Denník N

Máte to štastie a tešíte sa do práce? Pracujeme, lebo musíme a o miesto sa bojíme

Gejza Angyal: Nástup do práce, 1953. Zdroj: webumenia.sk
Gejza Angyal: Nástup do práce, 1953. Zdroj: webumenia.sk

Prácu vnímame len ako zdroj peňazí a v zamestnaní chceme cítiť istotu. Robíme kompromisy, chceme vyšší plat, ale v konečnom dôsledku sme spokojní.

Katarína Kazárová pracuje ako ťahačka syrových korbáčov v  Zázrivej na Orave. Z vriacej vody vyťahuje syr, z ktorého vzniká syrová niť. Je to na pomery regiónu dobre platená, ale monotónna práca, ktorá je po pár hodinách aj fyzicky namáhavá.

Keby som nemusela, tak to nerobím, hovorí Katarína. „Určite nie túto prácu, ale inú,“ priznáva matka dvoch už plnoletých detí, ktoré s ňou ešte žijú. Manžela nemá. V dedine je práca so syrom najrozšírenejší džob. Ťažko nájdete ženu, ktorá by sa ku korbáčom nedostala.

Práca len ako nutnosť

Nielen Katarína, aj mnohí Slováci chápu prácu ako zdroj obživy a nič viac. Ukázal to výskum, ktorý zverejnil Sociologický ústav SAV. Žiadne splnenie životného sna o práci, ktorá má zmysel a napĺňa ma. Žiadne veľké ideály. Odrobiť si svoje a ísť domov najskôr, ako sa dá.

Sociológovia z SAV zistili, že viac ako štyridsaťtri percent opýtaných pracuje, len aby mali peniaze. Oproti krajinám, ako sú Fínsko či Dánsko, je to až o desať percent viac ľudí, ktorí ako svoju motiváciu vidia len to, aby im prišla nejaká suma na účet. V Nórsku takto vníma prácu len osem percent ľudí. Z medzinárodného porovnania sú zrejmé rozdiely medzi vyspelejšími krajinami Západu a tými postkomunistickými. Výnimkou je Japonsko, kde sa pracovná kultúra odlišuje od celého sveta.

Postoj Kataríny k práci je pre Slovensko typický. Má ukončené stredoškolské vzdelanie a pracuje, aby uživila rodinu. „Celý deň stojíte v miestnosti, kde je hrozné teplo, močíte si ruky vo vriacej vode a stále robíte jeden pohyb,“ opisuje dennú rutinu.

V Zázrivej nemá veľa iných možností ako zarobiť. „Už  nie som najmladšia a nemôžem si vyberať,“ komentuje to. A pri korbáčoch sa dá zarobiť pomerne dobre.

Prestíž aj plat

Slovensko je svojské aj v iných aspektoch. Prieskum ukázal, že výška platu až tak neovplyvňuje, ako vnímame prácu. Dôležitejšia je prestíž spojená s pracovným miestom a to, či je fyzicky náročná. To sú aspekty, ktoré ovplyvňujú motiváciu ľudí pracovať.

Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu hovorí, že prácu stále vnímame ako povinnosť a oproti Západu máme iné priority. „Keby sme mohli, radšej budeme tráviť čas so svojimi deťmi či vnúčatami. Na Západe má práca oveľa vyššie postavenie v rámci priorít,“ vysvetľuje Bahna.

Svoj príjem považuje za vysoký 21,6 percenta respondentov na Slovensku. „Je to podpriemer, ide však len o subjektívne hodnotenie, pretože pod nami sú napríklad Francúzi či Japonci,“ poznamenal Bahna. Nespokojnejší so svojím platom sú napríklad aj Česi. Výška príjmu pritom patrí medzi tri najdôležitejšie vlastnosti zamestnania – hneď za istotou a jej zaujímavosťou.

O zmene práce podľa riaditeľky profesie.sk Ivany Molnárovej uvažuje väčšina nespokojných zamestnancov práve preto, že chcú vyšší plat. „Takáto zmena však prinesie len krátkodobé uspokojenie,“ varuje Molnárová. Prvoradé je, aby nás práca bavila a napĺňala, vraví šéfka najväčšieho pracovného portálu na Slovensku.

Robíme kompromisy a nie to, čo nás baví

Aj v hodnotení zaujímavosti zamestnania patrí Slovensko podľa Bahnu k podpriemeru. „Až 65,2 percenta respondentov hodnotí svoju prácu ako zaujímavú, pričom ide hlavne o ľudí s prestížnym povolaním a s vyšším platom,“ vysvetlil Bahna.

„Nikto sa nenarodí a nepovie, že chce ťahať korbáče. Musela som prijať, čo mi bolo ponúknuté,“ hovorí Katarína zo Zázrivej. Oveľa radšej by napríklad pracovala v bufete, kde by bola v kontakte s ľuďmi, túto prácu si už v minulosti vyskúšala.

Molnárová hovorí o systémovej chybe. „Už od detstva sme nútení robiť kompromisy. Ak študujeme, tak si skôr vyberáme nie to, čo nás baví, ale to, čo nám prinesie peniaze.“

Ľuďom chýba istota

Istota je na prvom mieste v aspektoch, ktoré ľudia na Slovensku považujú za dôležité v práci. Len 53,5 percenta ľudí cíti v práci istotu, čo je oproti iným západným krajinám málo. Výnimkou je Japonsko, ktoré sa jediné v prieskume umiestnilo pod nami.

Katarína o svoju prácu strach nemá, veď práve istota je to, čo ju v práci drží. „Mnohí ľudia žijú od výplaty k výplate a to ovplyvňuje aj psychiku aj strach o stratu práce,“ myslí si Molnárová.

Katarína preto prácu nezmení. Je pre ňu nutným zlom, no dáva jej istotu zabezpečenia základných potrieb. Ak by teraz začala hľadať novú prácu, hľadala by dlho a nemôže si dovoliť zostať bez zamestnania. A na to svoje si už zvykla a v podstate je spokojná. „Sme tam dobrá partia, sme kamarátky a aj sa v práci nasmejeme,“ hodnotí to na záver.

Sme spokojní, nesťažujeme sa

Aj z výskumu vyplýva, že Slováci sú v konečnom dôsledku so svojím zamestnaním skôr spokojní. Bahna hovorí, že aj keď by sa mohlo zdať, že to tak nie je, až 83 percent opýtaných vyjadrilo buď úplnú, alebo čiastočnú spokojnosť. „Len 5,1 percenta je v podstate nespokojných,“ dodal.

Podobne to vidí aj Molnárová, ktorá dodáva, že sme národ, ktorý sa nesťažuje. „Aj štrajk vo Volkswagene bol skôr výnimkou, pretože často je to tak, že čo nám naložia, to aj zvládneme,“ myslí si. V odpovediach úplne a veľmi spokojný sa však Slovensko s 37,8 percenta opäť ocitlo pod priemerom porovnávaných krajín.

Celkovo sa Slovensko z porovnania s ostatnými krajinami – do prieskumu sa ich zapojilo 50, v ničom extrémne nevymyká.

„Z tých krajín, s ktorými sa reálne môžeme porovnávať, má Slovensko jednu z najhorších histórií, čo sa týka dlhodobej nezamestnanosti. Z tohto pohľadu vyšli Slováci ako optimisticky naladení,“ vraví Bahna, ktorý robil spolu s ďalšími sociológmi zo Sociologického ústav SAV výskum v roku 2016.

Teraz najčítanejšie