Denník N

Pražská jar 1968 sa začala už pol roka predtým, zjazdom spisovateľov

Milan Kundera predznamenal rokovanie zjazdu úvodným vystúpením, v ktorom vyzval na slobodný stret názorov.
Milan Kundera predznamenal rokovanie zjazdu úvodným vystúpením, v ktorom vyzval na slobodný stret názorov.

IV. zjazd Zväzu československých spisovateľov koncom júna 1967 znamenal koniec síce napätej, ale obojstranne výhodnej symbiózy spisovateľov a režimu. Definitívne odštartoval obrodný proces v spoločnosti.

Prečo nemôžeme žiť, kde chceme, prečo krajčíri nejazdia na tri roky do Viedne a maliari na tridsať rokov do Paríža s možnosťou vrátiť sa nie ako zločinci?“ To bola len jedna z mnohých „buričských“ viet v prejave Ludvíka Vaculíka na IV. zjazde Zväzu československých spisovateľov, ktorý sa uskutočnil presne pred polstoročím a ktorý sa považuje za skutočný štart obrodného procesu v nasledujúcom roku, známeho ako Pražská jar.

Vaculík toho vychŕlil na účastníkov zjazdu, ale rovnako, ak nie predovšetkým, na delegáciu ústredného výboru komunistickej strany oveľa viac. „Za dvadsať rokov u nás nebola vyriešená žiadna ľudská otázka,“ pokračoval v prejave prerušovanom búrlivým potleskom. „To najlepšie, čo naša kultúra dosiahla, vzniklo nie preto, ako sa vládnuce kruhy ku kultúre správajú, ale napriek tomu.“

Výzva na slobodný stret názorov

V súvislosti s pokusmi reformovať socializmus Vaculík povedal, že strana môže byť rada, že vôbec jej spoločnosť dovoľuje v takom pokuse ešte pokračovať, a že je sporné, či má vôbec na to ešte právo. Ako transparentný príklad fungovania mocenských mechanizmov uviedol samotnú prípravu zjazdu, kde muselo byť všetko schválené a „očakávalo sa, že vzdáme mocenskému centru, jeho dynastii, hold. Navrhujem nevzdávať“.

Hoci Vaculíkovo vystúpenie, ktoré sa na druhý deň vo verejnosti šírilo ako samizdat, je asi najznámejšou časťou zjazdu, stranícka delegácia na čele s tajomníkom pre kultúru Jiřím Hendrychom si toho musela vypočuť dosť aj od iných.

Začal to už Milan Kundera úvodným vystúpením, v ktorom namiesto obvyklého pripraveného kompromisného stanoviska vyzval prítomných na slobodný stret názorov a otvorene obvinil kultúrnu politiku komunistickej strany.

Ďalší úder prišiel od Pavla Kohouta, ktorý prítomným oznámil, že má v českom preklade list Alexandra Solženicyna, protestujúci proti cenzúre v Sovietskom zväze. Solženicyn sa ho márne snažil doručiť sovietskemu vedeniu. „Nebolo to pripravené,“ spomína po rokoch Pavel Kohout. „My sme si ho požičiavali, mal som ho pri sebe, aby som ho poskytol ďalej. A keď o ňom na zjazde padla zmienka, s chuťou som list prečítal.“

Všetko ste prehrali!

Hoci na zjazde existovala skupina „odolná“ voči ozdraveniu spisovateľskej organizácie i spoločnosti ako celku (Jan Drda, Milan Lajčiak, Ladislav Štoll a ďalší), trojdňové rokovanie bolo výrazným eskalátorom nastúpeného reformného procesu. Samozrejme, nebolo to bez pomsty a obetí, okrem vylúčenia protagonistov zjazdu z KSČ to bolo najmä odobratie vtedy nesmierne populárnych Literárnych novín spisovateľskému zväzu a ich podriadenie ministerstvu kultúry.

Ohlas zjazdu vo verejnosti bol na dnešné pomery obrovský, čo súviselo s vtedajšou situáciou a postavením spisovateľov v spoločnosti. Literatúra predstavovala v totalite isté pole slobody, z ktorého čerpali ľudia idey a nádeje, a tak sa spisovatelia stávali v očiach verejnosti neraz jedinými legálnymi oponentmi komunistického režimu. Oficiálna moc to veľmi dobre vedela, a preto mala záujem na dobrých vzťahoch so spisovateľmi. Síce napätých, nie bezproblémových, ale obojstranne výhodných.

To sa štvrtým zjazdom skončilo, kocky boli hodené a už o pol roka, v januári 1968, došlo k zásadným zmenám vo vedení komunistickej strany a nahradení Antonína Novotného na čele strany Alexandrom Dubčekom.
Za zmienku stojí príhoda, ako práve Novotný zasiahol do spisovateľského zjazdu. Keď totiž rozzúrený Hendrych so slovami „Všetko ste prehrali!“ opustil rokovaciu sálu (čo vtedy úprimne vydesilo aj najprogresívnejších účastníkov), Novotný ho na druhý deň poslal „bojovať“ späť do jamy levovej. Márne.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie