Herečka Štěpánová: Zeman je monštrum, Babiš mi poslal uplakaných smajlíkov

V 80. rokoch ste mali sľubne rozbehnutú kariéru – hrali ste v mimoriadne populárnych Básnikoch, na Slovensku v jednom z historicky najúspešnejších seriálov Tisícročná včela. Potom ste podpísali Chartu 77 a postavili ste sa proti režimu. Ako a prečo ste to urobili?

Zvyknem hovoriť, že človek by mal spoznať svojich rodičov, a pokiaľ ich spoznáte a viete, čo sú to za ľudia, viac sa v sebe zorientujete. To je jedna vec. Druhá vec je, že brat mojej mamičky bol Rudolf Battěk – známy a významný disident. Odsedel si desať rokov v krimináli a mojou prvou láskou bol Lukáš Kliment, syn spisovateľa a jedného z prvých signatárov Charty 77 Alexandra Klimenta. To boli všetko veci, ktoré ma formovali. Ľudia sa ma často pýtajú na chartu a myslia si, že som ju fakt podpísala v roku 1977. To som však ešte chodila na základnú školu.

Poznali ste sa s tými ľuďmi okolo disentu – podpísali ste to teda automaticky?

Podpísala som to aj preto, že aj keď som ako dievča chcela mať aj hmotné veci, skôr som si chcela čítať knižky, pozerať filmy a hlavne som chcela cestovať. To mi asi chýbalo najviac. Snom mojich všetkých snov bolo dať si kávu v Paríži.

Túto možnosť ste si podpisom Charty 77, samozrejme, vyautovali.

Samozrejme. Ale hovorila som si, že nechcem nikde vonku zostať, chcem si tam len dať tú kávu. Ten režim bol ohavný v tej neslobode. Dnes mi prekáža, keď sa to celé zúži na to, že nebol hajzelpapier a banány. To naozaj nebolo, ale malo to oveľa širší koncept. A ja som si povedala, že v takomto režime žiť nechcem.

Bolo vám rovno povedané, že podpisom charty ste si poškodili?

Mala som výhodu, že som typ, aký som, a nebola som prototyp dievčaťa, ktoré by malo hrať dcéry súdružiek. Síce som hrala v Básnikoch, ale to nebola veľká rola. Tam ma pán režisér obsadil, lebo mám prsia. Jediné filmové úlohy, ktoré z tých čias stáli za zmienku, boli vo filmoch Katapult Jaromíra Jireša a Tisícročná včela.

Uvedomili ste si, že podpisom Charty 77 nastanú vo vašom živote sankcie a problémy?

Bola som vtedy v činohre v Plzni. Bol tam riaditeľ, ktorý sa volal Pomahač. Bolo to oblastné divadlo, hoci to bola vyhlásená činohra. Hrala som tam veľké a krásne úlohy, ako Constanze v Amadeovi, Sašu v Ivanovovi, Lauru v Sklenenom zverinci. Svoje vysnené úlohy Antigony a Johanky z Arku som si v živote nezahrala. Tam som nemala ani tak problém s chartou, ako s tým, že som nechodila na školu socialistickej práce a do prvomájových sprievodov. Problémy mi teda nespôsobila samotná charta, ale môj celkový postoj a že som nechcela byť pokrytec, ktorý sa nespráva podľa svojho svedomia.

Ako fungovali na konci 80. rokov ľudia okolo Václava Havla a charty? Dostali ste sa priamo k nemu?

My sme boli veľmi mladí a to boli omnoho starší ľudia. Ja som vlastne nebola disidentka a všetko sa to rozbehlo po demonštráciách, ktoré boli v roku 1988. Založili sme Spoločnosť za veselšiu súčasnosť.

V roku 1988 vás aj zatkli.

Áno, nejaké dni a hodiny som vtedy strávila na rôznych policajných staniciach. Tam mi rovnako ako môjmu strýkovi Rudolfovi pomohol zmysel pre humor. To pomáha, aby sa človek nenechal zlomiť.

Kedy ste sa zoznámili s Havlom?

Možno si ma pamätal ešte ako malé dievča. Samozrejme zaregistroval Spoločnosť za veselšiu súčasnosť a veľmi nám drukoval, keďže sme boli jednou z nezávislých iniciatív, ktoré volili iný spôsob protestov. Bol možno pre ľudí prijateľnejší a mnohí nám preto držali palce.

Video: Herečka Štěpánová: Babiš je nebezpečnejší ako komunisti
(autor: Tomáš Benedikovič a Martina Koník)

Ako sa po podpise charty vyvíjala vaša kariéra?

Z Plzne som odišla. Vtedajší šéf činohry v Plzni, a pikantné na tom je, že je teraz riaditeľom Národného divadla v Prahe, mi vtedy povedal, že pokiaľ nebudem dodržiavať veci, ktoré sa dodržiavať majú, budeme sa musieť rozlúčiť. Tak som mu povedala, že radšej pôjdem a nebudem čakať, a hrdo som odišla. Potom som celkom úspešne hrala u Františka Ringa Čecha. Pre mňa to bola obrovská škola improvizácie a hrala som s vynikajúcimi hercami. Len tak pre zaujímavosť, Chartu 77 do roku 1989 podpísali necelé dve tisícky ľudí, čo je na 15-miliónové Československo nič. A napriek tomu mala obrovskú váhu.

V čase okolo revolúcie ste boli v centre udalostí. Ktorý moment z toho máte zafixovaný najviac?

Mám to v takom zvláštnom opare. Pre mňa ako plachého človeka, ktorý nemá veľmi rád veľa ľudí na jednom mieste, ktorý napríklad nikdy nebol na veľkom hudobnom koncerte, to bol fakt, že mi to neprekážalo. Že mi neprekážalo byť súčasťou davu. Bola som, naopak, na to hrdá. Keď to hodnotím z pozície dneška, som trošku smutná. Veci, ktoré sa mi vtedy javili jasné – že tie státisíce ľudí mysleli rovnako –, teraz vidím inak. Bol to len taký pocit vzrušenia, že sa niečo deje.

Ako ste sa stali sekretárkou Václava Havla?

Úplnou náhodou. Je to známa vec a už sa o tom písalo všade.

Nechceli ste zostať v politike?

Nie. Bola som mladá. Nechcela som robiť niečo, o čom som nemala ani potuchy.

Mali ste obdobie, keď ste boli predsedníčkou Nezávislej erotickej iniciatívy. To bola zábava?

Nebola. Po období, keď sa tu o sexe nehovorilo, nebola tu sexuálna výchova, a aj na začiatku 90. rokov bolo pre niektorých ľudí nepredstaviteľné povedať slovo súlož, som to brala skôr ako osvetu, než ako politickú záležitosť.

Odvtedy sa venujete divadlu, moderovaniu, herectvu. V Česku je na rozdiel od Slovenska populárna a rozšírená politická divadelná a televízna satira. Venovali ste sa aj jej, hrali ste napríklad v Českej sode, čo je najtvrdšia politická satira, aká sa vôbec mohla na obrazovky dostať. Ako je možné, že niečo také u vás prešlo, a dokonca vo verejnoprávnej televízii?

Nemám na to odpoveď, všimnite si, že niečo také už v českých televíziách nie je. Bolo to skôr tou dobou, ktorá bola oveľa slobodnejšia.

Myslíte, že bola slobodnejšia?

Deväťdesiate roky boli veľmi slobodné, a hoci niektorí hovoria, že to bolo divoké, bolo to oveľa lepšie než teraz. Myslím, že občanom sa má nechať sloboda aj za cenu, že sa nebudú diať aj celkom dobré veci. Všetko nie je možné ustrážiť, a len čo chcete všetko napchať do nejakej chodbičky, už tú slobodu strácate. Mám pocit, že sme veľmi neslobodný štát.

Prečo Česi majú tak radi politickú satiru a Slováci menej?

Dúfam, že sa vás nedotknem, ale historicky Česi a Slováci spolu nemajú veľa spoločného. Slováci majú absolútne inú mentalitu. Slovenský herec je absolútne iný ako český. Vy ste oveľa temperamentnejší, emocionálnejší, ste akoby oveľa bližšie juhu. Keď prišla do Novy nová programová riaditeľka, ktorá žila dlho v Amerike, priviezla nejaký turecký seriál, o ktorom hovorila, ako ho Slováci pozerajú. Dala ho do primetimu a Čechov to absolútne neoslovilo. My Česi sme vnútorne skôr Nemci. My nie sme jeden národ. Keď zasa pozerám na odovzdávanie vašich cien OTO, tak si zasa hovorím, ako si dokážete užiť, keď je niekto hviezda. My tam zasa tak strkáme ten humor. Vy ste oveľa veľkorysejší.

Ale oveľa menej si zo seba dokážeme uťahovať. Hrali ste pred časom v hre Dívčí války, ktorá bola postavená výhradne na tom, že si uťahovala z českej histórie. Žartovať na účet našich predkov, to u nás prejde oveľa ťažšie.

Preto hovorím, že sme odlišní. A je dobre, že sme sa rozdelili. Sme tak veľmi iní, že to nemohlo fungovať. Ako mohol národ, ktorý je taký hrdý ako vy, zniesť, že je jeho hlavné mesto Praha? A ja to chápem. A preto, že rozdelenie prešlo tak noblesne, nie je to žiadna tragédia.

Chodíte na Slovensko?

Často. Teraz som bola hosť u pána Andrásyho v relácii Nikto nie je dokonalý. Mne zasa pripadá dosť tvrdé toto. V Česku by sa nestalo, že by niekto vyberal do relácie obecných blbov, a vy to tam robíte.

Asi sme viac škodoradostní. Po rokoch ste sa začali opäť politicky angažovať. V relácii Jana Krausa ste sa ozvali proti Milošovi Zemanovi a ako jedna z prvých aj verejne proti Andrejovi Babišovi.

Od prvej chvíle, keď Zemana zvolili za prezidenta, som hovorila, že je to nešťastie. Niektorí hovorili, že to nebude také hrozné, ale je to ešte horšie. Už si človek hovorí, že to už nemôže byť horšie, a je to čoraz horšie. Keď sa tvorila vláda s Babišom, nevedela som, čo bude nasledovať. A potom sa to začalo. Hovorí sa tomu salámová metóda a po tých tenších plátkoch, ako parmská šunka, postupne ubúda našej slobody. A uvedomila som si, že hnutie ANO Andreja Babiša je v tejto chvíli horšie než súčasní komunisti.

Prečo? To je silné prirovnanie.

Lebo on má peniaze, kumuloval mediálnu, finančnú a politickú moc. Takáto kumulácia moci tu bola za socializmu, akurát jej majiteľom bola vtedy strana.

Taký strach z neho máte?

To nie je strach, to sú fakty – pokiaľ má niekto peniaze, firmu, ktorá má štátne zákazky, a ešte je ministrom financií, hoci ním už formálne nie je. Pozerala som na ten ich zjazd a to nie je demokratické zoskupenie, aj keď v Severnej Kórei je to možno horšie. Je to proste nebezpečenstvo. A o tomto som hovorila dávno, hoci medzi známymi. Potom som prišla do Show Jana Krausa a tam nastala veľmi zaujímavá situácia.

Všetci sa tam ozvali proti Zemanovi, len vy ste k nemu pridali Babiša.

Áno. Uvedomila som si to práve vtedy, keď všetci hovorili o Zemanovi. Zeman je naozaj hanba našej krajiny, ale netvorí zákony. V tejto chvíli ich tvorí a krajinu riadi Babiš, pretože sa ho začal Sobotka a všetci ostatní báť. Povedala som si, že aspoň ty musíš. Tak som povedala tú vetu, že si našu krajinu nenecháme ukradnúť ani tým monštrom z Hradu, ani tým pánom zo Slovenska.

Práve tú vetu TV Prima zo záznamu vystrihla.

A netušíte, čo sa pre tú jednu blbú vetu spustilo.

Ozval sa aj Babiš?

Áno. Mám tu od neho SMS. Poslal mi ju 28. októbra na štátny sviatok. Prečítam vám ju (v origináli je v češtine – pozn. red.): Dobrý deň, pani Štěpánová. Ja som ten Slovák, čo údajne chce niečo ukradnúť. Žijem tu 25 rokov, mám českú ženu a deti a zamestnávam 35-tisíc ľudí. Cítim sa ako Čech. Dnes oslavujeme vznik Československa. Veľmi ma mrzí vaše vyjadrenie na Prime. A teraz tých ľudí udá: Stála vedľa vás pani Šiklová, mohli ste sa jej napríklad spýtať, alebo Šimona Ornesta, a aj Krausa, alebo novinára Macháčka. Chápem, že ako podporovateľke ODS vám prekážam. Som ich bývalý volič, oni ma splodili. Mám vás rád a pozerám sa občas s rodinou na Ordináciu (v ružovej záhrade, kde Bára Štěpánová účinkuje – pozn. red). Chcel by som vás pozvať na obed alebo večeru, aby som sa vám predstavil. Sama viete, koľko lží sa v médiách píše. Budem poctený, keď moje pozvanie prijmete. S úctou Andrej Babiš.

Čo ste s tým urobili?

Nereagovala som. Jednak som si hovorila, že to nemusí byť od neho, lebo som nepoznala to číslo. Ale zistila som si, že je, ale nereagovala som. V pondelok mi od neho prišli tri také tie uplakané emotikony.

Prečo ste s ním nešli na ten obed?

Nepotrebujem, aby sa mi politik predstavoval. Politik nie je na to, aby som s ním večerala. On sa mi predstavuje tým, ako robí svoju prácu. Nedávno som si tú esemesku opäť prečítala a zaujala ma tá veta, že cíti, že je Čech. Natáčam s mnohými slovenskými hercami, režisérmi, všetci do jedného vedia dokonale po česky – tí, čo žijú v Čechách, aj tí, čo nie, ako Milan Kňažko či Marián Labuda. Tak som si urobila takú súkromnú anketu. Pýtala som sa kolegov Braňa Holíčka, Mariána Kleisa, Andrejky Kerestešovej: Čo si? A oni všetci odpovedali Slovák alebo Slovenka. Vtedy som si uvedomila, že žiadny Slovák nikdy nepovie, že je Čech. A pokiaľ by to povedal, je to len účelové. Babiš je „vychcaný“, ale určite to nie je inteligentný a múdry človek. Toto robili Česi a Slováci za vojny, keď si mysleli, že budú hovoriť, že sú Nemci, a bude to mať pre nich nejaké výhody. Mne o tom, že sú Slováci, hovoria ľudia, čo vedia dokonale po česky. A on povie, že cíti, že je Čech, a nevie sa naučiť po česky? To predsa o niečom svedčí.

O čom?

Že tam nie je niečo ľudsky v poriadku. Zaprie svoju rodinu, svoju rodnú krajinu len preto, že se chce niekomu zapáčiť?

To bolo prvýkrát, čo ste sa ozvali proti Babišovi. Teraz o ňom hovoríte na demonštráciách.

Iste. Nedokážem sa preniesť cez to, že vraví, ako chce štát riadiť ako firmu. Prekristapána, aká firma? Štát nie je firma. Začala som v kampani pomáhať ODS proti tomuto zlu, čo sa na nás valí, a musím vám povedať: nenapadlo mi, že v roku 2016 a 2017 sa budem musieť politicky angažovať. Je tu stav, keď je niekto podozrivý, ako sa dostal k svojim firmám. Vraví, že niekde vo Švajčiarsku zbieral tenisové loptičky. Za to má ten svoj niekoľkomiliardový majetok? To asi ťažko. Ja si myslím, že je podvodník, a myslím si, že je dokonca aj zločinec.

Nebojíte sa, že vás za také výroky zažaluje?

Za čo? Sme parlamentná demokracia. Bol zvolený na to, aby spravoval peniaze nás všetkých. On je iba náš a môj zamestnanec.

Ide napríklad o slovo zločinec.

Povedala som, že si to myslím, a myslieť si to môžem.

Čo hovoríte na to, že Babiš skupuje médiá? Je to zásadná hrozba?

U nás existuje prípad televízie Barrandov, ktorú vlastní pán Soukup. Jeho partnerkou je herečka. Hrá vo všetkom, hrá hlavné úlohy, uvádza tam reláciu. Kúpil si televíziu, tak v nej proste jeho partnerka hrá. Keby môj manžel kúpil módny časopis, chcela by som byť šéfredaktorka a tak raz za rok byť na titulke a nikto by sa na mňa nemohol hnevať. Keď si on kúpi noviny, predsa chce, aby tam o ňom písali pekne. Keby povedal: kúpil som si noviny, aby o mne pekne písali, a sú to noviny hnutia ANO, poviem si, že je to blbé, ale sú to otvorené karty.

Takže vás nijako neprekvapili nahrávky Babiša a redaktora MF Dnes, ktorí sa dohadujú na obsahu novín?

Predpokladala som, samozrejme, že to tak je.

Vášho druhého obľúbenca, Miloša Zemana, ste nazvali monštrom z Hradu, ohavným prezidentom. Nie je to priveľa?

On je naozaj ohavný a je skutočne nechutný. Keby to bola osobnosť a mala isté ľudské kvality, nesúdim, samozrejme, jeho zovňajšok. Keď sa snúbi vonkajšok s tým obsahom, je to potom už veľa. Poznám ľudí, ktorí sú starší a, logicky, už nie takí krásni. Keď však prehovoria, všetko ide bokom. Nemyslím, že prezident musí byť krásavec. Kedysi, keď som ešte chodila na konzervatórium, mi ocko hovoril, že to, ako žijem, sa odráža na mojej fyziognómii a všetko sa vpisuje do tváre. A jemu sa skutočne z tváre zračí ten hnus, tá nenávisť, tá pomstychtivosť. A mne to naozaj pripadá ako monštrum. Fakt je to odporné.

Je u vás zjavne dosť ľudí, čo ho rešpektujú.

Ľudia sa ma pýtali na to, čo si myslím o tom, ako na neho museli čakať tí zahraniční štátnici, kým prišiel na vozíku. Keby bol Václav Havel na vozíčku, tí politici by na neho pokojne čakali aj pol dňa, než tam táto osobnosť príde. Neprekáža mi, že nemôže chodiť. Jeho však motivuje tá jeho zloba a sám povedal, že má radosť, keď niekoho urazí. Ako takú vec môže povedať prezident?

Prečo chce toľko Čechov voliť Zemana a Babiša?

Prieskum je jedna vec. Úplne to tak byť nemusí. A 30 percent nie je 100 a ani 50 percent.

Čo urobíte, keď Zeman bude opäť prezident a Babiš bude premiér?

To, čo som robila na konci 80. rokov. Budem si vedomá, že som v menšine, a bude mi jasné, že vo svojej činnosti nesmiem ustať. Keď mi to nebolo jedno vtedy, tak predsa tú slobodu, ktorú sme dostali, nezahodím.

Takže žiadna rezignácia?

Nie, absolútne. Ja mám ten problém, že by som sama so sebou nemohla žiť. Asi by som sa jedného dňa opila a spáchala samovraždu.

Kto zo slovenských politikov je vám sympatický?

Prezident Kiska, toho vám závidím.