Denník N

Máte to štastie a tešíte sa do práce? Pracujeme, lebo musíme a o miesto sa bojíme

Gejza Angyal: Nástup do práce, 1953. Zdroj: webumenia.sk
Gejza Angyal: Nástup do práce, 1953. Zdroj: webumenia.sk

Prácu vnímame len ako zdroj peňazí a v zamestnaní chceme cítiť istotu. Robíme kompromisy, chceme vyšší plat, ale v konečnom dôsledku sme spokojní.

Katarína Kazárová pracuje ako ťahačka syrových korbáčov v  Zázrivej na Orave. Z vriacej vody vyťahuje syr, z ktorého vzniká syrová niť. Je to na pomery regiónu dobre platená, ale monotónna práca, ktorá je po pár hodinách aj fyzicky namáhavá.

Keby som nemusela, tak to nerobím, hovorí Katarína. „Určite nie túto prácu, ale inú,“ priznáva matka dvoch už plnoletých detí, ktoré s ňou ešte žijú. Manžela nemá. V dedine je práca so syrom najrozšírenejší džob. Ťažko nájdete ženu, ktorá by sa ku korbáčom nedostala.

Práca len ako nutnosť

Nielen Katarína, aj mnohí Slováci chápu prácu ako zdroj obživy a nič viac. Ukázal to výskum, ktorý zverejnil Sociologický ústav SAV. Žiadne splnenie životného sna o práci, ktorá má zmysel a napĺňa ma. Žiadne veľké ideály. Odrobiť si svoje a ísť domov najskôr, ako sa dá.

Sociológovia z SAV zistili, že viac ako štyridsaťtri percent opýtaných pracuje, len aby mali peniaze. Oproti krajinám, ako sú Fínsko či Dánsko, je to až o desať percent viac ľudí, ktorí ako svoju motiváciu vidia len to, aby im prišla nejaká suma na účet. V Nórsku takto vníma prácu len osem percent ľudí.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie