Denník N

Pod obchvatom Bratislavy je obrovské pohrebisko Avarov, pochovávali tam aj s koňom (+foto)

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Nálezisko diaľnicu neodkloní, nálezy odvezú a pohrebisko zasypú. Za najväčší objav archeológovia považujú franskú mincu z čias Karola Veľkého, opaskové garnitúry, ľudí pochovaných s koňmi či markomanské domy.

V druhom storočí stála na okraji dnešnej Bratislavy osada Markomanov obohnaná drevenými kolmi. Najneskôr o šesť storočí potom v susedstve vzniklo obrovské pohrebisko dodnes neznámeho avarského osídlenia. Nie sú tam pochovaní bojovníci, ale stovky hrobov zrejme pokojných obyvateľov osady.

Pohrebisko v mestskej časti Podunajské Biskupice objavili pri výstavbe bratislavského obchvatu D4/R7. S plošným odkryvom začali archeológovia koncom minulého roka. Teraz hovoria, že objavili najvzácnejší nález za posledné desaťročia.

„Podarilo sa nám nájsť objekty sídliskového charakteru starých germánskych kmeňov Markomanov, ktorí tu žili v druhom storočí. V domoch sú malé kúsky skla a spony, ale aj rímska minca,“ povedal archeológ Andrej Žitňan. Podľa neho boli postavené s kolovou konštrukciou, ktorá niesla strechu, a s dverovým výčnelkom orientovaným na juhovýchod, aby svetlo preniklo do vnútra domu.

Z ôsmeho storočia

Najzaujímavejší nález hneď vedľa sídla Markomanov – vzácne pohrebisko z obdobia Avarského kaganátu, ríše Avarov susednej so Slovanmi – je datovaný od prvej štvrtiny ôsmeho storočia nášho letopočtu až po jeho koniec. Archeológovia nateraz nevedia povedať, či šlo o Avarov, Slovanov, alebo dokonca ich spoločné sídlo.

Po osade ešte pátrajú a chcú ju potom preskúmať.

Na pohrebisku okrem desaťcentimetrového nožíka nenašli žiadne zbrane. „V tejto dobe to je výnimočné. Znamená to, že zrejme ide o komunitu, ktorá tu v blízkosti žila a venovala sa poľnohospodárstvu a nie bojovým činnostiam,“ vysvetlil Žitňan a dodáva, že sídlisko, kde žili, delila od pohrebiska pravdepodobne voda. Archeológovia majú sľúbené robiť výskumy aj na vedľajších poliach.

Na nálezisku pracuje súkromná archeologická spoločnosť Via Magna, ktorá robila výskum a na keltsko-rímskom nálezisku na Bratislavskom hrade a aj ďalšie výskumy pod budúcimi cestami a stavbami.

Na Bratislavskom hrade experti vedeniu Národnej rady vyčítali, že uprednostnila podzemné betónové garáže pred vzácnymi nálezmi, z ktorých časť podľa expertov aj poškodili.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N – Tomáš Benedikovič

Bohatí muži v tej dobe nosili strieborné opasky, ktoré sa vo viacerých hroboch našli. „Týmto spôsobom zdôraznili bohatstvo a status v spoločnosti. Ženy nosili opasky, ale nie takto krásne zdobené. Okrem nich sme v hroboch našli aj náušnice a sklené koráliky, náramky a kovové či bronzové obruče,“ opísal archeológ.

Okrem opasku bolo pre Avarský kaganát typické pochovávanie s koňom. „Nevieme, či to bolo zásluhou dedičstva, alebo vlastnou šikovnosťou mŕtveho. Jedinci tým chceli dokázať, že si ho môžu dovoliť, nesúviselo to s bojom,“ dodáva.

Podľa historičky a odborníčky na migráciu Jarmily Bednaříkovej existuje niekoľko svedectiev o tom, čo kôň v živote kočovníka znamenal. „Malé deti sa učili na týchto zvieratách jazdiť, kôň im sprevádzal stáda. Niektoré pohreby zvierat majú aj náboženský význam,“ povedala.

Veľký poklad a podriadení Frankov

Medzi 460 hrobmi našli pochovanú aj princeznú. „Bola obklopená šperkmi, krásnymi náhrdelníkmi a náušnicami, je to jeden z najbohatšie vybavených ženských hrobov na tomto pohrebisku,“ skonštatoval Žitňan.

Archeológovia sú stále v terénnej fáze, celý materiál preskúmajú antropológovia, ktorí spravia aj metrickú analýzu, preto Žitňan nechcel hovoriť o pohlaví či veku jedincov. Budú zisťovať ich vek, výšku a napríklad aj poranenia, zlomeniny a príčinu smrti. „Mimoriadne je však to, že všetky lebky, ktoré prešli cez moje ruky, mali krásne zachovaný chrup. Neznamená to, že boli mladí, ale že nejedli nič sladké a dodržiavali hygienické návyky. Do vysokého veku im zuby ostávajú zachované,“ povedal.

Komunita ľudí, ktorí sú na pohrebisku pochovaní, bola veľmi silná. Dokazuje to nález hrobu, v ktorom jedincovi pod nohu podložili nádobu. „Zistilo sa, že mal vykrútenú stehennú kosť a počas života musel veľmi krívať. Ako člen komunity nebol príliš použiteľný, no napriek tomu sa oňho postarala. Po jeho smrti ho nechcela zosmiešniť, preto ho pochovali s nádobou,“ zdôvodňuje Žitňan.

Ostatné nádobky, ktoré sa v hroboch našli, dokazujú podľa archeológov spolužitie Slovanov s Avarmi. „Nádoby mali typický slovanský ornament v podobe vlnovky. Na jednej strane je vždy uško, čo je znak avarskej keramiky,“ vysvetlil.

Franská minca s nápisom Karlus Magnus (Karol Veľký) sa našla na opačnej strane pohrebiska a je zaujímavá tým, že bola prevŕtaná. Zároveň sa stala 15. potvrdenou mincou svojho obdobia a jedinou, ktorá sa našla vďaka archeologickému výskumu. „Avari s Frankmi neraz bojovali. Po porážke Avarov na prelome rokov 795/6 získali Frankovia veľký kaganov poklad, teda poklad ich panovníka. Avarov potom považovali za svojich poddaných,“ vysvetľuje súvislosti Bednaříková.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Nálezy nezmenia trasu diaľnice

Nechceli archeológovia navrhnúť preloženie trasy diaľnice kvôli nálezisku? Odpovedajú, že podstatné nálezy odvezú. Nepoškodí diaľnica pamiatku?

„Každý archeologický výskum je narušenie pamiatky. Získame rovnaké informácie, aké by sme mali, aj keby bola trasa odklonená. Ak by sa diaľnica nestavala, ani by sme to nezistili. Skúmame to už od decembra, neobmedzili sme ani stavebníka, ani jeho budúce plány, ale ani kompromis s kvalitou, ktorá je nutná z hľadiska európskych štandardov,“ hovorí archeológ Žitňan.

Mimoriadne na náleze je to, ako veľmi je zachovaný. „V bratislavskom regióne bolo takéto pohrebisko naposledy skúmané pred 80 rokmi, v Devínskej Novej Vsi. Obsahovalo deväťsto hrobov, no boli veľmi poškodené. Nikto neočakával objavenie takého významného nálezu, čo sa týka počtu hrobov a ich zachovalosti. Rátali sme s tým, že už všetko vieme,“ opisuje prekvapenie Žitňan.

Archeológovia kopú len tam, kadiaľ pôjde budúca diaľnica D4. Stavať sa bude môcť, lebo z pozostatkov vytvoria 3D materiály, takže všetko zostane pre verejnosť zachované v národnom archeologickom múzeu.

Kostry teda časom vystavia, a na webe budú aj digitalizované, aby ich ľudia videli aj v počítači.

Ministerstvo: Možno to len spomalí výstavbu

Ministerstvo dopravy hovorí, že pre nálezisko neodklonia budúcu diaľnicu. Nálezy odvezú, hroby opäť zasypú a postavia na nich plánovanú cestu. Hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká vraví, že ani pre podobné nálezy diaľnicu odkláňať nemôžu. „O tom, že by mala byť cesta odklonená, som vôbec nepočula. Pamiatku musia zaevidovať, takže jedine sa stavba môže spomaliť,“ povedala Ducká.

„Stavebné práce na obchvate D4/R7 spomínané archeologické vykopávky neovplyvnia,“ píše aj stavebník, firma Zero Bypass Ltd. Na archeologický prieskum vraj mali dostatok naplánovaného času.

Obchvat stavajú cez PPP projekt, pri viacerých, aj základných otázkach o stavbe odkazovalo ministerstvo dopravy a aj Národná diaľničná spoločnosť na súkromnú firmu. NDS zabezpečovala len prípravu D4/R7.

„Je v našom výslovnom záujme, aby sa historické nálezy podrobne preskúmali a zachovali pre ďalšie generácie,“ napísalo tlačové oddelenie Zero Bypass Ltd.

Archeologický materiál je automaticky majetkom štátu.

Fotogaléria z náleziska

Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N – Tomáš Benedikovič

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie