Denník N

Minister Sólymos: Toxickú skládku nedám vykopať a odviezť, v Nízkych Tatrách rúbali priveľa

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Opravené 13. 7. Na ministerstvo životného prostredia prišiel po obchodníkovi s drevom Petrovi Žigovi. „Neviem, v akom štádiu boli lesy, keď som prišiel. Chcem riešiť stav, ktorý tu je. Nechcem riešiť veci do minulosti, stalo sa to,“ hovorí László Sólymos.

Minister životného prostredia a podpredseda Mosta-Híd Lázsló Sólymos v hodinovom rozhovore viac ako 20-krát priznal, že „nevie“. Hovorí tiež, že:

  • Lucia Žitňanská neodíde z vlády;
  • prečo v Bratislavskom kraji nominovali na župana Daniela Krajcera;
  • že neskúma, kto urobil chybu v prípade toxickej skládky na okraji Bratislavy;
  • čo videl v lesoch Nízkych Tatier a prečo ho chvália ochranári;
  • či bude Slovensko zálohovať PET flaše a zakáže plastové vrecká;  
  • a čo sa bude diať s bioodpadom. 

Je Slovensko zdravá a bezpečná krajina?

Ak vezmem bezpečnosť z toho hľadiska, že nám tu nevybuchujú bomby, z tohto pohľadu žijeme v regióne, ktorý je celkom bezpečný. A či je región zdravý? Sú oveľa zdravšie, najmä Škandinávia. Máme resty a máme čo naprávať. Nemyslím si však, že by sme na tom boli extrémne zle. Máme celkom veľké chránené územia. Percentuálne viac chránených území v Únii má len Chorvátsko, Bulharsko a možno Slovinsko. V Anglicku majú osem percent chránených oblastí, my máme 30. Niekedy mi to príde, že to berieme ako záťaž, pritom je to naše šťastie.

Keď sme na tom z pohľadu životného prostredia celkom dobre, môžu si to povedať aj ľudia, ktorí žijú v blízkosti skládky toxického odpadu vo Vrakuni na okraji Bratislavy?

Sú miesta na Slovensku, o ktorých nemôžeme povedať, že je to tam z pohľadu zdravého prostredia v poriadku. V okolí vrakunskej skládky, ale napríklad aj Predajnej pri Podbrezovej, celkovo máme asi 300 potvrdených a takmer 900 pravdepodobných environmentálnych záťaží. Ľudia, ktorí okolo nich žijú, nebudú súhlasiť s tým, že je všetko v poriadku, lebo nie je. Mojou úlohou je, aby sme to napravili. Aby sme nastavili pravidlá tak, aby sa to už neopakovalo.

V čom pri vrakunskej skládke zlyhal štát?

Nechcem riešiť, ako to bolo za socializmu. Nechcem polemizovať, aké možnosti na sanáciu mal štát, ja to neviem. Neviem, aké mal napríklad finančné možnosti, kým sa na to nedali použiť európske zdroje.

Eurofondy môžeme čerpať už dlho.

Aby sa dali sanovať takéto environmentálne záťaže, tak sa musia nastaviť pravidlá. Aby sme mohli využívať eurofondy, museli sme na to prijať zákon.

Tento problém riešite už vyše roka a určite ste narazili na veci, ktoré v tejto veci štát urobil zle.

Neviem, čo v tomto prípade spravil štát zle. Nerád by som to hodnotil. Neviem, aká bola situácia v roku 2010 alebo 2006, nebol som tu, aby som vedel povedať, kde zlyhali. Viem len to, aké mám teraz problémy pri riešení tejto skládky. Ak si niekto myslí, že luskneme prstami a ide to, nie je to tak.

Štát vie o skládke 20 rokov, nezlyhal, keď to neriešil?

Neskúmal som, či mohli robiť iné kroky, ako robili. Či by sa to dalo riešiť inak, či mali peniaze, či to patrilo štátu. Lebo to patrilo chemickým závodom.

Tie boli štátne.

Neskúmal som to. Neviem, ako to fungovalo.

Je v poriadku, že štát a samospráva dovolili v bezprostrednej blízkosti skládky novú výstavbu?

Nie je to v poriadku. Ale tiež neviem, kto je za to zodpovedný. Neviem, kto vydáva povolenie, neviem, ako to tam bolo. Od 2002 mestská časť o tom vedela a dali zákaz používania vody zo studní, vedeli, že to je kontaminované. Neviem, koľko vydali od roku 2002 stavebných povolení. Neviem, koľko vydali povolení na vŕtanie studní.

Nie je úlohou štátu, aby pri tak závažnom probléme povedal, pozor, tam nemôžete povoliť stavať?

Vedeli o tom.

Ľuďom mestská časť zakázala používať vodu zo studní, ale nik im nevysvetlil prečo. Navyše, nemuseli sa to ani všetci dozvedieť.

Sú tu určité kompetencie, nie za všetko je zodpovedný štát. Každý hovorí, že to štát neriešil, ale potom by sme im mali zobrať kompetencie. Lebo ak je kompetencia delegovaná na obec, župu, tak oni sú zodpovední. Nepoznám však do detailov, čo v tom roku riešil napríklad Okresný úrad a za čo bola zodpovedná mestská časť.

Foto N –  Tomáš Benedikovič

László Sólymos (48)

Minister životného prostredia, podpredseda Mosta-Híd a bratislavský krajský predseda. Narodil sa v Bratislave. Po ukončení základnej školy a gymnázia na Dunajskej ulici v Bratislave študoval na strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave. Bol predsedom  okresnej organizácie SMK v Bratislave a členom jej Republikovej rady. Od roku 2009 je zakladajúcim členom strany Most-Híd a členom jej republikového predsedníctva. Od 2010 bol poslancom a predsedom poslaneckého klubu Most-Híd. Je ženatý, otec troch detí.

Ako vy zabezpečíte, aby sa všetci obyvatelia už teraz dozvedeli o možnom nebezpečenstve?

Nevzniklo to pred tromi týždňami, ľudia o tom vedia. Nás sa týka spôsob, ako to vyriešime. Nastúpil som na ministerstvo vlani v marci, keď už viaceré veci boli rozbehnuté. Moja úloha je, aby som tento problém vyriešil čo najrýchlejšie, a využívam na to všetky možnosti, ktoré mám.

A ako konkrétne zabezpečíte, aby ľudia nepili kontaminovanú vodu? Čo majú robiť so zeleninou, pred ktorou varujete, že je kontaminovaná? Ako zabezpečíte, aby ju napríklad nepredávali na trhovisku?

Ani neviem, či tam niekto niečo pestuje alebo nie. Ako minister životného prostredia neviem nikoho zastaviť v tom, že zeleninu nebude predávať. Snažím sa zabezpečiť skládku, aby sa nešírila, aby to tam bolo vyriešené v rámci našich možností. Informovali sme obce, starostov, médiá, písal som každému občanovi Vrakune osobný list, čo tam je, ako to riešime a aký bude ďalší postup. Už prebieha verejné obstarávanie na sanáciu skládky, ponuky môžu prísť do 6. júla.

Pokračujete v riešení, s ktorým začal váš predchodca Peter Žiga – teda oboženiete skládku hrubým 22 metrov hlbokým múrom, zvrchu sa ju budete snažiť prikryť.

Rozhodol som sa, že budem pokračovať v rozbehnutom projekte, ako to navrhli moji predchodcovia, aj preto, aby sme to vyriešili čím skôr.

Vaše riešenie odborníčka z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Alena Trančíková kritizuje a hovorí, že nik nevie, aké je pod skládkou podložie, ktoré neplánujete zabezpečiť. Varuje, že spodkom môžu ďalej unikať toxické látky.

Neberiem jej právo na názor. No je tu česká firma Geotest Brno, ktorá vypracovala projekt, prešiel cez oponentúru dvoch nezávislých odborníkov. Potom bola komisia z nezávislých odborníkov aj na ministerstve. Nespochybňoval by som ľudí, ktorí projekt navrhli. Je fajn povedať, že takto nie, ale bol by som rád, ak by priniesli aj riešenie.

Jej návrh bol, aby ste to vykopali a odniesli niekam, kde to bude izolované dekontaminovali na mieste a odviezli. (Opravené po upozornení Aleny Trančíkovej.)

Tak mi doneste jedného starostu, ktorý povie, aby sme mu to doviezli. Čo sa stane, keď to odtiaľ vyberieme a koľko to bude stáť? Lebo to nebude málo. Nevyriešim to, len to presuniem. Ak by som navrhol, aby sme šli do iného projektu, tak by vo Vrakuni povedali, že štát nič nerobí, aby sa to vyriešilo.

Náznak kritiky prišiel aj od vášho predchodcu Peter Žiga. Ten povedal, že keby bol vo funkcii, tak by problém už vyriešil. Čo na to hovoríte?

Nerád by som to komentoval. Myslím si a mám čisté svedomie, že odkedy som nastúpil, robím všetko pre to, aby to bolo. Nemyslím si, že by to mohlo ísť rýchlejšie.

To, čo povedal, je však pomerne tvrdé spochybnenie vašej kompetentnosti.

Nemyslím si. Keby v procese pokračoval, tak by stál na rovnakom mieste ako ja, ak by robil tak intenzívne ako ja.

Foto N – Tomáš Benedikovič

So skládkami máme problém na celom Slovensku, 53 percent všetkého odpadu končí na skládkach, priemer Únie je 38. Čo robíte, aby ste to číslo znížili?

Do platnosti vstúpil nový odpadový zákon, ktorý rieši triedený zber. Rozbehlo sa to, teraz ho ideme meniť a budeme robiť viac noviel. Cieľom je, aby sme mali viac vytriedeného odpadu. Druhý krok je, že budeme zvyšovať poplatky za skládky.

Na Slovensku je v porovnaní s Českom, Maďarskom aj Poľskom veľmi lacné prevádzkovať skládku, poplatok je tu výrazne nižší. Čo s tým urobíte?

Aká bude suma, záleží od rokovaní. Ja by som chcel nastaviť motivačnú sumu, aby nám pomohla znížiť skládkovanie. Úrovňou by sme sa chceli dostať tam, kde sú okolité štáty. Diskutuje sa, do akej výšky a v akých etapách – či to bude jeden skok, alebo sa suma bude zvyšovať postupne. Ale musíme to spraviť, odtláčalo sa to, a teraz nás to dobehlo.

U koho očakávate najväčší odpor?

Obce.

S nimi máte problém aj pri bioodpadoch.

Máme korektné vzťahy. Obhajujú svoje záujmy, ale pre mňa je najdôležitejšie, aby sme do toho vniesli poriadok, lebo dnes tam nie je. Nevidíme toky peňazí a zo systému unikajú peniaze, nevyužívajú sa efektívne a, veci sa predražujú a nejdú tam, kam by mali.

Zväčšuje sa počet kontajnerov, vďaka ktorým môžeme separovať, ale Bratislava a Košice majú výnimky, lebo majú veľké spaľovne. Výnimky majú aj iné veľké mestá. Nemusia dávať na sídliská nádoby na kuchynský bioodpad, teda bežné šupky zo zeleniny a tento odpad sa mieša s ostatným. Nie je to proti zmyslu zákona?

V Bratislave a Košiciach máme spaľovne, tam nie je až taký veľký problém.

Ale spaľovňa tiež nie je úplne ekologické riešenie.

Výnimky robia vždy problém. Najdôležitejšie pre nás je, aby bol v systéme poriadok, potom môžeme nastaviť parametre, aby aj výnimiek bolo čo najmenej.

Budete tlačiť, aby sa bioodpad viac separoval?

Budem tlačiť, aby sa všeobecne všetko viac triedilo. Zákon funguje rok, máme čo dobiehať, keby zákon platil päť rokov, sme už inde. Sme na začiatku a je veľa vecí, ktoré nefungujú.

Prečo ste umožnili výnimky na bioodpad z kuchýň? Ak mám záhradu, môžem si urobiť kompostovisko v záhrade, ak žijem v paneláku a nekúpim si kompostér, nemám kam biooodpad dať a ide do komunálneho odpadu. Vy ste umožnili mestám, aby si dali výnimku bez toho, aby ste ju schvaľovali, a ministerstvo ani nevie, ktoré mestá majú výnimky.

Mestá aj celý systém má svoje možnosti. Aby to nejak fungovalo, tak sme dali výnimky, lebo to neviem teraz inak riešiť.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečo? Mestá vás k tomu dotlačili?

Pravdepodobne to nevieme v mestách technicky dotiahnuť.

Ak môže mesto dať hnedú nádobu na bioodpad zo záhrad pred rodinným domom, prečo nie bytovému domu? V čom je technický problém?

Problém je v technickom riešení.

Neurazte sa, ale aj vašich odpovedí vyplýva, že to nepoznáte do detailov. Rozumieme, že nemôžete poznať všetky detaily, ale toto ste asi veľmi neriešili.

Vôbec som to neriešil. Nemyslím si, že odpad zo záhrad pred bytovými domami je taký závažný problém. Môžem tam mať hocijaký kontajner, ak nebude fungovať celý odpadový systém, bude to nanič.

Ale je to veľká masa odpadu, tak by ste sa na to mohli pozrieť.

Bez vyriešenia bioodpadu nevieme vyriešiť ciele v recyklovaní, ktoré máme, lebo v roku 2020 máme separovať 50 percent odpadu. Len cez papier, sklo a plasty to neurobíme. Dôjde k tomu. Vieme, že je to veľmi dôležité, aby sme toto podchytili. Ale to nie je teraz prvoradé.

Splníme záväzok, že v roku 2020 budeme recyklovať 50 percent odpadu?

Urobíme pre to všetko.

Neviete to dnes zaručiť?

Nie.

Niektoré nástroje na zvýšenie triedenia odpadu sú jednoduché. Presadíte zálohovanie PET fliaš, kým budete ministrom?

Ako som hovoril, nastavujeme celý systém, až bude fungovať, môžeme otvoriť túto otázku. Či to vyjde, kým budem ministrom, neviem.

A čo zákaz alebo spoplatnenie tenkých vrecúšok v obchodoch?

Tam narážame na hygienu. Nie je to v mojej kompetencii. Najväčšie problémy robia ľahké plastové tašky a proti ich spotrebe sme spravili viaceré kroky. Teraz to neriešime. V budúcnosti sa to zmení, ale kedy a ako to vyriešime, to teraz neviem.

Pred dvomi týždňami sa vám stala vec, ktorá sa mnohým ministrom životného prostredia u nás nestala nikdy – pochválilo vás lesoochranárske zoskupenie Vlk a povedali, že ste lepší minister ako v Maďarsku či v Poľsku. Jedna z požiadaviek Vlka je, aby päť percent z územia Slovenska bola divočina, bezzásahová zóna. Čo si o tom myslíte?

Teraz je to percento. Máme aj národné parky, ktoré nie sú celé bezzásahové. Museli by sme prehodnotiť doterajší prístup. Osobne to neviem odhadnúť. Pre mňa je dôležité skôr to, aby sme územia, ktoré máme chránené, naozaj chránili. A to, či to má byť päť percent, tri či jedno…

Porovnanie Nízkych Tatier z roku 2006 a 2017 asi poznáte, v roku 2006 boli kopce zalesnené, teraz sú holé. Čo hovoríte, že takto vyzerá národný park, kde vyrúbali stromy?

Nie je to v poriadku.

Čo ako minister urobíte, aby ste toto zastavili?

Je jedno, či to sú Nízke Tatry, musí byť riešenie na všetko.

A tým riešením je čo?

Na tom sa chcem dohodnúť s ministerstvom pôdohospodárstva – aby sa v chránených územiach hospodárilo tak, aby na prvom mieste bola príroda a k tomu sa prispôsobilo hospodárenie.

Na týchto kopcoch Nízkych Tatier to tak teda dnes nie je?

Logicky to tak nie je. Ak by bolo, tak sa to nestane.

Chcete zakázať výrub v národných parkoch?

Nie. Ak by sme zakázali výrub, bola by to bezzásahovosť.

Lesníci povedia, že sa prispôsobili prírode, lebo bola kalamita. A že odstraňujú len napadnuté drevo.

Ministerstvo životného prostredia dnes nevie zabrániť, aby to vyrúbali. Nehovorím, aby sa nerúbalo vôbec, ale nie takto.

Vlk porovnával satelitné snímky Slovenska a vyšlo im, že za posledných 20 rokov na Slovensku ubudlo 700 kilometrov štvorcových lesov. Čo je zhruba plocha veľká ako Nízke Tatry. Lesníci naopak tvrdia, že lesov pribúda. Aké čísla máte vy?

Máme len oficiálne čísla z Národného lesníckeho centra. Veľmi ťažko sa určí, kto má pravdu. Chodil som po Nízkych Tatrách, videl som tie holiny, a myslím, že by to tak nemalo byť.

V akom stave ste našli lesy po vašom predchodcovi Žigovi, ktorý je v súkromnom biznise obchodníkom s drevom?

Neskúmal som, či obchoduje s drevom. Neviem, v akom štádiu boli lesy, keď som prišiel. Chcem riešiť stav, ktorý tu je. Nechcem riešiť veci do minulosti, stalo sa to.

Neboli pravidlá na výrub lesov nastavené príliš voľne?

Pravidlá boli nastavené v chránených oblastiach tak, že sa výrubu nezabránilo.

Keď o tom hovoríte s ministerkou pôdohospodárstva Gabrielou Matečnou, čo na to hovorí?

Pripravujeme sa, bohužiaľ idú prázdniny. Sadnem si s ňou a budeme sa o tom baviť. Nechcem politikárčiť, vnášať emócie, chcem to riešiť odborne.

Ešte ste s ňou o tom nehovorili?

Ešte nie, ale budem.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ste aj bratislavským krajským predsedom Mosta-Híd. Ako sa stalo, že na župana podporíte Daniela Krajcera z malej mimoparlamentnej strany Skok?

Začali sme rokovanie v Moste, čo budeme robiť v Bratislave. Pre mňa je najdôležitejšie, aby som robil s ľuďmi, s ktorými v zásadných veciach majú rovnaký názor ako ja. Jedna z najväčších tém teraz je, kam budeme patriť, a kam táto krajina má smerovať.

Myslíte na Európsku úniu?

Áno.

Ako to bezprostredne súvisí so župnými voľbami?

Bude to strategicky dôležitá téma, ktorá na dlhé roky ovplyvní smerovanie Slovenska. V Bratislave je to ešte viac dôležité. Pre mňa je to kardinálna otázka. Rokovali sme so Skokom, Zelenými.

To sú okrajové strany. Pôsobí to tak, že v župných voľbách nemôžete ísť s opozíciou, lebo ste sa vzdialili.

Ani by som s OĽaNO a SaS nešiel.

SNS povedala, že pôjde sama a Smer má v Bratislave vždy problém. Ostali ste odkázaní sami na seba a našli ste si malé strany.

Ešte nie je všetkým dňom koniec. Voľby sú stále ďaleko. Ešte sa to vyvíja.

Ešte sa môžete spojiť so Smerom?

Ešte rokujeme.

Keď sa ešte kandidáti a podpora vyvíja, je možné, že v Banskej Bystrici postavíte kandidáta, alebo už viete, koho z kandidátov podporíte?

Vlastného kandidáta nepostavíme, postavíme ho v Trnavskom kraji. Nevieme, koho podporíme, rokujú na krajskej úrovni.

Ako podpredseda strany ste pri dôležitých rozhodnutiach. Ako ste vnímali, že sa riaditeľom RTVS stane Jaroslav Rezník, ktorého Most-Híd odmietal? Béla Bugár najskôr povie, že je neakceptovateľný, potom aj s hlasmi Mosta-Híd prejde.

Bol vývoj, ktorý dospel k tomuto záveru. Mňa bude zaujímať, či bude RTVS verejnoprávna naďalej. Mal som voči RTVS výhrady.

Aké?

Chápem, že Denník N je opozičný denník.

Nezávislý.

Ak sa niečo podarí, tak sa to zvyčajne neobjaví a čo sa nepodarí, to sa vyzdvihne. Čo bolo niekedy cítiť aj z RTVS. Osobne som to zažil, keď sa nám podarilo prijať Parížsku dohodu (klimatická dohoda krajín sveta, pozn. red.). Bol to veľký úspech, tvrdo sme na tom pracovali.

A voči Rezníkovi ste nemali výhrady?

Neviem. Nechceli sme ho tam. Teraz bude pre mňa dôležité, aby RTVS niekam neskĺzla. 

Po parlamentných voľbách vám aj vaši voliči vyčítali, že ste išli do koalície so Smerom a SNS, klesajú vám preferencie. Neničí Most-Híd táto koalícia?

Nie. Rozhodnutie, ktoré sme v marci urobili, nebolo jednoduché. Bolo to ťažké pre každého z nás. Musíte sa však pozrieť, aké boli iné možnosti. Mohli sme byť súčasťou koalície, ktorá by už asi nebola, lebo so Sulíkom by to padlo. Druhá vec je, že sme mali program a veľkú časť sme dokázali naplniť. A aspoň z pohľadu, že sme vedeli zrušiť Mečiarove amnestie, sa oplatilo vstúpiť do tejto vlády.

Do leta vstupujete s tým, že vaša ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská hrozí odchodom z vlády, keď sa Monika Jankovská stane členkou Súdnej rady. Je v koalícii napätie? Môže to skončiť tak, že odíde Lucia Žitňanská a s ňou aj celý Most-Híd?

Nemyslím si, že v koalícii je napätie. Je tu určitá vec, ktorú treba doriešiť, rieši to pán premiér s pani ministerkou. Myslím si, že nájdu riešenie, aby konflikt nebol.

Ak ministerka odíde, odíde aj Most-Híd?

Nemyslím si, že pani ministerka odíde.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie