Denník N

Alt-J: u nás neznámi, vo svete hviezdy. Pre Pohodu ako stvorení

Foto - altjband.com
Foto – altjband.com

Piesňami rozprávajú príbehy a neboja sa riskovať. Britská skupina bude mať slovenskú premiéru.

U nás nie sú až takí známi, no vo svete patria k headlinerom veľkých festivalov. Nie sú klasickí rockeri a nie sú ani tak indie pop, ako sa o nich občas píše. Alt-J je kapelou, ktorá je žánrom sama osebe. A prídu na Pohodu.

Keď vlastníci produktov Apple na klávesnici stlačia Alt+J, napíšu trojuholník. Alebo znamienko gréckeho písmena delta. Čiže zmenu. A presne tou zmenou sú Alt-J. Keď sa kapely pýtali, prečo si vybrali tento názov, povedali, že preto, lebo kapela im do života priniesla zmenu. Predtým boli Daljit Dhaliwal, čo bola britská televízna hlásateľka. Skúsili aj názov Films, ale to už bolo obsadené. Zmenili to na Alt-J a je dobré, že to spravili.

Začínali ako prostí študenti na univerzite v Leeds. Jednou z ich úplne prvých hudobných zastávok bolo vystúpenie pre istú ruskú telekomunikačnú firmu na Islande. Podľa slov klávesáka Gus Unger-Hamiltona to bol skvelý zážitok. Poznal ich vraj len organizátor, ktorý bol ich veľkým fanúšikom, no pre ostatných bolo totálnou neznámou. Odvtedy sa toho veľa zmenilo, kapela vydala tento rok už tretí album a určite ešte nepovedala svoje posledné slovo.

Prvý album An Awesome Wave, čo môžeme voľne preložiť ako Úžasná vlna, naozaj neostal svojmu názvu nič dlžný. Bol plný rôznych nástrojov a zvukov, ktoré však v konečnom dôsledku fungovali dokonalo. Na albume nenájdete piesne, ktoré by sa na seba podobali, no keď si vypočujete celý album, tak je vám jasné, že sú všetky z jednej fabriky.

Texty na premýšľanie

Piesne rozprávajú príbehy. Nie sú to len náhodné slová, nahádzané na kopu. Každý kúsok ich textov je vyskladaný tak, že by dokázal žiť vlastným životom, no v celku má ešte dôležitejšiu úlohu.

V piesni Matilda, v ktorej opisujú záver filmu Leon. Jean Reno sa obetuje, aby zachránil ešte len dvanásťročnú Matildu v podaní Natalie Portmanovej. Tu nájdeme pasáž, v ktorej spevák Joe Newman cituje iného speváka Johnna Flynna, aby opísal pocity Jeana Renoa predtým, ako vykoná, čo má vykonať. A keď Jean Reno nakoniec obetuje svoj život, spraví to ako odkaz od Matildy a zároveň dar pre ňu. Keď si poslucháč uvedomí toto na prvý pohľad úplne nesúvisiace spojenie, zrazu počúva Alt-J oveľa pozornejšie. A teší sa na ďalší príbeh, na ďalšie, sprvu nezmyselné spojitosti, ktoré odhaľujú pozadie samotnej kapely.

Alt-J nie sú tuctovou kapelou, ktorej texty hovoria stále o tom istom. Ešte aj o láske spievajú svojsky, spájajúc obrazy kanibalizmu a veľkej túžby po človeku. Taká je pieseň Breezeblocks, jedna z prvých a najznámejších piesní kapely, ktorej klip bol ocenený cenou UKMVA (UK Music Video Awards).

Príbeh jednej piesne

Už podľa názvu je jasné, že Alt-J od poslucháčov nepriamo očakávajú pozorné vnímanie toho, o čom spievajú. Nad všetky ostatné piesne určite vyčnieva Taro. Ďalší príbeh, tentokrát nie podľa filmu, ale skutočnej udalosti.

Gerda Taro bola vojnová fotografka, ktorá fotografovala Španielsku občiansku vojnu, počas ktorej aj v roku 1937 prišla o život. Robert Capa bol jej partner, taktiež vojnový fotograf, ktorý tiež nešťastne zahynul vo svojej práci, no tentoraz počas Prvej indočínskej vojny v roku 1954. A tu prichádza Alt-J v celej svojej kráse a geniálnosti, oživuje takmer zabudnutý príbeh dvoch zamilovaných fotografov a dodáva mu patričnú poetiku.

Pieseň opisuje moment, počas ktorého Capa vychádza z auta a stúpi na mínu. Tento krok ho stál nohu, pričom na následky poranení umiera. Joe Newman v texte doslova opisuje to, ako Capu odhodilo od všetkých, a aj „päť jardov od jeho nohy“ a aj od samotnej Taro. Poviete si, čo je na tom také špeciálne. No v tom momente prichádza refrén, hovoriac „Nestriekať do očí – Nastriekal som si ťa do mojich očí“.

Refrén, ktorý na prvý pohľad hovorí len málo, ukrýva geniálnu metaforu výstrahy, ktorú Taro odkazuje svojmu milému, na čo jej on odpovedá, že urobil presný opak. Nesprejovať do očí je typickou výstrahou, ktorú nájdeme v rôznej forme na mnohých chemických prostriedkoch. Jednoducho nám hovorí, že je niečo nebezpečné, čo mal príklad smrti fotografky Taro povedať aj jej priateľovi. Ten sa však z jej príkladu nepoučil, práve naopak, „nasprejoval si to priamo do očí“, stalo sa mu presne to isté, čo jeho družke.

No ani tu Alt-J nekončia. Takto by príbeh rozprával len o Capovej nerozumnosti. No je to hlavne príbeh lásky. Capa otvorením dverí svojho auta a skokom na mínu „otvoril náruč“ svojej lásky. Zatiaľ čo predtým bol od nej ďaleko, po smrti sa k nej vracia, doslova „opäť spojený s nohou, aj s tebou, Taro“.

Ešte väčší experiment

Až keď si človek uvedomí, že každá jedna pieseň v sebe ukrýva niečo také veľké a poetické, pochopí, v čom je to čaro. Pričom ich tematický záber nie je jednofarebný. Ich druhý album This Is All Yours, ktorý vyšiel v roku 2014, je zas iný, odvážnejší, provokatívnejší.

Obsahuje napríklad tému homosexuality a v tomto smere sú Alt-J naozaj konkrétni. Keďže album vznikal v čase olympijských hier v Rusku, pričom v tom čase sa na ruskú vládu zvalila vlna kritiky voči ich postoju k homosexuálom a Alt-J im taktiež prispeli svojím spôsobom.

V piesni Nara využívajú metaforu japonského mesta, kde jelene a srnky žijú na slobode a voľne. Netreba vari vysvetľovať, ako to myslia.

A potom jednoducho a priamo vymenúvajú frázy, mená, názvy, ktorými poukazujú na tých, ktorí im v tejto slobode bránia. Hallelujah, Bovay, Alabama, pričom Hallelujah ako kresťanská fráza, Bovay je meno zakladateľa republikánskej strany v USA a Alabama ako veľmi konzervatívny štát v rámci USA. A potom už samotná výzva pre Rusko, aby „odoplo svoje motýle“, v zmysle odšpendlíkovali, využívajúc metaforu zberateľov hmyzu, ktorí si svoje „obete“ špendlíkmi pripínajú k podložke. Dielo je dokonané a každý vie, čo tým všetkým chceli povedať.

To je tá ich konkrétnosť a priamosť, ktorou sa druhý album vyznačuje. Alt-J neprestávajú prekvapovať. V rámci druhého albumu si dovolili povedať tento príbeh skrze tri piesne. Nájdeme tu nové experimentálne prvky. V piesni Hunger of the Pine sa k poslucháčom prihovára dokonca samotná Miley Cyrus, ktorá je vraj veľkou fanúšičkou kapely. Pieseň Bloodflood pt. II nepochopíte, ak si nepustíte pieseň z prvého albumu Bloodflood. Toto sú veci, čo robí z Alt-J to, kým sú, a toto sú dôvody, prečo sa na tretí album čakalo ako na dážď na púšti.

Pokoj, prichádza Relaxer

Dočkali sme sa 2. júna tohto roku. Kto však mal nejaké konkrétne očakávania, musel ostať zaskočený. Tento raz si Alt-J na pomoc prizvalo Londýnsky metropolitný orchester, ktorý počuť v šiestich z ôsmich piesní tohto albumu. Už veľakrát citovaným vyjadrením je opis toho, čo robil spevák Joe Newman počas pauzy medzi druhým a tretím albumom. Zatiaľ čo ostatní dvaja členovia skúšali nové veci, ba klávesák si otvoril vlastnú reštauráciu, Joe Newman mal pozerať filmy. Zrejme v nich hľadal inšpiráciu.

Tento album je opäť drzý a znova je nutné nad ním premýšľať. Kapela v predstihu zverejnila pieseň 3WW, ktorú si dovolila predstaviť binárnym kódom. Potom prišla pieseň In Cold Blood, ktorá nesie názov podľa knihy Trumana Capotea. Začína nezvyčajne číslami „nula, jedna, jedna, jedna, nula, nula, jedna, jedna“. Opäť binárny kód 01110011. Alt-J si môžu dovoliť takto trápiť svojich poslucháčov a prinútia ich, aby zistili, čo jednotlivé kódy znamenajú. Aj keď, aspoň v druhom prípade, šlo podľa ich slov o úplne náhodný výber.

Relaxer prináša nové príbehy, od noci strávenej v sexhoteli, cez pieseň, v ktorej Alt-J ospevujú svoje už dávno nežijúce platonické lásky, až po pieseň, opisujúcu knižnú novelu How Green Was My Valley, v ktorej sa naplno uplatnila sila londýnskeho orchestra.

A práve piesne z Relaxeru môžeme očakávať na Pohode. Joe a klávesák Gus v rozhovore na festivale Glastonbury prezradili, že idú pol na pol. Polovica piesní budú staré „hity“, polovica novinky z Relaxeru. Zrejme to bude závisieť od ich nálady, keďže na Glastonbury zahrali len tri pesničky z nového albumu, kým deň predtým v Nemecku päť. Každopádne budú určite chcieť nový album predstaviť aj v Trenčíne a kto vie. U Alt-J človek nemá nikdy nič isté.

Je však dobré povedať, že tento rok nič lepšie Pohodu zastihnúť nemohlo. Koncerty Alt-J sú zážitkom podobne ako minulý rok Sigur Ros, i keď každý niečím iným. U tejto britskej kapely možno očakávať kvalitnú svetelnú a zvukovú šou, ktorá vás bude miestami zvádzať k tomu, aby ste prestali vnímať tú pravú podstatu ich piesní. Keď však nepodľahnete a udržíte si v pamäti aj obsahovú stránku, zažijete úžasný koncert, ktorým Alt-J opäť, zas raz, rozpovedia jeden zo svojich príbehov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Festival Pohoda

Kultúra

Teraz najčítanejšie