Anekdoty niektorých presvedčia viac ako suché fakty. Vedci skúmajú, prečo je ťažké myslieť ako vedec
Autori novej štúdie vravia, že vyučovať na základných a stredných školách len vedecké poznatky nestačí. K tomu treba pribrať aj výučbu zručností spojených s kritickým myslením.
Vedci sa zhodujú, že evolučná teória je fakt, homeopatia nefunguje, očkovanie nespôsobuje autizmus, ľudské aktivity prispievajú ku globálnemu otepľovaniu alebo že Zem nie je plochá.
Napriek tomu sú medzi nami ľudia, ktorí zhodu vedcov ignorujú a myslia si opak. Prečo?
Jeden z dôvodov je, že ľudská myseľ je oveľa viac ako na nudné fakty a grafy citlivá na anekdoty.
Ľútostivý príbeh uplakaného rodiča, ktorý je presvedčený, že jeho dieťa ochorelo na autizmus pre podanie očkovacej látky, si zapamätáme oveľa lepšie ako suchú štatistiku, ktorá spojenie vakcíny a autizmu vylučuje.
Wasonov test
Dispozíciu mysle, ktorá odlišným spôsobom reaguje na fakty a príbehy zasadené do sociálneho kontextu, ukazuje známy Wasonov test.
Ide o logickú úlohu, ktorá spočíva v otáčaní správnych kariet, na ktorých sú čísla a písmená. Úloha je veľmi náročná a vyrieši ju menej ako desať percent ľudí.
Avšak v prípade, že ten istý test zmeníme, takže už nemá podobu abstraktného problému, ale príbehu so sociálnou zápletkou, sa počet úspešných riešiteľov výrazne zvýši.
Sociálne tvory
Evoluční psychológovia špekulujú, že na príbehy plné ľudských peripetií sme takí vnímaví preto, lebo ak nás niečo charakterizuje, je to skutočnosť, že sme sociálne tvory. Celý náš život sa odohráva v okruhu menšej či väčšej sociálnej skupiny, od ktorej sme bytostne závislí.
Ak by nebola ľudská myseľ na príbehy zo svojho okolia obzvlášť citlivá, potom by nám mohli uniknúť veľmi cenné informácie, napríklad o tom, kto je poctivec a kto podvodník, kto sa obetuje pre blaho druhých a kto je sebec a myslí hlavne na seba.
Bez takých informácií by sa naši predkovia iba veľmi ťažko orientovali v sociálnej realite a ľahko by sa stali obeťou klamára, ktorý by sa s nimi poctivo nerozdelil o ulovenú korisť alebo by im inak uškodil.
Na nástrahy anekdot, ktoré pokrivujú naše porozumenie sveta, lebo nás odháňajú od faktov, poukazujú autori Priti Shahová z univerzity v Michigane a jej tím v 7. kapitole What Makes Everyday Scientific Reasoning So Challenging? knihy Psychology of Learning and Motivation, Volume 66. Publikácia vyšla tento tok.
Anekdoty
Autori sa odvolávajú aj na štúdiu Fernanda Rodrigueza z univerzity v Michigane a jeho tímu, ktorá vyšla minulý rok v magazíne Thinking & Reasoning.
Rodriguez a jeho kolegovia rozdelili účastníkov experimentu do dvoch skupín podľa toho, či si čítali popularizačné vedecké články, ktoré prichádzali k nepatričným záverom na základe slabých dôkazov, a začínali sa alebo nezačínali sa anekdotou.
Problémom textov bolo, že si pomýlili koreláciu (dva javy sa iba vyskytujú spolu, a to, či jeden z nich vedie k druhému, nevieme) s kauzalitou (jeden jav vyvoláva druhý).
Typickou chybou tohto druhu je, keď ľudia mylne spoja užitie homeopatika s vyliečením sa. Tieto dva javy sa vyskytujú spolu (korelácia), no to neznamená, že by homeopatikum aj bolo skutočným dôvodom liečby (kauzalita).
Vedci sa zhodujú, že homeopatiká nefungujú, preto ústup symptómov môžeme spojiť s ich prirodzeným kolísaním či so spontánnou remisiou. Môže tiež ísť o účinky placeba.
V štúdii od Rodrigueza a jeho kolegov sa ukázalo, že ak ľudia – medzi nimi aj vysokoškoláci – čítali text, ktorý sa začínal anekdotou, zvyšovala sa pravdepodobnosť, že budú súhlasiť s chybnou interpretáciou výsledkov, pri ktorej došlo k zámene korelácie s kauzalitou.
„Anekdoty môžu podlomiť našu schopnosť robiť súdy, ktoré vychádzajú z vedeckých dát,“ píše v štúdii Rodriguez a jeho tím.
Ľudové intuície
Ďalším dôvodom, prečo sa názory ľudí rozchádzajú s tými vedeckými, je, že máme veľmi silné intuície o tom, ako funguje svet. Problém je, že bývajú nezriedka úplne chybné.
Napríklad v článku z roku 2007 sa vedci pýtali, ako sa bude pohybovať lopta, keď vyletí zo zakrivenej trubice.
Autori zistili, že až 40 percent vysokoškolákov bolo mylne presvedčených, že dráha loptičky bude zakrivená, hoci v skutočnosti bola rovná.
Ľudia majú laické intuície nielen o tom, ako funguje fyzikálny svet. V minulosti sme napríklad informovali, že veľa ľudí má problém s GMO, čiže geneticky modifikovanými organizmami.
Esencializmus
Psychológovia si myslia, že dôvodom by mohol byť okrem iného esencializmus. Ide o intuitívnu vieru, že v hĺbke vecí tkvie akási esencia, ktorá z nich robí práve to, čím sú.
Genetická modifikácia pôsobí na mnohých z nás podozrivo, lebo máme pocit, že sa zahrávame s podstatou vecí a že nebezpečne meníme to, čo ich zakladá.
To, že je esencializmus všadeprítomnou intuíciou, dokazujú mnohé výskumy. V jednom z nich vedci zistili, že ľudia by mali veľký problém prijať transplantovaný orgán od vraha. Prečo? Lebo mali pocit, že by na nich utkvelo niečo „špinavé“ od páchateľa ohavného činu.
Preceňujeme svoje schopnosti
S uvedenými javmi súvisí ďalší problém, v tomto prípade nadmerná sebadôvera vo vlastné znalosti. Viaceré výskumy ukázali, že ľudia častokrát preceňujú svoje schopnosti. Ale keď sa ich opýtate, ako konkrétne funguje obyčajný bicykel, zips alebo dôchodkový systém, začnú tápať.
Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí vedia o téme najmenej, obyčajne najviac nafukujú svoje vedomosti, pretože si vôbec neuvedomujú, k akej zložitej problematike sa vyjadrujú.
Neurológ a autor Robert Burton v tejto súvislosti pre aeon.co poznamenal, že receptom na záplavu rôznych faktov je, že si „úprimne priznáme, že naše poznanie rovnako ako hodnotenie nášho poznania má hranice“.
Ak budeme vedieť, že naša myseľ nie je dokonalá, že nás často klame a natára nám nezmysly, potom zmiernime svoje presvedčenia, ktoré by sme inak nafúkli do gigantických rozmerov, lebo by sme boli presvedčení o ich absolútnej správnosti.
Selekcia informácií
Posledné desaťročia výskumu nás učia, že ľudia selektujú informácie podľa toho, či im vyhovujú, alebo nie. V štúdii zo 70. rokov, ktorá je dnes už klasikou, mali ľudia za úlohu ohodnotiť štúdie, ktoré buď podporovali, alebo vyvracali argumenty v prospech trestu smrti.
Ukázalo sa, že ak ľudia prišli do experimentu s tým, že sú za trest smrti, hodnotili štúdie, čo ho podporovali, laxne, ale k tým odmietavým pristupovali naopak veľmi kriticky a nachádzali na nich aj tie najmenšie chybičky, aby ich mohli odmietnuť.
Účastníci experimentu aplikovali dvojaký meter podľa toho, ako im to vyhovovalo. Aj vedci podliehajú podobným chybám, no vzájomná kontrola má zabezpečiť, aby sa čo najviac minimalizovali.
Kritické myslenie
V novej kapitole od Priti Shahovej z univerzity v Michigane a jej tímu autori píšu, že vyučovať na základných a stredných školách len vedecké poznatky nestačí. K tomu treba pribrať aj výučbu zručností spojených s kritickým myslením.
IQ nie je vhodný nástroj, ako určiť, či človek myslí kriticky. Výskumy ukazujú, že ľudia s vyšším vzdelaním, a teda aj vyšším IQ, nezriedka vynikajú skôr v schopnosti svoje predsudky a stereotypy šikovnejšie obhajovať, než v tom objektívne posúdiť stav vecí.
Shahová a jej kolegovia radia, aby sa žiaci a študenti učili mať otvorenú myseľ pre nové dáta, a dokázali tak opraviť svoje pôvodné názory. Autori hovoria, aby sa študenti učili, že v empirickej vede nie je nič absolútne dané.
Čo to znamená, keď sa povie, že vo vede nie je nič raz a navždy dané? Na mysli sa má to, že vedci sú v princípe otvorení tomu zmeniť svoje názory na čokoľvek. Na druhej strane, neznamená to, že by nemohli mať úplne jasné a vyprofilované názory.
Z otvorenej povahy empirickej vedy určite neplynie, aby vedci prestali napríklad hovoriť, že evolučná teória je fakt, lebo musíme byť otvorení možnosti, že ju raz spochybníme.
Všetky poznatky (chémia, biológia, genetika, paleontológia, geológia a iné), ktoré dnes vedci majú k dispozícii, hovoria, že uvedená teória je fakt. Je v poriadku to hovoriť. Na druhej strane, ak by vedci raz našli ony slávne kostrové pozostatky králika v prekambriu, bola by to pre teóriu rana a museli by nastať opravy.
Dostupné z: https://doi.org/10.1016/bs.plm.2016.11.006
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
