Radiohead sa vrátili k albumu OK Computer. Zahrali ho takmer celý naživo a vydali s bonusmi

Viete, kto počul prvý naživo nové pesničky Radiohead v roku 1996? Tínedžerky a ich rodičia na koncertoch Alanis Morissett v Amerike. Práve ona si totiž ako predkapelu na turné vybrala túto britskú partiu. Vraj to bolo stretnutie dvoch svetov, jediná skladba, ktorú fanúšikovia pesničkárky poznali od jej hostí, bola Creep. Ostatné skôr pretrpeli, no mladá kapela si otestovala nové veci a utvrdila sa, že si za nimi stojí.

Albumom OK Computer (1997) sa Radiohead rozhodli ísť proti očakávaniam a razantne zrušili teóriu, že sú len ďalší one hit wonder, kapela jediného hitu. V ére vrcholiaceho britpopu prišli vizionári, ktorí pripravili gitarovú hudbu na 21. storočie.

Čo sa ešte dá napísať, keď výročie bolo už v máji a odvtedy sa objavilo veľa článkov rozoberajúcich ten album do posledného detailu? Keď už aj sami členovia kapely prezradili pozadie vzniku jednotlivých piesní? Je toho stále dosť. V piatok totiž vyšla veľmi zaujímavá reedícia, cez víkend bola kapela hlavnou hviezdou najväčšieho európskeho open-air festivalu a OK Computer dodnes silne rezonuje aj na slovenskej hudobnej scéne.

1997–2017

Tá pesnička ich preslávila, ale znenávideli ju a dlho ju odmietali hrať naživo. Už s tým však problém nemajú, vytiahli ju aj teraz na festivale Glastonbury. Ako jeden z prídavkov. Z ôsmich prídavkov, čo tiež dobre hovorí o dnešnej pozícii tejto kapely.

https://www.youtube.com/watch?v=VsyxiA2FOoI

„Je mi jedno, či to bolí / chcem len získať kontrolu,“ spieva Thom Yorke v Creep. Táto pesnička bola na debutovom albume Radiohead a jej slová sa naplnili práve pri treťom štúdiovom albume OK Computer.

Názov nie je technooptimistické prikývnutie digitálnej dobe, pochádza z čarovnej sci-fi ságy Stopárov sprievodca galaxiou, kde postava Zafod Bíblbrox hovorí: Ok počítač, chcem plnú manuálnu kontrolu. Dobre to vystihuje spôsob, akým sa mladí britskí muzikanti v lete 1996 pustili do nahrávania nového albumu. Zavreli sa do vlastného štúdia s novým producentom a vďaka úspechu predchádzajúcej nahrávky The Bends dostali od veľkého vydavateľstva úplne voľné ruky.

Už vieme, ako to dopadlo – neurobili The Bends 2, ale niečo úplne iné. Namiesto opakovania overených postupov odvážny výlet do úplne nových svetov.

Je to veľká jazda – od úvodného Airbagu, ktorý rozvíja pesničku na podklade nezvyčajného gitarového riffu s break­beatom typickým skôr pre elektronickú tanečnú hudbu cez členitú kompozíciu Paranoid Android (ktorá dostala označenie Bohemian Rhapsody 90. rokov) po silné balady Exit Music, No Surprises a The Tourist.

Dokonalosť a tajomstvo sily OK Computer spočíva v tom, že neobsahuje absolútne žiadnu vatu. Hudobnú, ani slovnú. Asi najlepšie o tom hovorí Promise. Pekná akustická pesnička by pokojne obstála na pôvodnom albume, no balád už tam bolo niekoľko, a tak prvýkrát vyšla až teraz na bonusovom disku k reedícii albumu pod názvom Oknotok 1997–2017. Sú tam ďalšie skladby, ktoré kapela nahrala, ale keď ich nevedela dokončiť podľa svojich predstáv, pustila sa do ďalších. Skladby, ktoré by iné kapely úplne pokojne dali von a vôbec by sa nemuseli hanbiť. Nie však táto.

„Radiohead je jedna z najlepších kapiel. Okrem originálnych nápadov dokázala v koncentrovanej forme pojednať o zúfalstve tejto civilizácie. Nebolo by to až také prekvapivé, keby nebolo za touto myšlienkou veľké majstrovstvo v každej línii ich tvorby,“ tvrdí Martin Burlas.

Práve tento album považujú za zásadný aj ďalší slovenskí muzikanti. Podľa Tomáša Slobodu je „nadčasovosť OK Computer brutálna“, silný zážitok zanechal aj na Marošovi Hečkovi. „Na prvé vypočutie si pamätám pomerne dobre. Bol som fascinovaný, až paralyzovaný, a počúval som niekoľko týždňov opakovane dokola! Album je zlomový pre hudbu 90. rokov. Mal obrovský vplyv na britskú gitarovú scénu.“

K Radiohead majú z našich kapiel najbližšie Diego. „Na prvé počutie to nebolo. Asi tak tretie. Ale potom to už bolo absolútne. Témy, atmosféra, Thomov hlas, ale hlavne samotné piesne boli očividne presne to, čo moja neskoro-tínedžerská duša potrebovala,“ hovorí o albume OK Computer spevák Ľuboš Kukliš. „Hudobne znelo všetko akosi inak. A pritom väčšina zásadných momentov je hraná na normálne nástroje. Ide o kombináciu všetkých elementov, ktorá z OK Computer robí taký zásadný album. Všetko je na svojom mieste a v myšlienkovom opare, ktorým nám Radiohead oznámili, ako sa budeme od tohto momentu cítiť. Ja som sa tak cítil ešte veľmi dlho – a stále sa k tomu rád vraciam.“

Nebolo to vôbec jednoduché

Radikálnu premenu mladej kapely na veľké hviezdy dokazuje filmový dokument Meeting People is Easy (1998), ktorý vznikal popri turné k OK Computer. Množstvo únavných rozhovorov pre médiá, vyše sto koncertov za pár mesiacov (Európa, USA, Japonsko, aj Austrália). Kapela na pokraji rozpadu. Keď hrali koncert na Glastonbury 1997, takmer všetko pokazili. V druhej tretine prišiel Yorke za gitaristom Edom O’Brienom a povedal mu: Som hotový, idem preč. Ten zachránil situáciu pohotovým komentárom, že to bude ľutovať po celý zvyšok života. Kapele trvalo takmer dva mesiace, kým sa spamätala z večera, ktorý prirovnala k zlému drogovému tripu.

https://www.youtube.com/watch?v=_IspTuuBCM0

V piatok to už bolo niečo úplne iné. Suverénny výkon partie zrelých osobností, ktoré veľmi dobre vedia, čo už dokázali. V roku 1997 hrali naživo sedem vecí z čerstvého albumu, k jeho výročiu pridali ešte jednu.

V Glastonbury Radiohead potvrdili aj to, že patria k muzikantom, ktorým nie je jedno, v akej spoločnosti žijú. Na konci pesničky No Suprises, kde sa spieva o páde vlády, odkázal britskej premiérke: „Uvidíme sa neskôr, Teresa“ a dodal, že cestou preč by mala za sebou zavrieť dvere. To je ďalší rozmer, ktorý len dopĺňa nadčasovosť OK Computer.