Dobrý muzikant zahrá božsky aj na požičanom nástroji

Sedíme vo veľkom sklade a okolo nás sú v policiach naukladané bubny, gitary a stovky ďalších hudobných nástrojov. Hrali na nich muzikanti z celého sveta, od jazzmanov, cez HIM, Boney M až po tých, ktorí posledné roky zahrali na festivale Pohoda.

Všetky patria Hulovi. Aspoň tak ho všetci volajú a on neprotestuje. Hulo van Doski a Roman „Čyčy“ Červeň z firmy backline.sk začínajú riešiť objednávky kapiel dva alebo tri mesiace pred festivalom.

Okrem toho, koľko ľudí s kapelou pricestuje, koľko šatní budú potrebovať, koľko pív, džúsov a vody Evian vypijú, je na konci objednávky aj časť, ktorá zaujíma Hula a Čyčyho.

Backline. Teda zoznam hudobných nástrojov.

Technické detaily sú dôležité, hudobníci si však často pýtajú aj konkrétnu farbu nástroja. „Máme umelcov, ktorí majú šou vymyslenú tak, že hrajú iba na bielych nástrojoch. Metalové kapely zasa chcú všetky nástroje čierne alebo tmavé,“ vymenúva Hulo.

Najkratšie zoznamy vraj majú dídžeji. „Tí to tam zas majú poprehadzované hlava-nehlava a ja vždy medzi redbullmi a vodkami hľadám, aké gramofóny potrebujú. Viaceré kapely majú v podmienkach, že chcú aj dve fľaše vodky, ale tie sa odovzdajú manažérovi a ten ich kapele odovzdá až po koncerte,“ smeje sa Čyčy.

Je to ako v požičovni áut

„Musí to byť Fender Stratocaster, takáto hrúbka strún. Vyrobená v Amerike, nie mexická. Kábel musí byť hrubý, desaťmetrový, nesmie byť farebný, ale len čierny,“ vymenúva požiadavky muzikantov Čyčy.

Hudobníci do objednávky opíšu nástroj, ktorý by bol pre nich ideálny. Backlinové firmy sa im potom snažia čo najviac priblížiť. Na sklade majú zvyčajne tie nástroje, ktoré sú štandardom vo svojej kategórii.

„Je to ako s požičovňou áut. Všetci majú škodovky, mercedesy, béemvéčka. A keď ti v požičovni povedia, že majú len nejaké čínske auto, tak to nebudeš chcieť, lebo si zvyknutý na mercedes,“ vysvetľuje Hulo zjednodušene.

Skúsení muzikanti aj manažéri už vedia odhadnúť, čo môžu pri objednávke očakávať a k ideálnemu nástroju často do zátvorky pripíšu aj jeho realistickejšiu verziu.

„Profíci, ktorí fakt vedia hrať, nie vždy riešia, že to musí byť gitara z roku 1960,“ hovorí Hulo. Dobrý muzikant vraj zahrá rovnako božsky na vlastnom aj na požičanom nástroji.

Ani sa ich nedotknú

Stáva sa aj to, že kapely si na koncerty objednávajú kópie vlastných nástrojov. Zvyčajne ide o hlavné hviezdy festivalov, ktoré cestujú s vlastnými nástrojmi, ale chcú mať istotu, že ak by sa im niečo stalo, budú vedieť koncert odohrať aj tak.

„Keď sa mu roztrhne struna na gitare, tak si vezme našu, technik mu to zatiaľ vymení a ďalšiu pesničku už môže hrať znova na svojej,“ opisuje Čyčy.

Hulo tvrdí, že muzikanti svoje obľúbené nástroje do lietadla neberú. Prvú ligu nechávajú doma, s druhou cestujú a záložné nástroje si nechávajú nachystať backlinovou firmou.

Občas sa stáva, že konkrétny nástroj na sklade nemajú, a tak začnú obvolávať kamarátov hudobníkov, či by im špecifický nástroj nemohli požičať. Prípadne sa dohadujú s podobnými firmami z Česka a Rakúska.

Stalo sa, že jeden muzikant od nich chcel najnovšie klávesy Yamaha, ktoré v tom čase stáli niekoľko tisíc eur. A to rovno dva totožné kusy. Na jednom chcel trénovať vo svojej šatni a druhý priniesť na pódium. Keď sa po krvopotnom zháňaní dozvedeli, že na pódiu do nich iba raz ťukol a v šatni si naň akurát tak položil pohár vody, chytali sa za hlavy.

Nástroje rozladí zmena teploty alebo vlhkosť

Totožné nástroje často chystajú aj pre hudobníkov na Bratislavské jazzové dni. „Môže sa stať, že hudobníkovi dodáme kontrabas a on nám povie, chalani, tento mi nesedí, neviete mi zohnať ešte nejaký iný? Jednoducho to nemá ten zvuk, ktorý by potreboval. Preto sa tam vždy snažíme mať dva kontrabasy,“ hovorí Hulo.

Jazzmanom často stačí, aby sa chytili nástroja a vedia, že ho treba doladiť, aj keď okolo neho už ráno behali ladiči. „Stačí drobnosť. Napríklad, že sa klavír ladil na obed a večer, keď sa rozsvietili svetlá a trocha sa zmenila teplota a vlhkosť, už sa nástroj trocha rozladí,“ hovorí Hulo.

„Slávna japonská klaviristka Hiromi prebehla prstami po klávesnici, chytila jeden tón a už volala ladiča, nech jej ho dotiahne,“ dopĺňa ďalší zážitok Čyčy.

Takýchto citlivých hudobníkov majú radšej, než „drevorubačov“. Tak volajú muzikantov, ktorí do nástrojov mlátia hlava-nehlava.

To je headliner, toho nemôžeš prerušiť

„Ak od nás kapely žiadajú citlivé nástroje ako napríklad činely, tak si ich vystúpenia pozrieme na youtube a zisťujeme, či sú to v pohode chalani, ktorí do toho netlčú, alebo sú to drevorubači,“ hovorí Hulo

Muzikantom z druhej skupiny potom ponúknu napríklad hrubšie alebo lacnejšie činely, s ich manažérom sa snažia nájsť nejakú strednú cestu.

„Videli sme, ako jedna kapela na videu na záver koncertu úplne rozbila nástroje. Napísali sme agentovi, že sme videli ich koncert, kde na konci zničia nástroje. Odpísal, že prepáčte, to bolo raz a vôbec sa to netýka vašich vecí, nemajte obavy. Ten mail máme potom aj so sebou vytlačený na mieste, aby sme mu mohli ukázať, čo nám sľúbil,“ hovorí Hulo.

Zriedka sa stane, že aj ich nástroje kapely na pódiu rozbijú. Raz to zažili s kapelou Guano Apes. Počas koncertu s bolesťou sledovali, ako ničia ich nástroje. Keď sa pýtali, či ich môžu zastaviť, v zákulisí im pošepli, že je to headliner a teda sa to nehodí.

Takáto situácia sa zvyčajne rieši s manažérom kapely. „Keď je to rozumný manažér, tak je ochotný riešiť to finančnou kompenzáciou, takí manažéri, ako má kapela Guano Apes, ti však povedia, že to bola šou a dajte mi pokoj,“ spomína nešťastne Čyčy.

V takom prípade idú za organizátorom festivalu alebo koncertu a žiadajú ho o odškodnenie. „On sa to dodatočne snaží riešiť cez poisťovňu ako náhradu škody za zničenú vec v rámci festivalu. Je to veľmi zložitý proces,“ hovorí Čyčy.

Pri niektorých lacnejších veciach akosi očakávajú, že sa počas koncertov zničia. „Je to taký spotrebný materiál, ktorý sa míňa, ako paličky, struny alebo blany na bubny,“ vymenúva Čyčy.

Niektoré nástroje musia gúgliť

„Akurát minulý týždeň som gúglil Preamp Pedal Track 2, nejakú konkrétnu technickú vychytávku na prepojenie starých debien od Hammondu s novými,“ opisuje špecifickú požiadavku Čyčy.

Najväčší problém im však robia ľudové a lokálne nástroje. Muzikanti už sa naučili, že požadovať od backlinovej firmy klasický japonský hudobný nástroj podobný sitáru, je beznádejné. „To sme tiež museli gúgliť, lebo taký nástroj v týchto končinách nikto ani nevidel,“ tvrdí Hulo. „Hudobníci to vtedy risknú, naložia to do lietadla a dúfajú, že si to tam nikto nebude pohadzovať.“

V podobnej situácii sa často ocitajú aj africké kapely, ktoré si špecifické nástroje tiež musia nosiť so sebou.

Vlastné nástroje, pódium a osvetlenie si so sebou nosia len naozaj veľké kapely. Vo väčšine sa takto presúvajú z miesta na miesto počas koncertných šnúr.

„Keď hovoríme o Rolling Stones alebo o Metallice, tak to cestuje aj pätnásť kamiónov,“ hovorí Čyčy. „Megahviezdy ako Metallica majú dokonca dva identické technické štáby, aby to celé stihli zložiť, rozložiť a presunúť sa do ďalšieho mesta. Celé to trvá niekoľko dní,“ dopĺňa ho Hulo. Hudobné nástroje pritom často tvoria len polovicu jedného kamióna.

Jedna z miestnych kapiel, ktorá sa v rámci turné presúva s vlastným pódiom a svetlami, je český Kabát. Zmestia sa do troch kamiónov.

Na hudobné festivaly a jednorazové vystúpenia sa však muzikantom neoplatí ťahať celú svoju techniku, a preto potom píšu Hulovi a Čyčymu, aby pre nich pripravili napríklad biely Fender Stratocaster vyrobený v Amerike.