Denník N

Dostávajú milióny z EÚ, aj tak hlasovali za odchod. Najväčšou obeťou brexitu môže byť Wales

Mnoho Walesanov chcelo ostať v EÚ, no hlasovanie napokon dopadlo v neprospech Únie. Foto – TASR/AP
Mnoho Walesanov chcelo ostať v EÚ, no hlasovanie napokon dopadlo v neprospech Únie. Foto – TASR/AP

Wales chce, aby si Spojené kráľovstvo aj po brexite zachovalo prístup na jednotný trh EÚ. Chýbajúce milióny z eurofondov mu bude musieť vynahradiť Londýn.

„Ak nebudeme mať prístup k peniazom z EÚ, farmári zmiznú zo dňa na deň. Nebude to koniec iba pre farmy, ale aj pre celú komunitu,“ hovorí Guardianu šéf Waleskej farmárskej asociácie.

Farmár vo Walese podľa asociácie v priemere zarobí asi 15-tisíc eur ročne, 80 percent z toho vďaka dotáciám z EÚ. Aj preto farmári pred minuloročným referendom o odchode z EÚ propagovali zotrvanie v Únii, no podobne ako ostatní, ktorí boli za „Remain“, nezaznamenali vo Walese úspech.

Walesania paradoxne zahlasovali za brexit, a to aj napriek tomu, že ich krajina Únii vďačí za veľa. Až dve tretiny jej územia totiž čerpajú dotácie zo štrukturálnych a rozvojových fondov Európskej únie.

Wales ročne od EÚ dostane viac ako 760 miliónov eur a európske peniaze mu pomohli, aby sa ekonomicky rozvinul. Keď však v minulom júni prišiel rozhodujúci moment, 52,5 percenta Walesanov zahlasovalo za odchod z EÚ.

Prečo? Poradca waleskej vlády pre brexit Gareth Williams si myslí, že dôvody sú veľmi podobné ako vo zvyšku Veľkej Británie.

„Veľa ľudí síce cítilo, že európske peniaze im pomohli, no kampaň za odchod z EÚ tvrdila, že sú to aj tak naše peniaze, ktoré sme do Bruselu poslali, a odtiaľ ich navyše dostávame s množstvom byrokracie,“ povedal Williams pre Denník N.

Nevenovali sa kampani

Aj vo Walese tak rezonovalo hlavné heslo kampane za odchod – túžba získať späť kontrolu. „Čo presne to znamená, sa nikdy podrobne nevysvetlilo, no takýto postoj sa voličom vo Walese nepochybne páčil, keďže je to najchudobnejší región Veľkej Británie, v ktorom majú pocit, že mainstreamoví politici na nich úplne zabudli,“ píše v komentári pre Independent novinárka Ellie Mae O’Haganová.

Nigel Farage, jeden z lídrov kampane za brexit, s heslom kampane za odchod z EÚ. Foto – TASR/AP

To však nie je jediný dôvod, prečo sa obyvatelia Walesu rozhodli, že mimo Únie im bude lepšie. Aj tu kampaň silno ovplyvnili médiá, ktoré brexit podporovali a vo svojich článkoch zavádzajúcim spôsobom písali o EÚ a o nevýhodách, ktoré z členstva vyplývajú.

Williams hovorí, že vo Walese neexistuje silné miestne médium, ktoré by počas kampane zdôrazňovalo, aký význam má pre Wales členstvo v EÚ.

Ľudia sa preto spoliehali najmä na anglické alebo celoštátne zdroje, a tak preberali aj protieurópske postoje, ktoré sa šírili v celom kráľovstve, a zameriavali sa na problémy, ktoré v skutočnosti Wales až tak netrápia.

„Máme vlastné spravodajské kanály, no nemáme svoju vlastnú mediálnu kultúru – všetky hlavné noviny vo Walese sú tie anglické, a preto ľudia získali na problémy rovnaký pohľad ako v Birminghame alebo Manchestri,“ hovorí Williams.

A podobne ako v ostatných častiach Veľkej Británie, aj tu k výsledku prispeli populisti a ich kampaň. O tom, že tá bola najmä o domácich témach, sa už povedalo mnoho. Vo Walese však bola situácia ešte zložitejšia, pretože len šesť týždňov pred referendom sa tam konali voľby.

Hoci medzi tunajšími stranami panovala zhoda v tom, že Británia by mala ostať v EÚ, politici sa kampani za zotrvanie dostatočne nevenovali. Domáce voľby plné domácich tém pre nich boli dôležitejšie a referendom sa začali zaoberať až po voľbách.

Chcú mäkký brexit

Proti odchodu z EÚ bola aj regionálna waleská vláda. Teraz sa preto snaží v Londýne lobovať za to, aby bol brexit čo najmiernejší a aby Wales netrpel. Vláda vydala takzvanú bielu knihu pre brexit a v nej dáva jasne najavo, že prioritou je zachovať si prístup na jednotný trh EÚ.

To však môže byť zložité. Hoci po parlamentných voľbách, v ktorých Theresa Mayová nezískala mandát pre svoju víziu tvrdého brexitu, nie je jasné, ako bude odchod Britov z EÚ vyzerať, hlavný britský vyjednávač David Davis už povedal, že Británia jednotný trh opustí.

Wales je od jednotného trhu mimoriadne závislý: až dve tretiny jeho exportu smerujú do krajín, ktoré sú súčasťou tohto trhu, a aj samotná vláda priznáva, že práve prístup naň Walesu pomohol v ostatných rokoch prilákať zahraničných investorov.

Vláda to formuluje úplne jasne – čím viac sa prístup na jednotný trh zredukuje, tým väčšie budú dôsledky v podobe nižšieho hospodárskeho rastu.

Aj preto Wales od Londýna žiada, aby nahradil výpadok financií z európskych fondov a dotácií pre poľnohospodárstvo. Ministerstvo financií tak bude musieť v budúcich rokoch počítať s nárastom výdavkov na podporu regiónov.

Nezávislosť po vzore Škótov?

Proti brexitu bolo aj Škótsko. Na rozdiel od Walesu však obyvatelia Škótska hlasovali jednoznačne proti odchodu z EÚ – neželalo si ho až 62 percent voličov. Aj preto sa automaticky po oznámení výsledkov začalo špekulovať, že Škóti by sa mohli osamostatniť.

Čoskoro to potvrdila aj škótska premiérka Nicola Sturgeonová, ktorá oznámila, že Škótsko zopakuje referendum, ktoré sa prvýkrát konalo v roku 2014.

Po stratách v júnových voľbách (Škótska národná strana prišla o 21 kresiel) sa síce Sturgeonová rozhodla, že s hlasovaním o nezávislosti ešte počká, no nové referendum sa zrejme skôr či neskôr uskutoční.

Mohol by sa rovnaký scenár zopakovať aj vo Walese? Líderka nacionalistickej strany Plaid Cymru Leanne Woodová v apríli vyhlásila, že ak sa Škóti osamostatnia, Wales by mohol prakticky zaniknúť, pretože by si podľa Woodovej už nedokázal udržať také postavenie, ako má dnes.

Namiesto toho by sa prakticky spojil so susedným Anglickom.

Aj tak však nemožno očakávať, že by to v spojení s problémami, ktoré Walesanom spôsobí odchod z EÚ, vyprovokovalo snahu o nezávislosť. V trojmiliónovom Walese nikdy neexistovali silné separatistické tendencie. Súvisí to aj s tým, že Wales je oveľa viac ako Škótsko závislý od spolupráce s Londýnom a od jeho podpory.

Po referende o brexite však podpora pre nezávislosť mierne vzrástla a momentálne je za osamostatnenie 28 percent ľudí. Vznikol by tak maličký štát na okraji Britských ostrovov, ktorý by sa aj tak v konečnom dôsledku spoliehal najmä na spoluprácu s Anglickom.

Mnoho Walesanov navyše dochádza do Anglicka do práce a medzi Walesom a Anglickom denne pendlujú milióny ľudí aj tovarov, ktorým súčasný režim vyhovuje.

Gareth Williams však uznáva, že ak sa Škótsko osamostatní, Wales to bude mať ťažšie.

Gareth Williams vystúpil v rámci konferencie Jazyk a politika. Na pomedzí lingvistiky a politológie, ktorú organizovala Fakulta aplikovaných jazykov EU BA. Foto – EU BA

„Myslím si, že by to narušilo snahu o to, aby v politickom usporiadaní v Británii bolo čo najviac rovnováhy. V tom prípade by sme ostali iba my a Severní Íri, ktorí sú v odlišnej pozícii. Preto nie je v našom záujme, aby Škótsko vyhlásilo nezávislosť, hoci rešpektujeme ich právo na to, aby to urobili,“ hovorí.

Wales sa snaží o to, aby v Spojenom kráľovstve vzniklo jasnejšie federálne usporiadanie, čo má podľa Williamsa väčšiu šancu na úspech, ak na to bude tlačiť aj Škótsko, ktoré je väčšie a ekonomicky silnejšie ako Wales.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veľká Británia a brexit

Svet

Teraz najčítanejšie