piatok

Niektoré kostry z hrobov z čias avarského kaganátu mali rozhádzané rebrá, naznačuje to antivampírske zásahy

Hovoriť o národnosti pozostalých na pohrebisku sa nedá, etnický rozmer je neurčiteľný. Miestna populácia vychádzala zo starších, slovanských koreňov, no prijala aj novšiu, avarskú materiálnu a duchovnú kultúru. Kultúra bola kozmopolitná a prepájala oba prvky.

Foto N – Tomáš Benedikovič

„Niektoré scény sú skutočne srdcervúce. V troch hroboch sme našli matky pochované s deťmi, v jednom prípade bolo dieťa uložené do priestoru nôh a vyzeralo to, akoby sa držalo nohy matky,“ vraví mi archeológ Andrej Žitňan z archeologickej spoločnosti Via Magna.

Sme na pohrebisku z ôsmeho storočia, z obdobia avarského kaganátu. Leží neďaleko Podunajských Biskupíc na trase, kadiaľ v budúcnosti povedie diaľničný obchvat Bratislavy.

Archeológovia na lokalite odkryli spolu 460 hrobov, v niektorých hrobových jamách boli pochovaní aj dvaja jedinci. „Viac ako tretinu hrobov tvorili hroby nedospelých jedincov, značnú časť z nich malé deti,“ vraví Žitňan.

Hroby detí

Keď sa prechádzame pohrebiskom, pristavíme sa pri hrobe dieťaťa, ktorý sa líši od iných v okolí, lebo je veľmi plytký. „Jeden z dôvodov môže byť ten, že deti často zomierali v zime, keď bola zem zamrznutá a bolo ťažké kopať hlboké hroby,“ vysvetľuje Žitňan.

Popredný slovenský odborník na obdobie avarského kaganátu Jozef Zábojník z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied si však myslí, že dôvod plytkých detských hrobov môže byť oveľa prozaickejší. „Malá jama sa ťažšie kope hlboká,“ vraví.

Archeológ Žitňan dodáva, že na takéto pohrebiská z včasného stredoveku by pozval všetkých antivakcinačných aktivistov a pochybovačov o západnej medicíne, aby videli, ako trpela spoločnosť, keď neexistovala moderná lekárska starostlivosť a očkovanie.

„Ľudí decimovali bežné veci, ktoré nám dnes nerobia žiaden problém. Nevedeli, ako s nimi bojovať, a deti, ktoré neboli odolné, chorobám ľahko podľahli,“ hovorí.

Antivampírske zásahy

Miestni ľudia boli pohania a časť z nich prijala kresťanstvo až začiatkom deviateho storočia po porážke od Frankov.

Ako vyzerali ich predstavy o zasvätení, nevieme, lebo z toho obdobia máme len veľmi málo písomných prameňov. Niečo sa dá usúdiť z takzvaných antivampírskych zásahov.

„Išlo o dodatočné zásahy, hlavne v oblasti hrudníka, kde je srdce. Ak sa nebožtík zjavoval človeku v snoch, alebo mal človek pocit, že mu mŕtvy nedá pokoj, hrob

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás