Denník N

Keď je biznis silnejší ako sankcie: Prečo nikto nezastavil ruský plynovod Nord Stream 2

Fotografia z roku 2011, keď sa otváral prvý Nord Stream, bol tam bývalý francúzsky premiér Francois Fillon aj nemecká kancelárka Angela Merkelová a vtedajší prezident Ruska Dmitrij Medvedev. Foto – TASR/AP
Fotografia z roku 2011, keď sa otváral prvý Nord Stream, bol tam bývalý francúzsky premiér Francois Fillon aj nemecká kancelárka Angela Merkelová a vtedajší prezident Ruska Dmitrij Medvedev. Foto – TASR/AP

Kontroverzný projekt Gazpromu žije vlastným životom. Napriek tomu, že podľa EÚ ohrozuje energetickú bezpečnosť, ide proti slovenským záujmom a vystavuje Ukrajinu ruskému tlaku.

Európska únia aj Spojené štáty na začiatku leta automaticky predĺžili sankcie proti Ruskej federácii. Podľa svetových politikov sa na správaní Moskvy voči Ukrajine nič nezmenilo, a preto nevidia dôvod na ich rušenie.

Prísny postoj voči Kremľu medzi európskymi politikmi je však veľmi obmedzený a stráca na sile, keď ide o biznis s plynom. Najmä ten spojený s plánovaným plynovom Nord Stream 2.

Príprava podmorského projektu, ktorý by mal cez Baltské more dovážať plyn do Nemecka a obchádzať Ukrajinu i viaceré stredoeurópske krajiny, je v plnom prúde. A to aj napriek nesúhlasu viacerých členských krajín a obáv Európskej komisie, že ohrozuje energetickú bezpečnosť v Európe.

Spasibo vám, Putin

Ide o nástupcu plynovodu, ktorý funguje od roku 2011. Jeho kritici sa obávajú, že len zvýši ruský monopol v Európe, vystaví Ukrajinu riziku vydierania a zrúti plány Bruselu na diverzifikáciu zdrojov – teda, bruselsky povedané, energetickú úniu.

Otázkou vôbec je, či je nový plynovod nutný, keďže ani pôvodný Nord Stream nie je využívaný naplno.

A to ešte nerátame obavy environmentalistov, ktorí upozorňujú, že plynovod sa začína v prírodnej rezervácii Kurgalsky v Leningradskej oblasti na severe Ruska. Greenpeace podľa Washington Post dodáva, že krajiny, ktoré projekt podporia, tým tak de facto tiež porušujú medzinárodné právo a Helsinské dohody o ochrane Baltského mora.

Napriek týmto obavám sa nemeckí či rakúski politici stretávajú pravidelne s ruskými predstaviteľmi a dolaďujú plynový biznis. Veľké európske firmy sa už v apríli zaviazali, že zaplatia polovicu z 9,5-miliardového projektu.

Ide o rakúsky OMV, francúzsky Engie, holandsko-britský Royal Dutch Shell a nemecké firmy Uniper a Wintershall. Druhá polovica by zostala na Gazprome, ktorý by mal celý projekt pod kontrolou.

„Teraz som prišiel do Moskvy, aby som povedal spasibo vám, pán prezident, Rusku, za dôveru, a privítanie, ktoré sme si užívali 125 rokov. A prišiel som aj povedať, že som optimista, čo sa týka nášho biznisu a budúcnosti nášho biznisu v Rusku,“ povedal šéf Royal Dutch Shell Ben van Beurden počas nedávnej návštevy u Putina.

Nord Stream je podľa neho veľmi dobrý projekt, ktorý zvýši bezpečnosť energetických dodávok v Európe. Presný opak toho, čo tvrdí Európska komisia na čele s komisárom pre energetiku – Marošom Šefčovičom.

S kapacitou 55 miliárd kubických metrov ročne by zdvojnásobil plynové zásobovanie Nemecka. 

Diplomat: Do roku 2019 to určite nestihnú

Rakúski aj nemeckí politici podľa energetického experta Karla Hirmana priamo obhajujú korporátne záujmy, ktoré rozhodne nie sú v záujme celej EÚ.

Na papieri sa hovorí, že projekt by mohol byť hotový do roku 2019. Ak ho napríklad nespomalia právne spory. Proti nemu sa súdi napríklad Poľsko na Európskom súdnom dvore.

V pripravovaných, no ešte stále neschválených sankciách Spojených štátov by sa tento projekt mohol stať novým cieľom, čo veľmi podráždilo politikov v Berlíne či vo Viedni. V pripravenom návrhu zo senátu sa totiž hovorí o sankcionovaní tých, čo podporujú výstavbu ruských energetických potrubí.

Teda aj Nord Stream 2, ktorý je vlajkovou loďou Gazpromu, kde by chcel pumpovať plyn už o dva roky.

„Ten termín určite nestihnú. Zatiaľ je isté len odhodlanie investorov do toho ísť. Ide to proti energetickej politike EÚ aj záujmom viacerých krajín, od Slovenska cez pobaltské krajiny a Poľsko až po Ukrajinu, ktorá by stratila význam ako prepravca plynu. Je to veľká geopolitická hra,“ povedal Denníku N jeden z európskych vysoko postavených diplomatov.

Podľa neho sa projekt zdrží minimálne do roku 2021, ak vôbec prejde. Jedna z vecí, o ktoré sa teraz bude hrať, je vyrokovanie novej zmluvy o dodávkach plynu medzi Ruskom a Ukrajinou. Veľmi podobne to vidí aj think tank Bruegel, podľa ktorého s Nord Streamom 2 treba počkať, kým sa naozaj neukáže potreba vybudovania nového plynovodu. V tejto chvíli by podľa neho spôsobil Únii viac škody než dobra.

Proti EÚ aj Slovensku

Nord Stream 2 nie je ani v záujme Slovenska, ktoré by tiež mohlo prísť o svoje výhody tranzitnej krajiny. „Postoj Bratislavy je legitímny. Keď ho požiadali o reverzný tok do Ukrajiny, tak to Slovensko urobilo napriek veľkému riziku. Prečo by sa malo teraz na vlastné obchádzanie pozerať bez slov?“ hovorí diplomatický zdroj.

Šéf Európskej rady Donald Tusk napísal podľa Financial Times o Nord Streame 2 Komisii veľmi kritický list. Podľa neho „nebude najlepšie slúžiť európskym záujmom a nechá Ukrajinu v ruskej milosti“.

Proti Nord Streamu sa ešte predtým vyjadrili aj lídri z deviatich krajín EÚ, značne závislých od ruského plynu – Chorvátska, Česka, Slovenska, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Poľska a Rumunska.

„Umožní to Rusku zatvoriť tranzitnú cestu cez Ukrajinu a nechá našich partnerov v ruskej milosti, pričom jeho agresia sa neskončila,“ napísal Tusk.

Tri muchy jednou ranou

Podľa Politica by Rusko zabilo Nord Streamom tri muchy jednou ranou. Zvýšilo by si vplyv na Nemecko a viacero západných krajín. Obišlo by Ukrajinu – a ak by ju znovu chcelo potrestať, už by to Nemecko nepocítilo plynovou krízou.

A do tretice by rozdelilo jednotu EÚ a oslabilo jej postoj voči Rusku po anexii Krymu a vojne na Donbase.

Projekt Nord Stream, ktorý vedie bývalý agent Stasi a Putinov blízky kamarát Matthias Warnig, sa podľa Guardianu inak ako geopolitická zbraň ani nedá brať.

Akokoľvek Moskva tvrdí, že nejde o politický projekt, ale iba čistý biznis, stačí si pripomenúť, že dohodu o výstavbe prvého Nord Streamu podpísal v roku 2005 bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder. Ten istý človek je teraz v zastúpení predstavenstva Nord Streamu.

Plynovod Nord Stream

Teraz najčítanejšie