Uväznený čínsky disident, ktorý sa inšpiroval československou Chartou 77, zomiera na rakovinu

Keď v roku 2008 asi 350 čínskych aktivistov a intelektuálov podpísalo Chartu 08, netajili sa tým, že inšpiráciou pre nich bola československá Charta 77.

Ich cieľ bol podobný tomu, o čo sa kedysi snažili československí disidenti – žiadali od režimu, aby rešpektoval ľudské a občianske práva či deľbu moci.

V priebehu nasledujúcich rokov sa pod dokument podpísalo niekoľko tisíc Číňanov, no najviac pozornosti sa vo svete ušlo Liou Siao-povi, jednému z autorov dokumentu. Dnes 61-ročný disident dostal v roku 2010 Nobelovu cenu za mier.

11 rokov za chartu

Komisia, ktorá cenu udeľuje, ocenila jeho „dlhoročný a nenásilný boj za základné ľudské práva v Číne“. Doma to však vnímali inak. Literárneho kritika a spisovateľa odsúdili na 11 rokov väzenia za podnecovanie do rozvracania štátnej moci.

Liou Siao-po sa však ani napriek tomu nevzdával. Nobelovu cenu si síce nemohol prebrať osobne, no v stanovisku, ktoré komisii poslal, napísal, že „neexistuje žiadna moc, ktorá by dokázala zabrániť tomu, že ľudia sa budú snažiť získať slobodu a Čína sa napokon stane štátom, kde vládne právo a kde sú ľudské práva prvoradé“.

Čína okamžite zmrazila aj diplomatické vzťahy s Nórskom a prestala dovážať nórskeho lososa. Vzťahy medzi krajinami sa znormalizovali minulý rok v zime. Liou Siao-po medzitým ochorel na rakovinu pečene.

Politický väzeň trpí chorobou v pokročilom štádiu a právnici hovoria, že jeho stav je veľmi vážny.

Režim ho preto prepustil z väzenia do nemocnice, no nie na slobodu. V domácom väzení je aj jeho manželka Liou Sia, hoci režim nikdy nepovedal, čím sa previnila.

Podľa BBC úrady po hospitalizácii Liou Siao-poa jeho manželke umožnili, aby sa s ním stretla, no jej trest zmierniť nechcú. Po tom, čo sa objavili informácie o disidentovej rakovine, ich na to vyzývali USA, ktoré chcú, aby Čína prepustila oboch.

Čína im však odkázala, aby sa neplietli do jej vnútorných záležitostí a rešpektovali jej súdy.

Jeden z najznámejších disidentov

Pre jedného z najslávnejších čínskych disidentov nejde o prvý trest. Liou Siao-po, ktorý študoval literatúru a filozofiu a neskôr pracoval ako literárny kritik a prednášal na univerzite v Pekingu aj na univerzitách v Európe a USA, strávil necelé dva roky vo väzení už po protestoch na Námestí Tchien-an-men, ktoré sa odohrali v roku 1989.

Prečítajte si

Masaker na Námestí nebeského pokoja zmenil Čínu vnútri aj navonok

Neskôr musel odpracovať tri roky v pracovnom tábore za to, že kritizoval vládu jednej strany.

Siao-po to však považoval za súčasť svojho poslania. „Mám pocit, že ak si chcete v diktatúre zachovať česť, musíte bojovať za ľudské práva a slobodu slova. Väzenie je súčasťou tohto boja, takže sa nemám na čo sťažovať,“ povedal ešte v roku 2007 pre CNN.

Čínsky disident si pre svoje postoje a aktivity vyslúžil uznanie po celom svete, hoci požiadavky Charty 08 čínska vláda nenaplnila. Práve naopak, po nástupe prezidenta Si Ťin-pchinga pokračuje snaha zmenšiť vplyv občianskej spoločnosti.

Podľa amerického kongresu je v Číne momentálne približne 1400 politických alebo náboženských väzňov. Skutočný počet však môže byť ešte vyšší.

Tlak na prepustenie týchto väzňov zo strany ostatných štátov je len symbolický, keďže Čína reprezentuje dôležitého obchodného partnera a veľmoc, ktorú si nechcú pohnevať ani Spojené štáty.

V roku 2016 napríklad americký senát schválil návrh, podľa ktorého by sa ulica, kde sídli čínske veľvyslanectvo v USA, premenovala na Námestie Liou Siao-poa. Vtedajší prezident USA a známy obhajca ľudských práv Barack Obama však naznačil, že ak sa zákon dostane na jeho stôl, bude ho vetovať.

Podľa Bieleho domu by takýto postup nepomohol, skôr by len skomplikoval situáciu. Zákon napokon uviazol v Snemovni reprezentantov.

Aj súčasný prezident Donald Trump, ktorý Čínu počas predvolebnej kampane často kritizoval, preferuje vo vzťahu k ázijskej veľmoci pragmatický prístup.

Samotný Liou Siao-po však hovorí, že nemá žiadnych nepriateľov a nenávisť neprechováva ani voči čínskemu režimu. „Žiadny z policajtov, ktorí ma sledovali, zatkli a vypočúvali, žiadny z prokurátorov, ktorí ma obžalovali, a ani jeden zo sudcov, ktorí ma odsúdili, nie sú moji nepriatelia. Hoci za žiadnych okolností nemôžem akceptovať vaše sledovanie, zatýkanie, obžaloby a rozsudky, rešpektujem vaše povolania,“ napísal v roku 2010.