Kiska sľubuje, že bude tlačiť na vládu v mene Rómov
Po školách a zdraví má prezident Andrej Kiska ďalšiu prioritu: život Rómov a to, ako ich vníma zvyšok Slovenska. Odborníci z terénu hovoria, že na Rómov ostatní politici kašlú.
Tak ako sa prezident Andrej Kiska v prvých troch rokoch svojho funkčného obdobia venoval najmä školstvu a zdravotníctvu, a hovoril o tom takmer všade, púšťa sa teraz do pomoci Rómom.
Naznačil to už v poslednej správe o stave krajiny, kde Rómom venoval veľkú časť. Teraz si do paláca pozval ľudí z terénu.
„Nikto z politikov sa k tejto téme aktívne nehlási,“ vraví jeden z prezidentových hostí Martin Vavrinčík z Človeka v ohrození. „Najbližšie k tej téme má splnomocnenec vlády, no ten nemá reálnu možnosť niečo zmeniť, môže len radiť vláde,“ vysvetľuje Vavrinčík a ocenil, že Rómovia zaujímajú prezidenta.
Kiska: Musím vyvíjať tlak na vládu
Prezident Kiska uznáva, že nemá výkonné právomoci a na rozdiel napríklad od vlády nezmení dávky či nepresmeruje štátne peniaze. Najdôležitejšie podľa neho je o téme hovoriť. „To bude hlavne moja úloha, rozprávať o problematike a vyvíjať tlak na vládu a tých, ktorí majú schopnosť niečo zmeniť,“ vysvetlil prezident.
Téme Rómov sa často nevenuje ani premiér Robert Fico, hovorí o nich najmä v súvislosti s nezamestnanosťou. Na začiatku roka začal dokonca verejne používať slovo „Cigán“. „Máme tu kategóriu ľudí, a nehovorím len o Cigánoch, ktorá nechce pracovať, zneužíva sociálny systém a ešte aj otravujú ľudí, ktorí žijú vedľa nich. Zakročíme proti ľuďom, ktorí vyciciavajú tento štát,“ hovoril Fico v januári.
Prezident vtedy reagoval, že si politici majú dať pozor na šírenie nenávisti.
Slovník Kisku je úplne odlišný. V poslednej správe o stave krajiny hovoril, že osud Rómov na Slovensku je „jednou z kapitol hanby“. „Nechceme mať s nimi nič spoločné. Nerozumieme, že ak sa nebude dariť Rómom, nebude sa dlhodobo dariť ani Slovensku,“ hovoril na začiatku júna Kiska.
Do osád
Kiska teraz hovorí, že chce pokračovať v návštevách chudobných oblastí a osád, aby sa o nich vedelo.
Taktiež chce dostať do povedomia projekty, ktoré už úspešne pomáhajú v takýchto oblastiach, hoci len na lokálnej úrovni. „Je nutné rozšíriť ich pôsobenie na celospoločenskú úroveň,“ povedal prezident. Prezident tiež hovoril, že sa treba pozrieť na projekty a plány, ktoré sa nezavádzajú do praxe.
Ako úspešný príbeh prezident menoval Spišský Hrhov, obec, kde dokázali Rómov zapojiť do práce aj bežného života. Jednou z prezidentových najbližších spolupracovníčok je Vladimíra Ledecká, dcéra starostu Spišského Hrhova.
Práca, škola a bývanie
Podľa Martina Vavrinčíka, ktorý bol taktiež na stretnutí s prezidentom, sú stále len v počiatočnej fáze a konkrétne riešenia nerozoberali. „Zatiaľ sme riešili len to, ako budeme postupovať a dohodli sme sa na tom, že budeme pokračovať v takýchto stretnutiach,“ povedal Vavrinčík z organizácie Človek v ohrození.
Prezident na stretnutí načrtol tri základné oblasti, ktoré sa v tejto súvislosti musia zlepšiť – práca, vzdelanie a bývanie rómskej menšiny.
Vavrinčík hovorí, že neexistuje štátny orgán, ktorý by mal takéto kompetencie a hlavne financie, aby mohol problém vyčlenených komunít vyriešiť a získať širokú politickú podporu. „V tomto je úloha pána prezidenta, ktorý je schopný túto problematiku predstaviť aj širokej verejnosti a poukázať na dôležitosť jej riešenia,“ dodal Vavrinčík.
Na stretnutí mimovládnych organizácií s prezidentom diskutovalo deväť odborníkov z rôznych oblastí. Medzi pozvanými bol napríklad Vladimír Krčméry z Vysokej školy svätej Alžbety, ktorá posiela lekárov do krízových oblastí sveta a aj do osád, či bývalá splnomocnenkyňa vlády pre Rómov Klára Orgovánová z Rómskeho inštitútu. Prišla aj zástupkyňa dnešného splnomocnenca Ábela Ravasza.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
