7 dobrých správ: Na instagrame bez zákerných trolov, tetovanie ako terapia a kúsok oázy v Londýne

1. Instagram bez zákerných trolov? S novými doplnkami má byť aplikácia bezpečnejším miestom

„Tieto doplnky sú ďalším krokom v našom záväzku k vytváraniu lepších a inklúzivnejších komunít na instagrame,“ píše sa na oficiálnom blogu spoločnosti.

Prvou novinkou je samotný filter, ktorý automaticky alebo manuálne podľa zadaných kľúčových slov, skryje urážlivé komentáre. Zatiaľ je k dispozícii v anglickom jazyku a dá sa ľubovoľne zapnúť alebo vypnúť priamo v aplikácii.

Druhým je filter na spam v komentároch dostupný už teraz v deviatich jazykoch. Ten je na rozdiel od filtra na nenávistné komentáre v aplikácii zastúpený už automaticky.

„Nie sme tu na to, aby sme obmedzili slobodu prejavu, nie sme tu ani preto, aby sme obmedzili zábavné konverzácie medzi priateľmi, ale sme tu preto, aby sme sa uistili, že napadneme problém zlých komentárov na Instagrame,“ povedal pre Wired riaditeľ spoločnosti Kevin Systrom.

Because of body shaming, protecting vulnerable people, social media needs filters in place especially on a network based on pictures…

— AJ Joshi (@AJ) June 29, 2017

Dva nové doplnky majú za cieľ udržať aplikáciu bezpečným miestom na sebavyjadrenie každého používateľa, s možnosťou filtrovania nenávistných komentárov, ktoré mnohých používateľov odrádzajú od používania aplikácie.

Aj napriek tomu, že tvorcovia doplnkov ich stále nepovažujú za dokonalé, pokračujú v ich vývoji a veria, že aj vďaka nim sa uľahčí a urýchli proces nahlasovania nevhodných komentárov.

2. Írsko je o krok bližšie k nezávislosti od fosílnych palív, senát zakázal frakovanie

Kontroverznú formu povrchového hydraulického vŕtania, tzv. frakovania zemného plynu, írsky senát po prijatí právnych predpisov zakázal. Teraz v Írsku čakajú už len na podpis prezidenta Michaela D. Higginsa, aby zákaz začal oficiálne platiť.

Írsko sa tak pridá ku trom ďalším krajinám Únie – Francúzsku, Nemecku a Bulharsku, ktoré túto metódu ťažby na povrchu zeme zakázali.

Návrh nepredložila vláda, ale poslanec Tony McLoughlin, ktorý je politikom z liberálnokonzervatívnej a kresťanskodemokratickej strany Fine Gael. Návrh zákona prešiel parlamentom v máji tohto roka.

Vďaka tomuto zákonu budú komunity v západnom a severozápadnom Írsku chránené pred negatívnymi účinkami hydraulických frakcií, akými je riziko znečistenia ovzdušia, vody, ale aj ohrozenia ľudského zdravia a bezpečia.

„Z frakovania v Írsku majú vážne obavy o poškodenie verejného zdravia a životného prostredia,“ píše McLoughlin vo svojom návrhu.

BAM! Ireland joins France, Germany & Bulgaria in banning onshore #fracking. People Power! https://t.co/qrvg2U1giX#ActOnClimate #frackoff pic.twitter.com/hTESBEd6QN

— Mike Hudema (@MikeHudema) June 30, 2017

„Tvoríme históriu,“ napísal na svoj Twitter McLoughlin, pričom je na toto hlasovanie „najviac hrdý počas celej svojej politickej kariéry“.

Miestna skupina medzinárodnej environmentálnej organizácie Friends of the Earth považuje túto udalosť za krok vedúci ku budúcnosti bez fosílnych palív.

3. Ženy v Pakistane otvorili oficiálne prvé centrum proti násiliu

Aj keď je Pakistan neslávne známy ako krajina, kde je náročné byť ženou, v krajine vznikajú iniciatívy vedúce k rodovej rovnosti a celkovému zlepšeniu situácie žien v spoločnosti. V Pakistane tak plánujú otvoriť a sprístupniť až 36 centier proti násiliu na ženách.

„Teraz sa situácia v porovnaní s minulosťou zmenila, vtedy ženy chodili na policajnú stanicu, kde im povedali, nech sa vrátia do svojho domova a akceptujú absenciu zákonov o násilí páchanom na ženách,“ povedala Shaista Bokhari, výkonná riaditeľka Združenia za práva žien.

Prvé z centier bolo otvorené v regióne Multan v Pandžábe. Ženský útulok poskytuje prvú pomoc, forenznú a lekársku prehliadku, rehabilitáciu, ale aj služby poradenstva a duševného zdravia. Taktiež ženám v centre poskytujú právnu pomoc.

V centre momentálne pracuje 21 žien na rôznych pozíciach od policajtiek až po vedúce inšpektorky.

4. Do Česka sa vrátili vlky

V Krušných horách, popri hraniciach Česka s Nemeckom, vďaka fotopasciam ochranári získali dôkaz, že vlk dravý (obyčajný) sa znovu usídľuje na pohraničnom území, informuje český portál Ekolist.

Dobrovoľníci z environmentálnej organizácie Hnutí DUHA v rámci tzv. vlčích hliadok našli ešte v zime po vlkoch stopy ako aj zvyšky koristi. Obrazový dôkaz priniesli na konci mája nainštalované fotopasce.

Ľudia si na prítomnosť pôvodných obyvateľov už odvykli a výskyt vlkov, ale aj iných šeliem môže spôsobiť konflikty. Aj na toto však ochranári myslia a odovzdávajú verejnosti aj chovateľom cenné informácie.

V rámci ekologickej organizácie Hnutí DUHA pohyb veľkých šeliem monitoruje pobočka v Olomouci, kde pre chovateľov hospodárskych zvierat organizuje napríklad besedy o zabezpečení stád zvierat pred útokom vlkov. Na ich ochranu môžu chovatelia využiť dotáciu z Operačného programu Životné prostredie.

5. Jazvy na tele aj na duši, ruská tatérka pomáha ženám prekonať traumu z domáceho násilia

Jazvy nikdy nezmiznú a vždy budú pripomínať moment a príčinu ich vzniku. Jevgenia Zachar, tatérka z Ruska, však svojimi tetovaniami pretvára desiatky jaziev po domácom násilí.

Chodia ku nej ženy, ktorým nielen na psychike, ale najmä na tele ostali šrámy po tom, ako boli zneužívané či týrané.

Jevgenia sa inšpirovala brazílskou tatérkou Flaviou Carvalho a od minulého roku aj ona ponúka zneužívaným ženám takúto formu pomoci. Odvtedy venuje každý svoj pondelok pre ženy, ktorým tetovanie pomôže vyrovnať sa s traumatickými zážitkami.

Evguenia Zakhar, Russian tattoo artist, is transforming scars of domestic abuse victims into art. 💗 https://t.co/w9kRoV0FKl @PositiveNewsUK pic.twitter.com/YS7G2lvHlh

— Women In Need (@womeninneed) June 27, 2017

Odkedy začala tetovať a pomáhať zneužívaným ženám, stretla ich už viac než dve stovky. Vytetovala kvetiny na jazvy po streľbe, či stopách po mučení od násilníckeho otca alebo manžela. Samotné tetovanie má potom symbolicky predstavovať nový začiatok.

Počas toľkých stretnutí jej rola nie je len vo vytváraní umenia priamo na kožu, ale aj v počúvaní často bolestivých príbehov. Dnes už ženy Jevgenia sama vyzýva, aby sa jej so spomienkami, aj keď nepríjemnými, zdôverili a po tetovaní môžu ostať minulosťou.

Poukazuje tiež na zákon z februára tohto roku, ktorý dekriminalizuje niektoré formy násilia a celú tému tak nepekne zjednodušuje. Ruská tatérka teraz plánuje cesty po regiónoch celej krajiny.

6. Dunaj oslávil svoj medzinárodný deň

V rámci medzinárodného dňa Dunaja a výzvy ministra životného prostredia Lászlóa Solymosa, čistili jeho brehy od odpadu dobrovoľníci z takmer 40 miest a obcí, informoval Environportál.

Vďaka tomuto dňu je možné upriamiť pozornosť na dôležitosť ochrany a významu prírodného zdroja a je oslavou čistejšieho a bezpečnejšieho vodného toku, akým je práve rieka Dunaj.

Samotný minister Solymos sa do čistenia okolia Dunaja a Malého Dunaja zapojil tiež a považuje za dôležité zmeniť odpadovú politiku rezortu. Jeho výzva Deň pre Dunaj má preto predovšetkým poukázať na predchádzanie odpadu.

„Odpadky pri brehoch Dunaja sú pre nás pripomienkou, že musíme meniť svoj prístup k životnému prostrediu,“ povedal pre TASR minister Solymos.

Medzinárodný deň Dunaja vyhlásila Medzinárodná komisia pre ochranu rieky Dunaj (ICPDR) a EÚ v roku 2004 pri príležitosti desiateho výročia podpísania Dohovoru o spolupráci pri ochrane a trvalom užívaní Dunaja v Sofii.

V rámci dohovoru si krajiny v povodí Dunaja kladú za cieľ prispieť vzájomnou spoluprácou k zlepšeniu kvality jeho vôd. Tú monitorujú špecialisti slovenského výskumného ústavu vodného hospodárstva v spolupráci s Rakúskom a Maďarskom, informuje portál Aktuality.

Dunaj pramení v nemeckom Čiernom lese a s dĺžkou toku 2857 kilometrov je druhou najdlhšou riekou Európy. Dunajská delta ročne ku svojim brehom láka desaťtisíce turistov a je na zozname UNESCO.

7. V opustenom londýnskom kostole vyrástla oáza pokoja

Priamo v centre Londýna sa nachádza kúsok zelenej oázy. V budove opusteného kostola St. Dunstans je teraz pre verejnosť sprístupnená záhrada.

Aj napriek centrálnej polohe nie je až takou populárnou lokalitou na trávenie voľných chvíľ. V blízkosti záhradu obklopujú mrakodrapy, je pritom ideálnym miestom na útek od mestského ruchu veľkomesta.

Kostol obklopujú steny vo viktoriánskom štýle a jeho história sa začína v roku 1100. V 17. storočí počas Veľkého požiaru v Londýne vyhorel a prešiel rekonštrukciou, keď bola k nemu dostavaná Wrenská veža.

Počas druhej svetovej vojny bol rovnako ako mnohé budovy v jeho okolí zbombardovaný a kostol bol nenapraviteľne poškodený. Ostala z neho práve Wrenská veža a niektoré zo stien. Cirkev rozhodla, že kostol nezrekonštruuje a dlho preto pripomínal len trpké spomienky na vojnu.

V 60. rokoch Rada Londýna rozhodla, že kostol prestavia na verejnú záhradu a stal sa z neho symbol odolnosti. Zvyšky kostola spolu s kvetmi, fontánou a množstvom stromov a vďaka dobrému architektonickému využitiu sú dokonalým miestom na trávenie voľného času v zastavanom centre Londýna.

Bonus: Zviera nie je vec

Slovensko sa stalo krajinou, ktorej nie sú ľahostajné práva zvierat, a to nielen spoločenských, ale aj hospodárskych a tiež zvierat v cirkusoch.

Prečítajte si

Každý pes musí mať čip, veterinár bude silnejší a zakážu slony a tigre v cirkuse