Babiš má našliapnuté na jednofarebnú vládu, euro do jeho vízie nezapadá

Andrej Babiš minulý týždeň predstavil svoju víziu pre Česko. V knihe O čom snívam, keď náhodou spím píše o modernej infraštruktúre, obmedzení počtu poslancov či o tom, že Česi musia plynule rozprávať po anglicky a vedieť programovať.

Hlbšia európska integrácia a euro medzi jeho sny zjavne nepatria. Dal to najavo aj v rozhovore pre Bloomberg: „Nechcem euro. Chcem českú korunu a nezávislú centrálnu banku. Nechcem ďalšiu záležitosť, do ktorej by sa miešal Brusel,“ povedal líder ANO.

Babiš má podľa prieskumov veľké šance na to, aby sa na jeseň stal novým českým premiérom. Ak sa mu to podarí a ak zároveň Miloš Zeman, ktorý chce referendum o vystúpení z EÚ, obháji prezidentský post, Česko sa môže dočkať toho, že nebude v jadre európskej integrácie či v krajnom prípade odíde z EÚ.

Euro nechcú ani Česi

Andrej Babiš však z EÚ odchádzať nechce. Brusel síce využíva na to, aby si získaval priazeň voličov, kritizuje kvóty, prístup k migrantom aj byrokraciu, no o referende zatiaľ, na rozdiel od Zemana, nehovorí.

Odísť z Únie nechcel ani britský premiér David Cameron, no napokon podľahol tlakom a referendum o brexite vypísal. Hoci neveril, že Briti odchod odhlasujú, a sám podporoval zotrvanie, jeho krok mal nakoniec obrovské dôsledky.

V Česku odchod z EÚ podľa prieskumu Globsecu (Globsec Trends 2017) podporuje 29 percent ľudí, čo je najviac spomedzi stredoeurópskych a balkánskych členských štátov. Len 35 percent Čechov vníma EÚ ako dobrú vec.

Babišova kritika eura prišla len niekoľko týždňov po tom, čo Bohuslav Sobotka hovoril presný opak. Česko by si podľa premiéra malo stanoviť termín na prijatie eura. Pri vstupe do EÚ sa Česi síce zaviazali, že euro v budúcnosti prijmú, no zatiaľ to odkladali.

Podľa Eurobarometra chce až 72 percent Čechov aj naďalej platiť českou korunou, no v súvislosti s debatou o takzvanej viacrýchlostnej Únii sa čoraz viac hovorí, že práve euro, ktoré už teraz členské štáty rozdeľuje na dve skupiny, môže byť jedným z kľúčových faktorov pri určovaní „rýchlostí“.

„Myslím, že pred týmito voľbami a určite aj po nich musíme viesť intenzívnu verejnú debatu o tom, ako budeme postupovať, aby sme sa neocitli na periférii EÚ, ale aby sme sa udržali v jadre,“ povedal v máji Sobotka podľa ČTK v reakcii na voľby vo Francúzsku a blížiace sa voľby v Nemecku.

Predseda senátu Milan Štěch (ČSSD) dokonca vyhlásil, že Česko euro potrebuje, pretože je to stabilizačný prvok.

Mimo jadra?

Po jesenných parlamentných voľbách by sa tak Česko mohlo od hlavného integračného prúdu odkloniť. Prieskumy totiž predpovedajú, že premiérom bude práve Andrej Babiš.

Ak by sa voľby konali v júni, jeho strana ANO by podľa českého Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM) získala až 34 percent. ANO sa okolo 30 percent drží už niekoľko mesiacov.

Dlhodobý je aj pokles socialistov (ČSSD). Stranu premiéra Sobotku už preskočili aj komunisti, ktorí sú podľa júnového prieskumu so 14,5 percenta druhou najsilnejšou stranou.

Do parlamentu by sa dostali aj ODS (11 %) a TOP 09 (6,5 %). Naopak, nepodarilo by sa to aktuálne vládnej strane KDU-ČSL, ktorá kandiduje v koalícii s hnutím Starostovia a nezávislí (STAN). Koalícia musí na vstup do parlamentu získať aspoň 10 percent, podľa CVVM by tieto dve strany dohromady dostali 8,5 percenta.

Aj podľa volebného modelu agentúry Median by ostali tesne pod hranicou zvoliteľnosti (9 %).

To by mohlo pomôcť Babišovi. Ak by prepadlo takmer 10 percent hlasov pre ľudovcov a hnutie STAN a ďalších skoro 10 percent od voličov Pirátov, Strany zelených a SPD Tomia Okamuru, ANO by bolo blízko získania väčšiny.

Jednofarebnú vládu Česi nemali od pádu komunizmu. Analytik spoločnosti Median Daniel Prokopa pre Hospodářske noviny povedal, že ANO by k nej bolo blízko, ak by prepadlo 25 až 30 percent hlasov. Babišova strana by zároveň musela získať aspoň 33 percent.

Ak by sa tak stalo, Andrej Babiš by mohol začať plniť časť svojej vízie a zároveň by mohol zabrániť tomu, aby sa Česko posunulo smerom k prijatiu eura. V prípade, že ANO nezíska toľko hlasov, aby vládlo samo, bude sa musieť spoľahnúť na koalíciu.

V rozhovore pre Bloomberg Babiš vylúčil spoluprácu s TOP 09 aj s komunistami, ktorí vo svojom volebnom programe žiadajú viac demokracie a suverenity a menej byrokracie z Bruselu či zásadnú reformu Únie. Okrem toho však chcú aj referendum o vystúpení z NATO.

Budú mať proeurópskeho prezidenta?

Nálady v spoločnosti by mohol ovplyvniť aj nový český prezident. Najväčším favoritom budúcoročných volieb stále ostáva Miloš Zeman, no podľa najnovšieho prieskumu Medianu je Zeman neprijateľný až pre 55 percent ľudí. Bývalý šéf Akadémie vied ČR Jiří Drahoš iba pre 30 percent, preto by podľa agentúry súčasného prezidenta v 2. kole porazil. Bolo by to však tesné, Drahoš by získal 53,5 percenta hlasov.

Nezávislý kandidát vníma EÚ pozitívne, oceňuje ekonomický a bezpečnostný prínos členstva, no rovnako ako zvyšok českej politickej scény odmieta kvóty na migrantov a nepodporuje ani federalizáciu EÚ. Referendum o odchode však zásadne odmieta a považuje ho za nebezpečné.

Jeho názor sa tak líši od názoru Miloša Zemana, ktorý krátko po brexite vyhlásil, že aj Česko by malo vypísať referendum o odchode z EÚ, hoci on sám je za to, aby Česi v Únii zotrvali, a v referende by tak aj hlasoval.

Ešte radikálnejší názor má bývalý český premiér a prezident Václav Klaus, ktorý v roku 1996 za Česko podával žiadosť o vstup do EÚ. Klaus vyhlásil, že nastal čas, aby Česko začalo pripravovať svoj odchod z EÚ. Reagoval tak na postup Európskej komisie, ktorá voči Česku začala konanie preto, že neprijíma migrantov podľa stanovených kvót.