Denník N

Peter Breiner: Za päť týždňov na Slovensku som videl naozaj všeličo

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V roku 1991 odišiel do Kanady, dnes žije v Amerike. Sťahovať naspäť sa nechystá, no v tomto roku tu už strávil viac než mesiac. Súvisí to s jeho šesťdesiatkou, ktorú práve oslavuje.

Hudobník, skladateľ a dirigent hovorí o týchto témach:

  • aké Slovensko videl v roku 1991, keď sa rozhodol odísť do Kanady a aké vidí dnes,
  • aké bolo študovať paralelne dve vysoké školy – VŠMU a v jednom z najstarších bratislavských domov,
  • čo ako mladý hudobný režisér hovoril popovým spevákom,
  • o Petrovi Pišťankovi a Jarovi Filipovi,
  • ako až po rokoch porozumel svojmu otcovi.

V apríli ste naštudovali a dirigovali Prokofievov balet Rómeo a Júlia v SND, pred týždňom ste mali svoj prvý večer v Slovenskej filharmónii. Nepamätám si, že by sa niekomu podarili dva také veľké projekty počas jednej sezóny. Ste spokojný?

Spokojný, samozrejme, som, ale nezdá sa mi, že by to bolo až také ojedinelé mať jednu premiéru v divadle a jednu vo filharmónii. Určite túto dvojačku predo mnou predviedlo aj mnoho ďalších dirigentov.

Okrem toho ste tu mali niekoľko sólových klavírnych vystúpení, hrali ste s Triangom a pripravili vám autorský večer z komornej tvorby. Žijete v Amerike, koľko času ste tento rok zatiaľ strávili na Slovensku?

Päť týždňov v kuse. Najviac ako som tu kedy bol.

Na Facebook ste dali aj fotografiu zo základnej umeleckej školy v Humennom. To bolo nejaké stretnutie po rokoch?

Bolo to 60. výročie založenia školy, masívne podujatie so štvorhodinovým koncertom bývalých aj terajších pedagógov a žiakov bez prestávky. Všetko bolo aj balet a akordeónová armáda. Bolo to veľmi vážne a výborné.

Vydržali ste až do konca?

Musel som, lebo po mne pomenovali školu. Okamžite po ceremónii za mnou prišli učitelia so slovami, ako to bude teraz s platmi, že by potrebovali koncertnú sálu a že celá budova tiež nie je najlepšia. Že keď je to moja škola, či sa teraz budem starať. No, bolo to náročné.

Posledná veta platí aj o celých piatich týždňoch na Slovensku?

Okamžite po návrate do Ameriky mám naplánovanú dovolenku. Nepodarilo sa.

Prokofiev napísal Romea a Júliu ako prvé dielo po návrate z cudziny, kde žil štrnásť rokov. Vy sa sťahovať naspäť zatiaľ nechystáte?

Nie. Už druhý deň na Slovensku som mal trošku depresiu. Našťastie pomáhal Prokofiev. To boli vždy tri hodiny radosti, po vlaňajších Slovenských tancoch som nemusel presviedčať orchester, že to s ním myslím dobre.

Aké Slovensko ste videli, keď ste ho teraz prešli od západu po východ?

Z Popradu do Košíc som šiel osobákom, nechodili ícečká, lebo bol nejaký problém. To je ten chýrny osobák, ktorý stojí aj v Smižanoch. Vo vlaku sa presúvali

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie