piatok

Herečka Štěpánová: Zeman je monštrum, Babiš mi poslal uplakaných smajlíkov

Do politiky zasiahla už v 80. rokoch, keď už ako známa herečka podpísala Chartu 77. Bára Štěpánová pracovala pre Václava Havla, hrala v hre, ktorá si robí žarty z českej histórie, v jednom z najlepších slovenských seriálov Tisícročná včela a ako jedna z prvých vystúpila verejne proti Andrejovi Babišovi. Odvtedy je hlavnou tvárou protibabišovských a protizemanovských protestov.

Foto N – Tomáš Benedikovič

V 80. rokoch ste mali sľubne rozbehnutú kariéru – hrali ste v mimoriadne populárnych Básnikoch, na Slovensku v jednom z historicky najúspešnejších seriálov Tisícročná včela. Potom ste podpísali Chartu 77 a postavili ste sa proti režimu. Ako a prečo ste to urobili?

Zvyknem hovoriť, že človek by mal spoznať svojich rodičov, a pokiaľ ich spoznáte a viete, čo sú to za ľudia, viac sa v sebe zorientujete. To je jedna vec. Druhá vec je, že brat mojej mamičky bol Rudolf Battěk – známy a významný disident. Odsedel si desať rokov v krimináli a mojou prvou láskou bol Lukáš Kliment, syn spisovateľa a jedného z prvých signatárov Charty 77 Alexandra Klimenta. To boli všetko veci, ktoré ma formovali. Ľudia sa ma často pýtajú na chartu a myslia si, že som ju fakt podpísala v roku 1977. To som však ešte chodila na základnú školu.

Poznali ste sa s tými ľuďmi okolo disentu – podpísali ste to teda automaticky?

Podpísala som to aj preto, že aj keď som ako dievča chcela mať aj hmotné veci, skôr som si chcela čítať knižky, pozerať filmy a hlavne som chcela cestovať. To mi asi chýbalo najviac. Snom mojich všetkých snov bolo dať si kávu v Paríži.

Túto možnosť ste si podpisom Charty 77, samozrejme, vyautovali.

Samozrejme. Ale hovorila som si, že nechcem nikde vonku zostať, chcem si tam len dať tú kávu. Ten režim bol ohavný v tej neslobode. Dnes mi prekáža, keď sa to celé zúži na to, že nebol hajzelpapier a banány. To naozaj nebolo, ale malo to oveľa širší koncept. A ja som si povedala, že v takomto režime žiť nechcem.

Bolo vám rovno povedané, že podpisom charty ste si poškodili?

Mala som výhodu, že som typ, aký som, a nebola som prototyp dievčaťa, ktoré by malo hrať dcéry súdružiek. Síce som hrala v Básnikoch, ale to nebola veľká rola. Tam ma pán režisér obsadil, lebo mám prsia. Jediné filmové úlohy, ktoré z tých čias stáli za zmienku, boli vo filmoch Katapult Jaromíra Jireša a Tisícročná včela.

Uvedomili ste si, že podpisom Charty 77 nastanú vo vašom živote sankcie a problémy?

Bola som vtedy v činohre v Plzni. Bol tam riaditeľ, ktorý sa volal Pomahač. Bolo to oblastné divadlo, hoci to bola vyhlásená činohra. Hrala som tam veľké a krásne úlohy, ako Constanze v Amadeovi, Sašu v Ivanovovi, Lauru v Sklenenom zverinci. Svoje vysnené úlohy Antigony a Johanky z Arku som si v živote nezahrala. Tam som nemala ani tak problém s chartou, ako s tým, že som nechodila na školu socialistickej práce a do prvomájových sprievodov. Problémy mi teda nespôsobila samotná charta, ale môj celkový postoj a že som nechcela byť pokrytec, ktorý sa nespráva podľa svojho svedomia.

Ako fungovali na konci 80. rokov ľudia okolo Václava Havla a charty? Dostali ste sa priamo k nemu?

My sme boli veľmi mladí a to boli omnoho starší ľudia. Ja som vlastne nebola disidentka a všetko sa to rozbehlo po demonštráciách, ktoré boli v roku 1988. Založili sme Spoločnosť za veselšiu súčasnosť.

V roku 1988 vás aj zatkli.

Áno, nejaké dni a hodiny som vtedy strávila na rôznych policajných staniciach. Tam mi rovnako ako môjmu strýkovi Rudolfovi pomohol zmysel pre humor. To pomáha, aby sa človek nenechal zlomiť.

Kedy ste sa zoznámili s Havlom?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 102296 z vás dostáva správy e-mailom