Čo armáda stratila, iných poteší
Najdôležitejšie je zistiť, u koho ukradnuté armádne zásoby skončili. Sú len zlé a ešte horšie možnosti.
Armáde nateraz nechýba ďalšia munícia, tvrdil začiatkom mája minister obrany Peter Gajdoš. Dlho mu optimizmus nevydržal. Ministerstvo obrany a polícia vtedy už viac ako mesiac vyšetrovali krádež munície z vojenského skladu v Trenčíne a armáda si začala overovať, ako to vyzerá v ostatných skladoch. Podľa dostupných informácií zatiaľ zistili jediné: je to oveľa horšie. Zdá sa, že Trenčín nebol výnimkou, skôr pravidlom.
Množstvo cvičnej a pravdepodobne aj ostrej munície zmizlo i zo skladov pri Martine. Priveľa nato, aby aj pri zohľadnení povestného armádneho bordelu išlo o chyby v evidencii. A čo je ešte horšie, ani týmto sa to asi nekončí. Kolujú správy, že sa dokonca stratili funkčné a výkonné vojenské zbrane, samopaly a guľomety.
Armádne sklady síce dnes väčšinou strážia súkromné firmy, len na ne sa však zodpovednosť zvaliť nedá: Gajdošova snaha urobiť z toho hlavnú príčinu krádeží je len trápnym pokusom zbaviť zodpovednosti seba a svojich kolegov v uniforme. Prístup do samotných skladov majú, alebo by mali mať, iba vojaci a úradníci ministerstva. Ťažko sa v nich mohlo takto vo veľkom kradnúť bez pomoci zvnútra, čiže bez prispenia ľudí z rezortu obrany a z armády. Riešením teda nebude, ak by odteraz sklady strážili len vojaci, ako požaduje Gajdoš. Vinníkov – nielen z nedbalosti – musí hľadať aj pod vlastnou strechou.
Najdôležitejšie však je i v tejto situácii zistiť motív krádeží. Čiže to, kde ukradnuté granáty, munícia a možno funkčné zbrane skončili. Existujú len zlé a ešte horšie možnosti. Ak by zlodejom išlo len o obohatenie, toľko granátov a munície nepredáte len zberateľom a pomýleným športovým strelcom. Ide o veľmi nebezpečné hračky, ktoré môžu skončiť v rukách zločincov – a to je ešte ten lepší prípad.
Slovensko má povesť krajiny, ktorá svojou laxnosťou pri vývoze zbraní pomáha vyzbrojovať diktátorské režimy a v menších dávkach i teroristov. A v druhom prípade nemusí ísť len o cudzincov či moslimov. Po lesoch nám tu behajú polovojenské skupinky – plánujúce puč proti demokratickému režimu – v službách diktátora z východu. Aj ony zháňajú zbrane, kde sa len dá. Skorumpovaných politikov a štátnych úradníkov tu máme dosť, prečo by armáda mala byť výnimkou? Nehovoriac o tom, že zastúpenie prívržencov domácich extrémistov je práve medzi vojakmi pravdepodobne nad celoštátnym priemerom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
