekonomika na celom kontinente, mizerné výsledky populistov v Holandsku a poníženie, ktorého sa dostalo zástankyni tvrdého brexitu Therese Mayovej v nedávnych britských voľbách, spôsobili, že mnohí Európania teraz dúfajú, že Európska únia predsa len dostala druhú šancu a urobí, čo bude môcť.

Rozhodujúce víťazstvá Emmanuela Macrona vo Francúzsku – prvé v májových prezidentských voľbách a pred pár týždňami v parlamentných voľbách –, ktorý hrdo kandidoval z proeurópskej pozície, viedli mnohých Európanov k viere, že skôr než dezintegrácia je teraz možná ďalšia integrácia. Nádej ľudí, ktorí chcú stále tesnejšiu Úniu, vyplýva z toho, že reformy pracovného práva vo Francúzsku, ktoré chce urobiť Macron, presvedčia Nemecko, aby investovalo viac do ekonomiky eurozóny. A Európa taktiež plánuje ďalšie investície do spoločnej obrany.

Obavy na Východe

No kým v západnej Európe tento nákazlivý optimizmus vidno všade, Východ zostáva podozrievavo skeptický. Vyhliadky Východoeurópanov, že by opustili Úniu – ako ich nedávno vyzval bývalý český prezident Václav Klaus –, sú približne také veľké ako riziko, že ruský prezident Vladimir Putin nevyhrá budúcoročné voľby, lenže mnohí ľudia vo východnej Európe sú hákliví na nemecko-francúzske snahy prerobiť Európu. Prečo?

Odpoveď je celkom jasná. Vlády v Poľsku a Maďarsku sa obávajú, že ďalšia politická integrácia ohrozí neliberálne režimy, ktoré zaviedli. Mnohí iní Východoeurópania sa zasa boja, že iniciatíva Macrona a Merkelovej by mohla vyústiť do dvojstupňovej Európy, kde by sa stali občanmi druhej kategórie.

Väčšina strednej Európy nie je v eurozóne – Bulharsko a Rumunsko dokonca nie sú ani v schengenskom priestore – a mnohé krajiny v regióne vybudovali svoju ekonomickú konkurencieschopnosť na nízkych mzdách a nízkych daniach. Takže strach, ktorý pociťujú nielen stredoeurópski politici, ale aj niektorí západoeurópski investori, spočíva v tom, že predvolebné sľuby Emmanuela Macrona, ako bola harmonizácia daní v celej Únii a penalizácia krajín za export lacnej pracovnej sily, by mohli zničiť stredoeurópsky obchodný model.

Ale kým väčšina východoeurópskej elity hľadí na Macronove navrhované opatrenia podozrievavo, niektorí argumentujú tým, že politika nízkych miezd je hlavnou príčinou veľkej emigrácie domácich z regiónu. V niektorých krajinách opustilo pre prácu v zahraničí svoje domovy viac ako 10 percent obyvateľstva.

Medzinárodný menový fond vypočítal, že ak by odchod ľudí pokračoval súčasným tempom, stredná, východná a juhovýchodná Európa stratí v rokoch 2015 – 2030 až 9 percent zo svojho očakávaného hrubého domáceho produktu.

Strategické riziko

Lenže kým Merkelovej a Macronova stratégia predstavuje pre stredoeurópske ekonomiky výzvu, realita dvojrýchlostnej Európy predstavuje strategické riziko.

Len máločo vyjadruje východoeurópsky hnev nad tým, že by sa mali stať občanmi druhej kategórie, tak explicitne ako nedávny škandál s dvojitým štandardom v potravinách. Východoeurópski konzumenti zistili, že niektoré tovary (napríklad Nutella) chutia inak v Rakúsku a inak v Maďarsku. Prečo?

Testy ukázali, že nadnárodné značky niekedy používajú v potravinách, ktoré predávajú na východ od bývalej železnej opony, lacnejšie prísady. Spoločnosti tvrdia, že prísady menia preto, aby vyhoveli miestnym chutiam, lenže český minister poľnohospodárstva hovoril za všetkých, keď vyhlásil, že Východ považujú za „odpadkový kôš Európy“.

Stredoeurópsky odpor proti novej osi Berlín – Paríž môže byť spúšťačom úplne nového prístupu k Európe. Tieto krajiny dnes stoja pred voľbou medzi hlbšou integráciou za podmienok, ktoré nastavia Nemecko a Francúzsko, a politickou marginalizáciou – a tiež obavami z dvojrýchlostnej Európskej únie, ktoré sa môžu stať sebanaplňujúcimi proroctvami.

Žiaľ, neliberálny obrat v Maďarsku a Poľsku poznačený pokusmi o kontrolu súdnictva, krotením nezávislých médií a zasahovaním do občianskej spoločnosti (nehovoriac o nacionalistickej rétorike) spôsobil, že si mnohí Západoeurópania zapchali uši pred tým, čo inak môže byť legitímnou obavou obyvateľov strednej Európy.

Čiastočne sa to týka aj utečeneckej krízy. Pre Západoeurópanov predstavuje české, maďarské a poľské odmietnutie utečeneckých kvót prijatých Bruselom v roku 2015 nedostatok solidarity, ktorú Európska únia potrebuje. Na druhej strane, Východoeurópania správne trvajú na tom, že imperatív solidarity nesmie prevážiť nad demokratickým mandátom a to, kto patrí do komunity, je existenčná otázka, o ktorej môže rozhodnúť len demokraticky zvolená vláda. Problém je, že maďarský hysterický protiutečenecký jazyk iným Európanom uľahčil, aby legitímne obavy strednej Európy zhodili ako neprijateľný nacionalizmus.

Hoci musia krajiny strednej Európy riešiť rovnaké úlohy, neriešia ich spolu. Sen o zjednotenej strednej Európe, ktorý v roku 1991 vyjadrilo vytvorenie Vyšehradskej skupiny, už neexistuje. Dvaja členovia skupiny – Česko a Slovensko – sa snažia dištancovať od druhých dvoch, Maďarska a Poľska, ktorí Európsku úniu hania. No hoci Poľsko a Maďarsko spája nepriateľský postoj k Bruselu, keď príde na vzťahy s Ruskom, sú rozdelené.

Keď nesedíte za stolom

Vlády v regióne, ktorý sa bude musieť vyrovnať s Merkelovej a Macronovou iniciatívou reštartovať Úniu, budú čoskoro nútené vybrať si medzi budúcnosťou hlbšej integrácie so západnou Európou a budúcnosťou, kde bude stredná Európa stále viac marginalizovaná. Je to voľba medzi Emmanuelom Macronom a Viktorom Orbánom, tvrdo nacionalistickým maďarským predsedom vlády.

Budúcnosť je otvorená, ale skúsenosť strednej Európy z 20. storočia sa dá zhrnúť do jednoduchej poučky: „Keď nesedíte za stolom, tak ste na jedálnom lístku.“

Článok, ktorý pôvodne vyšiel v New York Times, uverejňujeme so súhlasom autora.

Autor je bulharský spisovateľ a politológ

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie