Ako zabiť Ramba či simulátor dokonalej vraždy. Praveké slovenské počítačové hry majú prvú výstavu
Organizátori Fest Anče v spolupráci so Slovenským centrom dizajnu pripravili špeciálnu výstavu retro podôb počítačovej animácie.
Tridsiatnik či štyridsiatnik spomienke upookreje. Počítač bez obrazovky sa pripájal k televízoru. Programy sa nahrávali predpotopne z magnetofónovej kazety. Zvuk nebol príjemný, ale stále lepšie, ako chybové hlásenie.
To by totiž znamenalo, že musíte všetko robiť odznovu a dúfať, že nie je poškodená kazeta. Ak sa všetko podarilo, po martýriu prišla zaslúžená odmena. Mohli ste si zahrať hru. Spravidla dosť primitívnu, ale predsa digitálnu.
V ranej ére počítačov kolovali po Slovensku nielen hry zo zahraničia, mnohé boli domáceho pôvodu. Práve tie pre návštevníkov sprievodného podujatia Game Days mapuje výstava Piráti a pionieri.
Hry na vôbec prvej výstave slovenských počítačových hier nebudú vo vitrínke, môžete ich hrať na pôvodnom hardvéri zo zbierok Slovenského múzea dizajnu.
Všetko sa to začalo v 80. rokoch minulého storočia. Vrcholom techniky bol 8-bitový mikropočítač ZX Spektrum a jeho klony od spoločnosti Didaktik Skalica.
Osobný počítač podľa odhadov v tom čase na Slovensku vlastnili desaťtisíce ľudí. Už vtedy sa používali na školách pri výuke, vďaka čomu sa z detí stávali šikovní programátori, ktoré zvládli základy programovacích jazykov. Mnohým nestačili prevzaté hry a začali tvoriť vlastné.
Internet bol v nedohľadne, miestom, kde sa všetko dialo, boli rôzne záujmové krúžky.
„Dnes to znie absurdne, ale v tomto období u nás neexistovali žiadne cesty, ako softvér oficiálne distribuovať, takže sa nedal ani legálne kúpiť. Výmenu hier a kopírovanie preto nikto nevnímal ako pirátsku činnosť. Softvér si ľudia bezplatne vymieňali alebo ho mali za pár korún od pirátskych predajcov,“ píšu organizátori zo Slovenského múzea dizajnu.
Vtedajšie hry vznikali najmä pre radosť a potreby niečo tvoriť. O biznise uvažoval do začiatku vzniku prvej distribučnej spoločnosti Ultrasoft len málokto. Najsilnejším žánrom boli technicky nenáročné textové adventúry inšpirované vzormi zo zahraničia alebo českou spoločnosťou Fuxoft Františka Fuku. Ten začínal s náskokom už v roku 1984 hrou Poklad.
Výstava mapuje tendencie slovenských počítačových hier medzi rokmi 1987-93. „Na pôvodných počítačoch Didaktik si môžete vyskúšať diela významných tvorcov, ktorých softvér kvalitatívne a obsahovo prevyšoval náš vtedajší priemer,“ hovorí kurátor Maroš Brojo.
Menuje hru Šachotin, ktorá sa odohráva vo Vietname, misiou v nej je zlikvidovať amerického hrdinu Ramba. „Hru vytvorili vtedy ešte stredoškoláci Juraj a Michal Hlaváčovci, Martin Sústrik a Palo Čejka. Uťahovali si z režimu a zároveň reflektovali stav spoločnosti, ktorá bola kontrolovaná ideológiou, ale už aj ovplyvnená západnou kultúrou.“
Ďalšie tipy na archívnu zábavu? Dokonalá vražda od Ľudovíta Vitteka (Ultrasoft). „Je to kontroverzný a prepracovaný simulátor plánovania vraždy. Hráč sa v nej neprevteľuje do fiktívnej postavy, ale môže hrať sám za seba,“ vysvetľuje Maroš Brojo výnimočnosť hry.
V Kliatbe noci zase blúdite zámkom, vyhýbať sa kostlivcom a černokňažníkom a zbierať predmety na prípravu elixíru pre spiacu princeznú. Grafickým spracovaním predstavovala hra Radoslava Marušu jeden z najkvalitnejších domácich titulov v čase svojho vydania.
Mnohí tvorcovia sa inšpirovali úspešnými titulmi zo zahraničia. Príkladom je Arkarum Rudolfa Priečinského alebo Komando II, ktoré vzniklo ako nelicencované a neoficiálne pokračovanie obľúbenej zahraničnej hry Komando.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
