Denník N

Robert Morgan: Umenie musí mať silu hypnotizovať

Robert Morgan (43) pod vplyvom tvorby Francisa Bacona, Edgara Allena Poea, Bratov Quayovcov a Davida Lyncha vytvoril niekoľko krátkych animovaných filmov, ktoré pripomínajú dezorientujúce výlety do ľudského podvedomia. Sú ako sen, kde sa v každom okamihu môže stať čokoľvek. Výnimočnosť výtvarného spracovania kulís a bábok v jeho filmoch spočíva v dôraze aj na ten najmenší estetický a pohybový detail.
Robert Morgan (43) pod vplyvom tvorby Francisa Bacona, Edgara Allena Poea, Bratov Quayovcov a Davida Lyncha vytvoril niekoľko krátkych animovaných filmov, ktoré pripomínajú dezorientujúce výlety do ľudského podvedomia. Sú ako sen, kde sa v každom okamihu môže stať čokoľvek. Výnimočnosť výtvarného spracovania kulís a bábok v jeho filmoch spočíva v dôraze aj na ten najmenší estetický a pohybový detail.

Pokiaľ vás vo filmoch irituje klišé, tu ho nenájdete. A keď si myslíte, že už poznáte pointu, mýlite sa. Hosťom Fest Anče, ktorá bude tento víkend v Žiline je originálny britský tvorca.

Animácia sa obvykle nespája so žánrom hororu, ale vaša tvorba to dokazuje s veľkým umením. Ako by ste sám opísali to, čo robíte?

To závisí od toho, ako definujeme horor. Moje filmy nie sú o upíroch či strašidelných starých domoch, ale dokážu vystrašiť citlivejších ľudí, takže by ste ich mohli nazvať horormi. Mne sa vôbec nezdajú nejaké desivé, podľa mňa sú svojím spôsobom milé a zábavné. Chápem však, že niekto nemusí súhlasiť. Myslím, že sú to čudné čierne komédie o tom, ako sa všetci krútime okolo našich životov.

Vaše filmy naozaj nie sú o násilí a strachu, sú dosť emocionálne. Napríklad The Separation je krásny a smutný príbeh, ktorý nenápadne vrcholí. Jeho hrdinov naraz milujete, aj sa ich bojíte.

To sedí, bábky sú až fyzické, možno si ľudia myslia, že sú škaredé, ale ja verím, že k nim aj niečo cítia. Ako filmár sa nesnažím iba vystrašiť divákov, mám však rád zvláštnu kombináciu tónov a nálad, v ktorej je niečo zároveň rušivé aj také, čo niekým dokáže pohnúť. Plazivé aj vtipné naraz. To je oveľa zaujímavejšie než len násilie a strach na prvú.

Čo je pre vás dôležité ukázať vo filmoch a čo nie?

V podstate všetko. Záleží len na tom, v akom kontexte to bude. Ak je správny, potom môžete ukázať čokoľvek. Nie som zástancom teórie, že morálka je v umení nevyhnutná. Jedna z vecí, ktoré rád zobrazujem, je telesnosť vecí a to, ako sme každý nejakým spôsobom uväznený vo vlastnom tele. A keď sa telá pokazia, to naozaj nie je žiadna zábava.

Nakrúcate pomocou techniky stop-motion a s bábkami preto, lebo to pôsobí realistickejšie?

Obľúbil som si stop-motion pre kvality, ktoré má. Schopnosti oživiť nejaký predmet. Ten pohyb je trochu trhaný, vyznieva zlovestne, čo dobre funguje pre ten typ filmov, aké rád robievam. Páči sa mi, že to istým spôsobom objektivizuje postavu, takže divák si veľmi dobre uvedomuje fyzické vlastnosti postavy ešte viac než v skutočnom pohybe. Okrem toho zároveň dokážete simultánne pociťovať životnosť a smrteľnosť postáv. Už v samotnom slove stop-motion je rozpor. Opisuje niečo, čo sa v rovnakom čase zároveň hýbe aj nehýbe. Práve tento rozpor sa mi páči.

Režírujete animované aj hrané filmy. Čo vnímate ako hlavný rozdiel medzi nimi?

V hranej dráme záleží na vierohodnosti. Musíte veriť tomu, čo vidíte, aj pri bizarných príbehoch. Ale vo svete animovaného filmu na nejakej uveriteľnosti absolútne nezáleží. Vierohodnosť tu nepomáha. Len neuveriteľnosť. Takže potom ten najzásadnejší rozdiel medzi hranými a animovanými filmami môže spočívať práve v tomto.

Vo vašich filmoch sa opakovane objavuje téma detstva. Monsters je doslovne o dieťati, The Separation sa začína detstvom siamských dvojčiat, v Bobby Yeah sa niektoré postavy správajú ako deti. Je to tým, že pri tvorbe nazeráte na svet detským pohľadom?

Nie je to nič vedomé, detský svet je omnoho pestrejší a ponúka viac možností než svet dospelých. Deti majú silnejšiu fantáziu a ja by som rád nahliadol do ich myslí. Moje sny a nočné mory boli čudáckejšie a obraznejšie, kým som bol dieťaťom, než dnes. Stále sa snažím udržať si túto časť svojej imaginácie nažive.

Čo môžu očakávať návštevníci Festu Anče na vašej masterclass?

Budem rozprávať o mojich filmoch a o tom, čo ma k nim viedlo. Okrem toho chcem premietnuť nejaké zábery z iných filmov, ktoré ma inšpirovali a ovplyvnili. Ukážem aj iné aspekty svojej tvorby, napríklad moje obrazy, plus najnovší krátky film, ktorý ešte nie je úplne dokončený. Dúfam, že ľudí to bude baviť.

Ste hosť festivalu a zároveň aj člen jeho medzinárodnej poroty. Čo musí obsahovať film, aby vás osobne zaujal?

Osobne nemám preferencie dobrého príbehu alebo silného vizuálu. Tou najdôležitejšou vecou je, aby ma film nejakým spôsobom zhypnotizoval. Rád sa ako divák cítim vtiahnutý a na chvíľu stratený v inom svete. To je vlastne niečo, čo vyžadujem od akéhokoľvek umenia, aj od hudby, knihy alebo od obrazu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie