Denník N

Naša morálka nie je výnimočná, aj šimpanzy oplácajú láskavým správaním, hoci je spojené s obetou

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Šimpanzy sa vzdali jedla a rozdelili sa o lahodnú potravu s iným jedincom, aby mu oplatili predošlé láskavé správanie. Uvedený vrcholný znak spolupráce tak nie je vlastný iba nám ľuďom.

Nezriedka pomáhame cudzím ľuďom, s ktorými nie sme pokrvne príbuzní. V električke sa postavíme, aby sme uvoľnili miesto krívajúcemu človeku, susedom polejeme kvety, keď idú na dovolenku, alebo v predajni vrátime peniaze, ak nám predavač omylom vydal viac.

Zdá sa, že takéto správanie sa nám príliš neoplatí, lebo sa ním pripravujeme o pohodlné sedadlo, čas, energiu alebo peniaze. Lenže milým a láskavým správaním zvyšujeme svoju reputáciu.

Ak sa o nás roznesie správa, že sme skvelí ľudia, ktorí druhým ochotne pomáhajú, iní ľudia nám tiež radi pomôžu.

Uvedené kooperatívne správanie, akokoľvek ho považujeme za samozrejmé, nie je v živočíšnej ríši príliš rozšírené. Je to preto, že na svojich nositeľov kladie vysoké kognitívne nároky.

Oplatili láskavé správanie

Aby ste raz mohli oplácať, daného jedinca si musíte – okrem iného – zapamätať a nesmiete si ho pomýliť s niekým iným. To nedokáže každý.

V minulosti vedci ukázali, že napríklad krysy sa vzdali čokolády, aby zachránili inú topiacu sa krysu. Ale ako je to so šimpanzmi, našimi evolučne najbližšími príbuznými?

V novej štúdii, ktorá vyšla minulý týždeň v časopise PNAS, vedci po prvý raz ukázali, že šimpanzy učenlivé (lat. Pan troglodytes) sa vzdali vlastnej sladkej odmeny, aby tak pomohli inému šimpanzovi, s ktorým neboli príbuzní.

Hlavný autor štúdie Martin Schmelz z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v nemeckom Lipsku pre Denník N opísal hlavné zistenie výskumu takto: „Šimpanzy sa vzdali extra porcie jedla, aby tak oplatili láskavé správanie iných zvierat. Existuje niekoľko štúdií, ktoré ukazujú, že šimpanzy si navzájom pomáhajú. Ale zvieratá v nich sa nikdy nemuseli vzdať jedla, aby oplatili pomoc.“

Mláďa šimpanza. Foto – TASR/AP

Ťahali za povrazy

Ako experiment prebiehal? Vedci vytvorili zo šimpanzov páry. Pred sebou mali povraz. Ak za neho potiahli, mohli nastať štyri scenáre: odmenu v podobe chutných banánových guličiek dostali len oni, obaja šimpanzy alebo len druhý šimpanz. Štvrtý variant spočíval v tom, že sa šimpanz vzdal rozhodnutia a prenechal ho na partnera.

Šimpanzy nevedeli, že hru začínala samica šimpanza Tai naschvál vytrénovaná tak, aby sa svojho rozhodnutia vždy vzdala. Pre šimpanzy sa tak otvárala možnosť jej vľúdne správanie zneužiť, prisunúť si všetky banány, a na Tai sa vykašľať.

Lenže to sa celkom nedialo. Vedci pozorovali, že šesť šimpanzov, ktoré do výskum zaradili, odmenilo až v 75 percentách zároveň seba aj Tai. To znamená, že na Tai nezabudli a jej milé správanie odmenili.

Vzdali sa vlastnej pochúťky

V ďalšom experimente autori skúmali, či by šimpanzy boli ochotné vzdať sa vlastnej odmeny, aby tak oplatili láskavé správanie Tai.

„Tento druh reciprocity (vzájomného oplácania, pozn. red.) často považujeme za vrcholný znak spolupráce medzi ľuďmi,“ cituje Sebastiana Grüneisena, spoluautora článku, magazín Science.

Experiment mal podobný priebeh ako ten prvý s tým rozdielom, že šimpanzy si lanom mohli pritiahnuť buď štyri banánové pochúťky výhradne pre seba, alebo tri pre Tai a seba.

V druhom prípade by sa dobrovoľne pripravili o jeden kus chutnej lahôdky.

Ukázalo sa, že k druhej možnosti, keď sa šimpanzy obetovali, sa ľudoopy uchýlili až v 44 percentách prípadov. Ak spravila pôvodné milé správanie Tai, ale ťažiť z nej mal niekto iný, šimpanzy oplácali milým správaním oveľa menej.

„Zistenia naznačujú, že šimpanzy berú do úvahy nielen správanie partnerov v teste, ale aj ich zámery spolupracovať. Takýmto spôsobom dokážu odlíšiť prosociálne správanie od toho, ktoré len slúži sebeckým zámerom partnera,“ vraví Grüneisen v správe univerzity.

Výskum, zdá sa, ukazuje, že nie sme výnimoční, ak je reč o spolupráci. „Naša práca naznačuje, že tento druh spolupráce potenciálne siaha až k nášmu spoločnému predkovi,“ vraví pre Denník N Schmelz.

Dodajme, že od šimpanzov sa naši predkovia oddelili zhruba pred šiestimi miliónmi rokov.

Nadväzujú sociálne vzťahy

Podľa vedcov je možné, že ochotou spolupracovať dávajú šimpanzy najavo túžbu nadviazať sociálne vzťahy. Nadviazať spojenectvo a nájsť si kamaráta, na ktorého sa môžete spoľahnúť, môže byť pre nich – tak ako pre nás – veľmi dôležité.

Ekológ Martin Hromada z Katedry ekológie na Prešovskej univerzite v Prešove pred časom pre Denník N vysvetlil, že šimpanzy učenlivé žijú v hierarchicky usporiadanej spoločnosti a že spojenectvá a priateľstvá v nej hrajú dôležitú rolu.

„Spoločnosť šimpanzov učenlivých je postavená na extrémne dominantných samcoch. Dokážu manipulovať celú skupinu. Zákulisné hry, spojenectvá či aliancie vznikajú skôr u nich než u šimpanzov bonobov,“ vraví Hromada.

Možné limity

Schmelz nám povedal, že nevýhodou štúdie by mohla byť malá vzorka iba šiestich šimpanzov, ktoré do experimentov zapojili.

„Na druhej strane, výsledky, ktoré sme dostali, boli konzistentné. Vzorka je taká malá preto, lebo sme do výskumu zaradili iba tie šimpanzy, o ktorých sme vedeli, že rozumejú, ako celý aparát funguje.

Hoci to znamenalo menej účastníkov, sme presvedčení, že sme vďaka tomu dostali jednoznačnejšie výsledky, lebo si môžeme byť istí, že tých šesť šimpanzov naozaj vedelo, čo robí,“ vraví Schmelz.

Dostupné z: doi: 10.1073/pnas.1700351114

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Príroda

Veda

Teraz najčítanejšie