Denník N

Niektoré kostry z hrobov z čias avarského kaganátu mali rozhádzané rebrá, naznačuje to antivampírske zásahy

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Hovoriť o národnosti pozostalých na pohrebisku sa nedá, etnický rozmer je neurčiteľný. Miestna populácia vychádzala zo starších, slovanských koreňov, no prijala aj novšiu, avarskú materiálnu a duchovnú kultúru. Kultúra bola kozmopolitná a prepájala oba prvky.

„Niektoré scény sú skutočne srdcervúce. V troch hroboch sme našli matky pochované s deťmi, v jednom prípade bolo dieťa uložené do priestoru nôh a vyzeralo to, akoby sa držalo nohy matky,“ vraví mi archeológ Andrej Žitňan z archeologickej spoločnosti Via Magna.

Sme na pohrebisku z ôsmeho storočia, z obdobia avarského kaganátu. Leží neďaleko Podunajských Biskupíc na trase, kadiaľ v budúcnosti povedie diaľničný obchvat Bratislavy.

Archeológovia na lokalite odkryli spolu 460 hrobov, v niektorých hrobových jamách boli pochovaní aj dvaja jedinci. „Viac ako tretinu hrobov tvorili hroby nedospelých jedincov, značnú časť z nich malé deti,“ vraví Žitňan.

Hroby detí

Keď sa prechádzame pohrebiskom, pristavíme sa pri hrobe dieťaťa, ktorý sa líši od iných v okolí, lebo je veľmi plytký. „Jeden z dôvodov môže byť ten, že deti často zomierali v zime, keď bola zem zamrznutá a bolo ťažké kopať hlboké hroby,“ vysvetľuje Žitňan.

Popredný slovenský odborník na obdobie avarského kaganátu Jozef Zábojník z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied si však myslí, že dôvod plytkých detských hrobov môže byť oveľa prozaickejší. „Malá jama sa ťažšie kope hlboká,“ vraví.

Archeológ Žitňan dodáva, že na takéto pohrebiská z včasného stredoveku by pozval všetkých antivakcinačných aktivistov a pochybovačov o západnej medicíne, aby videli, ako trpela spoločnosť, keď neexistovala moderná lekárska starostlivosť a očkovanie.

„Ľudí decimovali bežné veci, ktoré nám dnes nerobia žiaden problém. Nevedeli, ako s nimi bojovať, a deti, ktoré neboli odolné, chorobám ľahko podľahli,“ hovorí.

Antivampírske zásahy

Miestni ľudia boli pohania a časť z nich prijala kresťanstvo až začiatkom deviateho storočia po porážke od Frankov.

Ako vyzerali ich predstavy o zasvätení, nevieme, lebo z toho obdobia máme len veľmi málo písomných prameňov. Niečo sa dá usúdiť z takzvaných antivampírskych zásahov.

„Išlo o dodatočné zásahy, hlavne v oblasti hrudníka, kde je srdce. Ak sa nebožtík zjavoval človeku v snoch, alebo mal človek pocit, že mu mŕtvy nedá pokoj, hrob otvorili a nebožtíkovi rozhádzali rebrá, aby mu znemožnili zasahovať do tohto sveta. Vieme, že nešlo o vykrádanie, lebo predmety v hrobe nechali,“ vraví Žitňan.

Ľudia verili, že medzi pozemským a posmrtným životom existovalo spojenie. Preto sú hroby bohato vybavené. Pozostalí do nich vkladali potraviny aj tekutiny, aby mali nebožtíci dostatok jedla na druhom svete.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Úloha koní

V ôsmich hroboch na pohrebisku pri Podunajských Biskupiciach archeológovia našli aj skelety koní. „Odrážalo to vieru, že kôň je zviera, ktoré dokáže človeka prepraviť na druhý svet,“ vraví archeologička Petra Kmeťová, ktorá tiež na lokalite robila výskum.

Kôň ležal vždy po ľavej strane jazdca, niekedy bol uložený v samostatnej drevenej truhle či v inom organickom materiáli, inokedy spolu s jazdcom, ak bol hrob chudobnejší.

„Kone boli pochované s celou konskou výbavou. Zachovali sa aj časti na prevliekanie remeňov z konského postroja. Našli sme aj asymetrické strmene, ten väčší slúžil na nastupovanie a druhý, menší, iba na fixáciu nohy. Zo sedla sa zachovali len železné súčiastky, ako pracky. Našli sa ohlávky a zubadlá,“ doplnil kolegyňu Žitňan.

Archeológ vraví, že kôň bol znakom sociálnej prestíže a mužskosti, ktorú si mal človek odniesť aj na druhý svet. „My si dnes kupujeme BMW, oni mali kone,“ vraví. Kmeťová kolegu doplnila: „Bolo znakom veľkého luxusu, že si pozostalá rodina mohla dovoliť obetovať zdravého koňa, aby ho uložila do hrobu spolu s jazdcom.“

Zábojník však vraví, že spojenie luxusu a koňa je diskutabilné, lebo veľa jazdeckých hrobov z obdobia avarského kaganátu bolo vybavených veľmi chudobne. „Kôň bol aj pomocníkom chudobného pastiera. A okrem toho, z územia Slovenska poznáme v súčasnosti 27 prípadov, keď bola v jazdeckom hrobe pochovaná antropologicky určená žena.“

Menší vzrast koní

Archeologičky Kmeťovej sa pýtame, ako kone zabili predtým, než ich dali do hrobu k jazdcovi. „To nevieme, ale určite vieme, že ich nezabili úderom do hlavy. Nemali poškodené lebky. Mohli byť podrezané, ale to sa na kostiach nedochovalo.“

Podľa Zábojníka však existuje viacero dokladov, že zviera bolo usmrtené prerušením miechy medzi prvým a druhým stavcom.

Kmeťová povedala, že v jednom hrobe našli zvyšky vedierka. „Z maďarských a iných nálezov vieme, že ich robili z tisového dreva. To drevo je jedovaté. Ak vo vedierku nechali odstáť vodu a kôň sa z nej napil, mohli ho takýmto spôsobom otráviť. Ide však o špekuláciu.“

Kone, ktoré sa vtedy používali, boli menšie ako tie dnešné, a podobali sa skôr na poníky. „V kohútiku mali maximálne 140 centimetrov. Boli to kone, ktoré mali pevnejšiu telesnú konštrukciu a väčšiu výdrž.“

Podľa archeologičky vďačili Avari za svoje dobyvateľské úspechy – ktoré vrcholili v poslednej tretine 6. storočia – aj jednej maličkosti z výstroja koňa, konkrétne strmeňom. „Vďaka nim mohli strieľať z luku postojačky. Aj preto boli veľmi ničiví. Pôvodné obyvateľstvo takýto spôsob nepoužívalo.“

Foto N – Tomáš Benedikovič

Vo viditeľnej blízkosti

Sídlisko sa nachádzalo neďaleko pohrebiska. „Historické spoločenstvá nerady miešali svet živých a mŕtvych. Väčšinou existovala nejaká prirodzená prekážka, ktorá delila tieto dva svety,“ vysvetlil archeológ Žitňan.

„Tu zrejme išlo o vodných tok. Na druhej strane, pohrebisko bolo v takzvanej viditeľnej blízkosti, aby živí videli na mŕtvych. Tak sa to často robí dodnes na dedinách,“ dodáva.

Väčšina hrobov pri Podunajských Biskupiciach mala nejakú úpravu hrobovej jamy. V časti z nich sú do stien vsadené štyri koly. Pod hlavou a nohami sú priehlbiny, ale na čo slúžili, sa nevie.

Hroby rešpektujú vzájomné dispozície, sú navzájom zoradené, hoci nie sú v úplne pravidelných radoch. Detské hroby sú vsunuté k tým, kde ležia dospelí, aby boli nablízku svojim rodinným príslušníkom.

Na hroboch neboli kríže (obyvatelia boli pohania), a teda takýmto spôsobom sa nedali identifikovať. „Myslíme si, že na povrchu bol nejaký násyp alebo označenie, ktoré určovali, že pod zemou je hrob,“ vraví Žitňan.

Na pohrebisku sa začalo pochovávať v prvej tretine ôsmeho storočia. „Vieme to podľa toho, že staršie nálezy, ktoré reprezentujú plechové kovania, na tomto nálezisku nie sú, až na jedinú výnimku. Predmet si vysvetľujeme ako dar, ktorý pozostalý zdedil. Už v tom čase mal spomienkovú či historickú hodnotu,“ podotýka archeológ.

V prvej tretine 9. storočia sa na pohrebisku už nepochovávalo.

Karolínska minca

V jednom z hrobov archeológovia našli výnimočný nález karolínskej mince, ktorá sa razila v poslednej tretine 8. storočia. „Minca bola prevŕtaná. Našla sa v oblasti hrudníka pochovaného človeka, čiže neslúžila ako platidlo, ale ako šperk. Bola vyhotovená zo striebra a pre pochovaného mala len dekoratívnu hodnotu,“ povedal archeológ.

Dodal, že ide o úplne prvý nález mince z obdobia vlády franského kráľa a rímskeho cisára Karola Veľkého na území celej Karpatskej kotliny a vôbec prvý nález takejto mince vo svete, ktorý urobili archeológovia počas archeologického výskumu.

„Doteraz bolo známych štrnásť takýchto mincí, ale vždy išlo o súčasť starších zbierok, čiže sa dedili z generácie na generáciu, až sa dožili dnešných čias.“

Kozmopolitná kultúra

Zábojník nám vysvetlil, že sa nedá hovoriť o národnosti pozostalých na pohrebisku. „Etnický rozmer je neurčiteľný. Nedá sa povedať: tu bol pochovaný Avar a tu Slovan.“ Preto je nesprávne označovať pohrebisko pri Podunajských Biskupiciach ako „pohrebisko Avarov“, skôr ide o „pohrebisko z obdobia avarského kaganátu“.

Kolegu doplnil Žitňan: „Čo vieme povedať, je, že sa tu kombinujú prvky, ktoré sú vyslovene avarské, s prvkami, ktoré organicky vyrastajú zo staršej, slovanskej tradície.“

Pre miestnu populáciu bolo typické, že vychádzala zo starších, slovanských koreňov, no zároveň prijala aj novšiu, avarskú materiálnu a duchovnú kultúru. „Kultúra bola kozmopolitná a prepájala oba prvky, slovanské i avarské,“ vraví Žitňan.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Asi prešli na usadlý spôsob života

Podľa Zábojníka sa predpokladá, že väčšina miestnych obyvateľov prešla v ôsmom storočí na usadlý spôsob života. „Pravdepodobne prevládalo roľníctvo, aj keď sa počíta s chovom dobytka a pastierstvom. Chýbajú nám písomné pramene, s istotou to povedať nevieme.“

Žitňan dopĺňa, že ak ešte žili polonomádskym spôsobom života, znamenalo to, že kolovali medzi sídlami, letnou a zimnou pašou.

Ako vyzerali obydlia obyvateľov, nevieme s určitosťou povedať. „Možno išlo o akési zemľanky so sedlovou strechou. Boli to zahĺbené obydlia, aby sa šetrilo energiou pri kúrení. Zaberali plochu asi 8 až 12 štvorcových metrov,“ hovorí Zábojník.

8. storočie bolo obdobím stability

Avari prišli do Karpatskej kotliny na rozmedzí rokov 567 a 568. „Vytvorili tu takzvaný kaganát, čiže barbarskú ríšu na čele s kaganom, neskôr v stredoveku hovoríme chánom,“ vraví Zábojník.

Koncom šiesteho storočia robili Avari lúpežné výpravy na územie dnešných byzantských provincií. „Toto ich heroické obdobie trvalo asi do prelomu 6. a 7. storočia, vtedy došlo k prvým porážkam. Výrazná porážka nastala v roku 626, keď sa spolu s Peržanmi pokúšali dobyť Konštantínopol, ale boli porazení.“

Nasledovalo obdobie krízy. Po zániku Samovej ríše v roku 658 už ďalej neexpandovali a v nasledujúcom období stabilizovali svoje hranice, vysvetľuje Zábojník.

Podľa Žitňana bolo 8. storočie obdobím stability. „Na veľkom pohrebisku zo siedmeho storočia, ktoré archeológovia preskúmali ešte v 30. rokoch minulého storočia v Devínskej Novej Vsi, bolo vykopaných vyše 880 hrobov. V nich sa našli zbrane, napríklad šable, jednosečné meče, hroty šípu a kopije. Ale na pohrebisku pri Podunajských Biskupiciach z 8. storočia nemáme ani jedinú zbraň, s výnimkou nožíkov, ktoré sa však používali ako znak sociálneho statusu.“

Zábojník s tým celkom nesúhlasí: „Absencia zbraní bola zistená aj na iných pohrebiskách. To znamená, že ide skôr o charakter obyvateľstva než o chronologickú záležitosť. Roľníci, respektíve agrárne obyvateľstvo, zbrane zvyčajne nevlastnili.“

Archeológ Žitňan dodal, že ľudia, ktorí sú na pohrebisku pochovaní s koňmi, na nich možno nikdy nebojovali. „Pre nich bol kôň iba znakom statusu.“ Podľa Zábojníka je to diskutabilné.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N – Tomáš Benedikovič

Slovanské kniežatá pili kumys

Okolo roku 800 Frankovia avarský kaganát vojensky zlikvidovali. „Po porážke Frankmi časť Avarov pokresťančili a usadili ich na západnom okraji bývalého kaganátu,“ hovorí Zábojník.

Archeológ Žitňan vraví, že Veľká Morava čiastočne vyrastala z kultúry avarského kaganátu. „Slovanské kniežatá napríklad pili kumys (mliečny nápoj, pozn. red.). Ale to nie je o tom, že len podojíte kobylu. Musíte mať presné know-how. Nápoj musí prejsť fermentáciou a pomerne zložito sa pripravuje.“

Ďalší týždeň archeológovia vyberú zvyšné pozostatky tiel a posunú ich na Katedru antropológie na Univerzite Komenského v Bratislave na ďalšiu analýzu.

Žitňan obhajoval to, že telá vybrali. „Ľudia si možno hovoria, že lokalitu zničíme. Áno, tým nálezom je najlepšie pod zemou, ale ak by sme ich nevybrali, nič by sme sa nedozvedeli. Ľudí ubezpečujem, že výberom nálezov neutrpí kultúrne dedičstvo tejto krajiny žiadnu ujmu.“

Zábojník dodal, že ak by sa pohrebisko nepreskúmalo, bolo by zrejme počas stavebných prác zničené.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie