Český archeológ: Avarské pohrebisko má celoeurópsky potenciál, diaľnicu odkloniť netreba
Archeológ Balázs Komoróczy kritizoval, že na Bratislavskom hrade dostali pred keltsko-rímskym náleziskom prednosť garáže. Pri obrovskom avarskom pohrebisku to vidí inak.
Balázs Komoróczy, ktorý pôsobí na Akadémii vied ČR v Brne, hovorí, že terajšia archeológia dokáže určiť aj to, akej rodine franská minca z avarského náleziska patrila, čo pochovaní za života jedli a s kým boli príbuzní. Zároveň ubezpečuje, že pohrebisko na rozdiel od Bratislavského hradu nie je dôvodom na odklon diaľnice.
Poznáte zbežne nález avarského pohrebiska na okraji Bratislavy? Čo naň hovoríte?
Viac-menej som počul len to, čo sa objavilo v médiách. Vyzerá to ako nesmierne zaujímavý výsledok základného archeologického výskumu. Zvlášť preto, že je tam viacero časových rovín. Časť z doby rímskej sa mi javí ako pomerne štandardné sídlisko, veľmi unikátne je to pohrebisko. Pravdepodobne posunie naše poznatky a obohatí minulosť slovenského územia.
Môžeme teda nález považovať za významný?
Archeológovia dokážu aplikovať obrovskú škálu prírodovedných metód, len na to potrebujú financie. Tým, že sa našli až stovky hrobov, je možné zistiť príbuzenské vzťahy. Či sú všetci nájdení miestni, akú potravu bežne konzumovali, aké mali anomálie. Najviac sa o ňom dozvieme v laboratóriách. Sám osebe je objav unikátny, keďže je to druhé pohrebisko z mladšej avarsko-slovanskej fázy. Možno sa zistí aj to, akej rodine patrila minca, ktorú nosili ako amulet. Zaujímavé je, že minca bola razená približne v roku 771. O pätnásť rokov neskôr Frankovia a Karol Veľký porazili avarský kaganát a prevládlo slovanské obyvateľstvo. Avari už potom nemali žiadnu moc.
Avari sú známi ako kočovníci. Je možné, že v Podunajských Biskupiciach dlhodobo žili?
Karpatská kotlina kočovný spôsob života neumožňuje. V ôsmom storočí, do ktorého archeológovia predbežne pohrebisko datujú, už Avari určite nekočovali. Prakticky s tým prestali v závere šiesteho storočia, v dobe Samovej ríše. V mladšej ére, do ktorej spadá tento nález, nepredpokladáme, že by kočovali. To, že tam archeológovia nenašli zbrane, nemusí naznačovať, že nebojovali. Predpokladáme tam aj prirodzené premiešanie Avarov a Slovanov.
Môže nález pohrebiska znamenať aj to, že v blízkosti bude aj ich osada?
Áno. No nemusí to tak byť vždy. Viac ako štyristo hrobov je dosť, to nebude len dvadsať rokov pochovávania. Sídliská sa stále presúvali podľa podmienok, polí, neznamená to, že archeológovia dokážu identifikovať presné sídlisko, ktoré k nemu patrilo. Môže byť v okolitých poliach, ale aj v rozsahu niekoľkých kilometrov. Dôležité je, aby určili časové horizonty.
Archeológovia kopú pod budúcou diaľnicou. Mal by štát uvažovať o možnej zmene jej trasy?
V tomto prípade určite nie. Zmyslom základnej archeológie je stavať to, čo ľudia potrebujú k dnešnému životu, a zároveň nezničiť stopy minulosti. Archeológovia pohrebisko v podstate celé vykopali, ponúka obrovský kultúrny potenciál pre celoeurópsku kultúru. Odklad by som nepresadzoval, no kládol by som dôraz na to, aby sa o materiál vedci postarali. Inak by sa jeho výnimočná hodnota, ktorú treba vystaviť a publikovať, nikdy nezistila.
Balász Komoróczy
Na Karlovej univerzite v Prahe vyštudoval klasickú archeológiu a históriu. Viac ako dvadsať rokov pôsobí v Archeologickom ústave v Brne ako podpredseda rady. Je vedúcim základne v Dolných Dunajoviciach a vedúcim Strediska pre výskum doby rímskej a doby sťahovania národov. Ako pedagóg pracuje na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne.
Ako to funguje vo svete? Vyrastie na takýchto miestach múzeum, alebo je bežný postup odniesť nálezy, miesto zasypať a pokračovať vo výstavbe?
Áno. Existujú príklady, keď sa počas výskumu zistilo, že niečo je také významné, že stojí za to upraviť projekt. Myslím, že toto pohrebisko by takýto postup nevyvolalo ani vo Francúzsku či v Nemecku. Povaha tých prameňov je vhodná pre múzeá a odbornú literatúru. Niečo iné je, ak archeológovia nájdu stavebné pamiatky. Bude to znieť neúctivo, ale pohrebisko sú diery do zeme, do ktorých vložili mŕtvych. Až v momente, keď môžete sľúbiť odklon cesty, lebo sprístupníte napríklad krásnu antickú stavbu, ktorú už na mieste môžete zakonzervovať a v okolí urobiť park, je toto riešenie relevantné.
Na čo by si pri postupe mali dávať archeológovia pozor?
Aby sa záujem o pamiatku neuhasil po terénnych prácach, lebo vtedy archeológia len začína, nie končí.
Na Bratislavskom hrade boli Kelti a Rimania, na okraji Bratislavy Avari, to o tomto období hovorí, že sa tu premlelo mnoho etník. Preskúmali sme už územie poriadne?
Vôbec nie. Spomenutá oblasť bola odjakživa veľkým komunikačným uzlom, z ktorého ľudia ťažili. Neskorí Kelti tam boli bohatí, germánske kmene takisto. Vtip archeológie je v tom, že je ťažké zistiť reprezentatívnu vzorku, tak ako to funguje napríklad v prírodovede. Sú oblasti, kde vôbec nečakáme, že niečo zistíme. Nemôžeme vylúčiť, že pri ďalšej výstavbe sa nájde niečo mimoriadne, napríklad z neolitu. Hovoríme o veľmi klimaticky príjemnej a úrodnej oblasti, takže tam je potenciálne obrovské množstvo iných pamiatok.
Ako odborníka vás prizvali aj k nálezisku na Bratislavskom hrade. Podzemné garáže sú už v prevádzke, časť nálezov vystavili v múzeu, no konkrétne miesta nálezov so stĺpmi a historickou dlažbou stále nie sú pre verejnosť prístupné. Nie je to škoda?
Z môjho pohľadu tam boli archeológia a staršie pamiatky poškodené v záujme stavebného konceptu, napriek snahe archeológov.
Môžete tieto dva prípady porovnať?
Pri Keltoch som zaujal iné stanovisko. Líšili sa tam však nálezy a aktuálna potreba. Pohrebisko je terénny kontext a je tu možnosť adekvátneho prezentovania, pamiatka nie je taká ohrozená. Myslím si, že verejnosť mala na Hrade pamiatky vidieť v pôvodnom a vhodnejšom stave. Úlohu zohráva aj spoločenská využiteľnosť stavby. Je menšia ako pri diaľnici, ktorá slúži všetkým.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
