SNS chce porátať politické strany a rozdeliť ich na celoštátne a regionálne podľa počtu členov
Nový zákon o politických stranách chystá SNS. Kto nebude mať dosť členov a nevybuduje si okresné štruktúry, bude pôsobiť len na miestnej a regionálnej úrovni. O tom, koľko členov má stačiť na celoštátnu politiku, sa ešte len v SNS rozhodujú.
Rozdelenie politických strán na regionálne a celoštátne a kontrolu počtu členov navrhne vládna Slovenská národná strana (SNS) v návrhu zákona o politických stranách, ktorý chce pripraviť v priebehu leta.
Už od septembra by SNS spolu s partnermi z vlády, Smerom a Mostom-Híd chceli začať s parlamentnou opozíciou debatovať o tom, v akej podobe by nové pravidlá pre strany podporila.
Základnú predstavu o tom, čo by sa malo zmeniť, už má podpredseda SNS a poslanec Národnej rady Jaroslav Paška.
Chceli by počítať
„Každá politická strana by mala mať širšiu pôsobnosť, ak chce pôsobiť ako parlamentná, nie ako regionálna. Mala by mať zastúpenie vo viac ako polovici VÚC a nemala by zastupovať len úzku skupinu ľudí,“ navrhuje. Strany by sa mali podľa SNS rozdeliť na regionálne a celoslovenské a pokiaľ chcú byť v druhej kategórii, mali by mať určitý počet členov a budovať si štruktúry na nižšej úrovni. Ak podmienky splnia, mohli by kandidovať v celoštátnych voľbách. Ak nie, politiku by mohli robiť len na obecnej, mestskej či regionálnej úrovni, prípadne sa budú musieť spojiť s inými stranami.
Paška chce o minimálnom počte členov politickej strany diskutovať aj s opozíciou. „Ten dialóg by mal byť o tom, že nielen niečo navrhneme, ale išlo by o štruktúru, ktorú by boli schopní naplniť aj naši kolegovia z opozície tak, aby im to neurobilo veľké ťažkosti.“
Koľko by teda podľa SNS mal byť minimálny počet členov na založenie celoštátnej strany? „Malo by to byť o čosi viac ako v stovkách,“ myslí si Paška, podľa ktorého by strany nemali byť uzavreté pre nových členov.
Z viacerých vyjadrení šéfa SNS Andreja Danka je zrejmé, že zmena pravidiel fungovania politických strán je namierená najmä proti OĽaNO a SaS. „Nemôže byť v parlamente 150 Igorov Matovičov a Danov Lipšicov. Veď tí by sa v živote na ničom nedohodli. Niekde musí byť kompromis a rešpektovanie vôle väčšiny,“ povedal už napríklad Danko, ktorý sa neštandardným stranám venuje na svojich tlačových konferenciách veľmi často. Zákon o politických stranách je z roku 2005 a prešiel viacerými novelizáciami.
Hnutie Igora Matoviča má len štyroch členov, v prípade SaS ide o 180 členov, ktorých vyberali podľa pomerne prísnych pravidiel.
„S 200 osobami ťažko dokážu robiť politiku aj na tej základnej úrovni,“ hodnotí Paška. Ide mu vraj o „interakciu medzi členmi a vedením“, aby strany vedeli nominovať do volieb nielen kandidátov na starostov, ale aj poslancov, či o to, aby ich programy vznikali zdola od členov.
SNS je pritom paradoxne strana, ktorá dnes nemá vo vláde ani jedného človeka zo svojich straníckych štruktúr. Minister školstva Peter Plavčan, ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná aj minister obrany Peter Gajdoš sú len nominantami tejto strany, nie právoplatnými členmi.
Povinnosti by mali „celoštátne“ strany splniť do zatiaľ neurčeného termínu a Paška vraví, že im chcú dať dostatok času, aby sa novej situácii prispôsobili.
Kvóty pre počet členov by hravo splnili Smer, SNS aj Most-Híd. Ficova strana má vyše 16-tisíc členov, Dankova viac ako 6-tisíc a zhruba 5500 členov narátali v Bugárovom Moste-Híd. Stranou s veľkým počtom členov je aj v súčasnosti mimoparlamentné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), ktoré ich má vyše 11-tisíc.
Počty členov strán od deväťdesiatych rokov klesajú. Pred desiatimi rokmi ich bolo dovedna viac než 100-tisíc, teraz ich je zhruba o tretinu menej. Mečiarovo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) malo v roku 2007 ešte 37-tisíc členov a aj po odchode z parlamentu v roku 2011 registrovali stranícke preukazy 29-tisíc Mečiarových priaznivcov.
Za komunizmu bola stranícka angažovanosť rekordná. V KSČ a jej slovenskej odnoži bolo okolo 11 percent obyvateľov Československa, čo bolo zhruba 1,7 milióna ľudí.
Koaliční partneri zatiaľ nápad neodmietajú
Smer ani Most sa ešte definitívne nevyjadrili, či návrh SNS podporia. Vo všeobecnosti ale so zmenou pravidiel nemajú problém. Podľa podpredsedu parlamentu a šéfa poslaneckého klubu Smeru Martina Glváča im ide o to, aby v parlamente neboli „štvorosobové strany“, ktoré potom dostanú štátny príspevok.
„Ak ten návrh bude normálny, klub s tým nemá názorovo problém, treba zistiť, či ten mechanizmus bude dobrý a vykonateľný,“ odpovedal na otázku, či by Smer súhlasil s kvótami na počet členov strán.
„Ak má byť politická strana politickou a má dostávať peniaze zo štátneho rozpočtu, mala by sa správať ako strana, teda nie ako strany, do ktorých ľudia chcú vstúpiť, ale nie je im to umožnené,“ hovorí aj podpredseda parlamentu za Most-Híd Andrej Hrnčiar, ktorý sa do Národnej rady dostal na kandidátke Siete, do ktorej odišiel z Mosta-Híd, aby sa napokon do tejto strany opäť vrátil. Nebolo by však podľa neho dobré, ak by išlo o účelový návrh, ktorý má za cieľ iba zlikvidovať politického súpera. Konkrétnejšie sa jeho strana vyjadrí, keď SNS predloží návrh novely.
Zo súčasných parlamentných strán majú nad tisíc členov len Smer, SNS a Most-Híd. Takéto počty nedosahuje žiadna zo strán parlamentnej opozície. Viac než tisíc členov má okrem KDH už len ďalšia dlhoročná strana, SMK.
Hrnčiarova zdržanlivosť s hodnotením zákona je na mieste. SNS sa začiatkom roka podarilo pretlačiť nový zákon o cirkvách. Aj pri tomto zákone Slovenská národná strana použila kvantitatívnu prekážku – na zaregistrovanie cirkvi alebo náboženskej spoločnosti bolo potrebných 20-tisíc členov, po novom je to už 50-tisíc.
Oficiálne vysvetlenie znelo, že zákon je potrebný, aby sa zamedzilo vzniku špekulatívnych cirkví, ktoré by potom mohli poberať príspevok od štátu, SNS sa však veľmi netajila tým, že takto v prvom rade moslimom zabránila stať sa na Slovensku oficiálnou cirkvou.
Prezident Andrej Kiska zákon odmietol dvakrát podpísať a vo svojich námietkach poslancov presviedčal, že takýto zákon zasahuje do základných práv a slobôd garantovaných ústavou a upozornil na to, že podmienku 50-tisíc členov podľa posledného sčítania ľudu plnia len štyri z 18 v minulosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností a prijatím takejto legislatívy sa vymykáme európskym zvyklostiam.
Zásadné problémy má SaS, OĽaNO aj Sme rodina
„Pán Danko sa od začiatku volebného obdobia snaží útočiť na Igora Matoviča cez zmenu rokovacieho poriadku a toto je druhý veľký zákon, ktorý je takisto zameraný hlavne na OĽaNO a aj to pán Danko verejne deklaroval,“ hovorí poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová.
Keby takáto novela platila vo Francúzsku, do volieb by podľa nej pre nízky počet členov nemohlo ísť hnutie prezidenta Emanuela Macrona, ktoré napokon jasne vyhralo.
Remišová vraví, že počet členov strany nie je zárukou kvality jej politickej práce. „Z poslancov strany SNS občania poznajú akurát predsedu Danka, ktorý sa však od príchodu do parlamentu zaoberá malichernosťami ako zákaz horaliek a plagátikov, alebo vypudenie žltých vlakov. Pripravovaná novela nevyrieši žalostný stav štandardných politických strán a hlavne spojenie politikov s oligarchami.“
Podľa podpredsedu SaS Ľubomíra Galka by takéto zmeny napadli na Ústavom súde. „Nie je ich nič do toho, koľko má ktorá strana členov. Treba si spomenúť, že SNS je strana s niekoľkými tisíckami členov, ktorá nebola schopná z členskej základne vygenerovať ani jediného ministra.“ SaS podľa neho ale sprísnené požiadavky splniť dokáže. Okrem zhruba 180 členov majú okolo 6-tisíc aktívnych a registrovaných sympatizantov, ktorým by mohli v prípade potreby ponúknuť členstvo.
„Sú to Dankove výmysly a celé je to sprostosť. Absolútne s tým nesúhlasíme a budeme proti tomu hlasovať,“ hovorí Boris Kollár zo Sme rodina. Jeho strana vznikla len krátko pred vlaňajšími parlamentnými voľbami prevzatím už existujúcej strany, ktorú vzápätí premenoval.
Kollár hovorí, že by sprísnené podmienky pre celoštátnu stranu bez problémov splnili. Momentálne majú 650 až 700 členov a štruktúry založili už v 50 zo 79 okresov na Slovensku. „Nie je to problém. Sme otvorená strana.“ Nerozširujú sa ale kvôli Dankovi, vraví Kollár. „Určovať také veci je zvrátené. Najväčšia legitimita každej strany nie je v tom, koľko má členov a či obsadí všetky regióny, ale čo robí – či strane ide o biznis, alebo o ľudí, čím sa zaoberá – a absolútne najväčšiu legitimitu jej dávajú ľudia vo voľbách.“ Aj podľa Kollára takúto zmenu napadnú na Ústavom súde.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].