Denník N

Majling zo SND: Fico a Kaliňák nie sú dobré postavy do divadla, skôr do grotesky či komiksu

Daniel Majling. Foto N – Vladimír Šimíček
Daniel Majling. Foto N – Vladimír Šimíček

Slovenské národné divadlo hrá stále viac o holokauste, eštebákoch, extrémistoch. Tieto témy priniesol aj dramaturg Daniel Majling.

Autor divadelných hier a dramatizácií, dramaturg, spisovateľ a autor komiksu Rudo Daniel Majling rozpráva aj o tom:

  • prečo sú top hercami SND Emil Horváth, Emília Vášáryová a Milan Ondrík,
  • že v divadle nie je stádo a ako by sa herci vzbúrili proti politikom,
  • prečo by bolo ťažké dostať do divadla Donalda Trumpa či Roberta Fica,
  • ako sa extrémisti a propaganda dostávajú do všetkých hier SND,
  • aký je Gemer, ako mu pomôcť, prečo tam uteká písať, a prečo bude o ňom jeho ďalší komiks.

Vaši kolegovia, herci zo Slovenského národného divadla, chodia stále viac na protesty, na Veľkom protikorupčnom proteste aj vystúpili. Chodíte na tie protesty aj vy?

Na tom prvom som bol, druhý som z Maďarska sledoval cez telefón.

Prečo vás to zaujíma?

Som občan, ktorý nechce žiť v diktatúre, v nejakej gubernii.

Tam to smeruje, do gubernie?

Vyšli sme z gubernie. Aj hra Elity o eštebákoch sa končí konštatovaním Na Západ je cesta dlouhá. K fungujúcej západnej demokracii, alebo aspoň k fungujúcemu sociálnemu štátu máme ďaleko.

Na Slovensku sme dlho čakali na silný film zo súčasnosti alebo z nedávnej minulosti. Potom prišiel film Únos, pomohol k vytvoreniu spoločenského tlaku a politici zrušili po rokoch Mečiarove amnestie. Môže mať takú silu aj divadlo?

Dúfam, že ju má. Inak by som upadol do depresie, ak by to mala byť len forma zábavy. Len si musíme dať pozor, aby sme od divadla neočakávali, že supluje iné profesie. Film aj divadlo dokážu zaujať viac ako historická kniha. Ale aj v negatívnom zmysle. Triumf vôle Leni Riefenstahlovej oduševnil nacistov. Divadlo dokáže vyburcovať. Používa postupy hudby – gradáciu, rytmus. Nacisti si nie pre srandu králikov do pochodu bubnovali.

Hra Elity je o ľuďoch ako posledný šéf ŠtB Alojz Lorenc, Juraj Široký, Jozef Banáš, hoci ich tam priamo nemenujete, používate len ich krycie mená. Ozval sa niekto z nich? Protestovali?

Neviem o tom. Ale ani to veľmi nesledujem. Mne osobne nikto nepísal. Videl som však, že sa na to predstavenie prišli pozrieť aj vysoko postavení a vplyvní ľudia.

Aj Alojz Lorenc?

O tom neviem. Ale veľmi by ma to pobavilo.

Keď ste tú hru pripravovali, dávali ste si pozor a niečo škrtali, lebo by to už bolo žalovateľné?

Keby sme naozaj vychádzali verne len z jedného prípadu, nemal by som problém označiť reálneho človeka, keby sme robili dokudrámu. Spisov sme však študovali veľa a bolo pre nás omnoho dôležitejšie nájsť spoločné črty. Správanie týchto mediálne známych ľudí bolo veľmi podobné ako správanie stoviek ľudí, ktorí to isté robili možno z rovnakých pohnútok. Je tam niekto, kto to robí ako vedomú kariéru, niekto z presvedčenia, niekto je polovydieraný a robí to zo zbabelosti. Pre mňa dobrá dráma sa začína nie vtedy, keď je tá demarkačná čiara medzi dobrom a zlom medzi dvomi postavami, disidentom a eštebákom. Dráma sa začína vtedy, keď sú postavy v pohybe, keď je tá čiara vnútri človeka. Keď vidíme eštebáka, ktorý si vstúpi do svedomia. Keď pochybuje sám o sebe, či tie výčitky dokáže potlačiť. Alebo keď sa disident zamiluje do straníčky alebo sa začne k nemu veľmi slušne správať nejaký straník a on začne pochybovať o tom, či ten režim je naozaj taký zlý. Hľadali sme v postavách moment, keď sa rodí to rozhodnutie: či bude spolupracovať, prečo kývne, prečo sa vzbúri.

V hre je postava Juraja odporná k svojej matke. To je asi vymyslené. Kde by ste také niečo našli o Jurajovi Širokom?

Nie je to vymyslené, len to je z iného eštebáka. S tým prišiel režisér Jirka Havelka a bavilo ho na tom to, že v časoch komunizmu to boli také buržoázne maniere. Že je v tejto komunistickej domácnosti strašný výbuch pre norkový kožuch.

Tá istá postava donášala na svoju matku. To už je Široký?

Takých bolo veľa. Aj my sme našli ďalšieho. Boli tam také materiály, z ktorých vyplývalo, že mnohí nemali problém donášať na rodinu, na kolegov.

Elity – kriminálny príbeh s politickým pozadím. Foto SND – Vladimír Kiva Novotný

Hercov z Elít všade chválite za to, že zvládnu aj hru bez pevného textu, každodenné zmeny. Kto sú tí najlepší herci v SND, ktorí nemajú problém improvizovať a pracovať s meneným textom?

Do Elít som nikdy nepracoval tak, že sme prepisovali celú hru. Vznikala počas skúšobného obdobia. Písali sme texty. Teraz by som musel možno nepriamo označiť ako neflexibilných ľudí, ktorí by to možno zvládli pred dvadsiatimi rokmi, ale teraz už pamäťou nestíhajú. Čo je mi blbé.

Rozumiem, že to by bolo nepríjemné. Preto povedzte tých výnimočných. Kto sú top herci v Slovenskom národnom divadle?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Divadlo

Rozhovory

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie