Slovenskí vedci skúmali pištoľové krevety. Ich klepetá vedia vydať zvuk o 200 decibeloch, ktorý omráči korisť
Vedci objavili najstarší záznam pištoľových kreviet, ktorý mal až 28 miliónov rokov, čím o viac ako desať miliónov rokov dozadu posunuli doklady o existencii týchto živočíchov.
Pištoľové krevety sú morské ráčiky s jedným väčším klepetom, ktoré slúži aj ako akási zvuková zbraň. Klepetom vedia vydať zvuk, ktorý je taký silný, že omráči či dokonca zabije menšiu korisť.
„Koniec klepeta má dva prsty, jeden je pevný a druhý je pohyblivý. Na pohyblivom je zub, ktorý zapadne do priehlbinky na tom pevnom. Svoju pištoľku ráčik nabije tak, že pohyblivú časť naširoko otvorí,“ vraví pre Denník N geológ a paleontológ Matúš Hyžný z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Koncom júna vydal s kolegami článok v prestížnom časopise Scientific Reports, v ktorom vedci skúmali, kedy sa pištoľovým krevetám špecializované klepeto vyvinulo.
200 decibelov
Hyžný dodal, že v minulosti si vedci mysleli, že zvuk vzniká tak, že o seba časti klepetá udrú. „Lenže ony sa nedotknú,“ vysvetľuje odborník a dodáva: „Medzi prstami je malý priestor. Pri prudkom zatvorení tam vzniká obrovský podtlak, ktorý vedie ku vzniku malej bublinky. Keď praskne, vytvorí sa zvuk, ktorý dokáže omráčiť či dokonca zabiť korisť,“ vraví Hyžný.
Vedec povedal, že zvuk dosahuje až 200 decibelov a viac. Dodajme, že ani štart rakety nemá také vysoké hodnoty. Jav „strieľania“ pištoľovej krevety sprevádza aj veľmi krátky záblesk svetla.
28 miliónov rokov
Hyžný a jeho kolegovia objavili najstarší záznam pištoľových kreviet, ktorý mal až 28 miliónov rokov, čím o viac ako desať miliónov rokov dozadu posunuli doklady o existencii týchto živočíchov.
„Ešte donedávna sa pištoľové krevety považovali za mladú skupinu. Boli odhady, že tieto živočíchy majú 10 až 13 miliónov rokov. My sme to viac ako zdvojnásobili,“ vraví pre Denník N vedec z UK.
Odborník vysvetlil, že z pištoľových kreviet sa vo fosílnom zázname zachovajú iba končeky z klepeta. Ide o skameneliny, ktoré merajú aj menej ako jeden milimeter.
Preto bolo veľmi ťažké zistiť, akým organizmom fosílie v minulosti patrili. Hyžný nám vysvetlil, že vedci nachádzali takýto materiál na mnohých miestach sveta, ale neboli si celkom istí, o čo ide.
Spojili fosílie s dnešnými ráčikmi
„Napríklad v roku 2008 vznikla jedna štúdia, ktorá fosílie identifikovala ako zvyšky hlavonožcov, čiže niečo úplne iné,“ hovorí o komplikáciách spojených s fosílnym záznamom Hyžný.
Iné štúdie správne určili, že fosílie patrili pištoľovým krevetám, no neboli za nimi podrobné analýzy.
„Keď tu bol ten nápad, že by malo ísť o pištoľové krevety, povedali sme si, že to poriadne otestujeme. Zohnali sme si dnešné ráčiky a na CT skenoch, röntgenoch, pomocou chemickej analýzy, ale aj s využitím iných metód sme porovnali časti ich klepietka s fosíliami. Zistili sme, že tie fosílie naozaj patrili pištoľovým krevetám.“
Hyžný objasnil, že „sa zhodovali vo všetkých aspektoch, či už išlo o o morfologické detaily, alebo mikroštruktúru kutikuly (povrch ráčika, jeho vonkajšia koža, pozn. red.), jej hrúbku a chemické zloženie“.
Zhoda medzi fosílnym záznamom starým desiatky miliónov rokov a dnešnými klepetami pištoľových kreviet znamená, že klepetá sa do dnešnej podoby vyvinuli už dávno a pretrvali v nej do dnešných čias.
Vedci identifikovali viacero morfotypov klepiet pištoľových kreviet (klepetá sa v určitých znakoch líšili, takže boli priradené samostatným morfotypom), ktoré mali takmer 20 miliónov rokov.
„K rozdeleniu na viacero typov klepiet nedošlo pred pár miliónmi rokov, ako sme si ešte nedávno mysleli, ale oveľa dávnejšie,“ povedal o objave Hyžný.
Celá škála medzikrokov
Vedec nám objasnil, že v štúdii sa zamerali na rod pištoľových kreviet Alpheus, ktorý má asi 300 druhov.
Autori pozorovali, že všetky klepietka sú funkčné a slúžia ako účinná zvuková zbraň, no vyskytovali sa medzi nimi rozdiely.
„Končeky klepietok a aj zub na pohyblivom prste boli trochu iné. Pri jednom morfotype je zub silno kalcifikovaný, ale pri iných je zub kalcifikovaný menej. Všetky klepietka vedeli spraviť typický zvuk, no niektoré menej, iné viac.“
Kalcifikácia znamená zvápenatenie. „V kutikule, čiže vonkajšom povrchu ráčika, sú póry, cez ktoré zviera pumpuje CaCO3, čím si kutikulu impregnuje.“
Hyžný prirovnal viaceré modifikácie klepeta k oku. „Na jednej strane je nedokonalá očná škvrna, na druhej strane je komorové oko a medzi tým je celá škála medzikrokov. Tak isto je to aj s klepietkami, niektoré boli menej, iné viac špecializované, hoci všetky plnili tú istú funkciu.“
Paleontológ na záver povedal, že možno sme na začiatku veľkého vedeckého dobrodružstva. „Chceli by sme zanalyzovať všetky morfotypy klepiet pištoľových kreviet naprieč vekmi a kontinentmi a zrekonštruovať ich evolúciu v priestore a čase.“
Pištoľové krevety. Zdroj – YouTube
Dostupné z: doi: 10.1038/s41598-017-02603-5
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
