Vedec podporuje cenu za mimoškolské aktivity učiteľov. Sú nezaplatení a musia to robiť ako hobby

Fyzik Martin Plesch hovorí, že novou Cenou Dionýza Ilkoviča chcú pozdvihnúť spoločenský kredit učiteľov, ktorí sa vo voľnom čase venujú rozvoju talentovanej mládeže. „Zabudli sme na nich,“ vraví.

Martin Plesch. Foto N – Vladimír Šimíček

Podľa vedca MARTINA PLESCHA treba školský systém vyvážiť tak, aby nielen pomáhal slabším, ale ťahal dopredu aj tých silnejších.  „V záujme toho, aby sme nemali zaostávajúcich, sme odpísali tých najlepších. Poviem príklad so športom: je to, ako keby ste vzali Barcelonu, futbalistov rozdelili do okresných tímov a povedali ste, že ak tam budete mať Messiho, úžasne sa posuniete dopredu. To je síce pravda, ale Messi aj Barcelona potom skončili,“ vraví. 

Tento rok budete s ďalšími členmi poroty po prvý raz udeľovať Cenu Dionýza Ilkoviča. O čo ide?

Cena je určená ľuďom, ktorí sa venujú talentovanej mládeži v matematike, chémii, fyzike a informatike. Naším cieľom je motivovať a odmeniť učiteľov, ktorí sa o takýchto študentov starajú. Veľa sa hovorí o tom, že naše školstvo nie je vo veľmi dobrom stave, a myslím si, že obzvlášť to dolieha na študentov, ktorí sú najšikovnejší a majú záujem robiť veci navyše.

Nikto z nás nečaká, že telocvikár vychová špičkového futbalistu alebo plavca. Asi každý rodič si myslí, že ak chce jeho dieťa perfektne ovládať cudzie jazyky, musia ho dať do jazykovej školy a musia za to zaplatiť. No čo sa týka fyziky, matematiky alebo chémie, spoločnosť akoby očakáva, že o všetko sa postará učiteľ a štát. V týchto predmetoch nie sme zvyknutí urobiť niečo navyše, tak ako v prípade športov alebo jazykov. Lenže štát nemá veľký záujem ani kapacity na to rozvíjať talenty v uvedených oblastiach. To, čo nás na Slovensku drží nad vodou, sú ľudia, ktorí to robia vo voľnom čase, s radosťou a nadšením, ale chýba im nejaké ocenenie. Zabudli sme na nich, preto táto cena.

Ocenenie je určené pre učiteľov a nepedagogických pracovníkov za ich mimoškolské aktivity pre žiakov a študentov. Čo sú to vlastne mimoškolské aktivity?

Začnem pri tom, čo to sú školské aktivity. Tie sú presne vymedzené učebnými osnovami. Povedzme si otvorene, Slovensko má problém s tým, že sú prepchaté. Keď učiteľ s odretými ušami odučí všetko to, čo má, tak už vôbec nemá čas ani chuť robiť niečo navyše. Druhá vec je, že učiteľ učí celú triedu naraz, kde je aj 30 žiakov. Ak nejaký žiak, či študent, vystupuje nad zvyšok triedy, pedagóg na neho nemá čas a nemôže sa mu venovať individuálne, lebo nemôže zanedbávať ostatných.

Na jednej strane podporujeme asistentov učiteľa, ktorí pomáhajú tým, čo nestíhajú, a to je dobré. Ale na druhej strane nepočuť, aby sme mali asistentov učiteľa pre špičkových študentov. Keď sa chce učiteľ nad rámec osnov venovať žiakom, ktorí sú talentovaní a majú o predmet záujem, musí to robiť mimo školského vyučovania, čiže v rámci mimoškolskej aktivity. To neznamená, že sa to nedeje priamo v škole, ale deje sa to po vyučovaní, cez víkendy a cez prázdniny.

MARTIN PLESCH (1978)

je teoretický fyzik, zaoberá sa kvantovou fyzikou. Pracuje na Fyzikálnom ústave Slovenskej akadémie vied a Masarykovej univerzite v Brne. Vedec je prezidentom Medzinárodného turnaja mladých fyzikov (International Young Physicists‘ Tournament), na ktorom sa každoročne zúčastňujú študenti z približne 30 krajín sveta. Plesch sa ako odborný garant postavil za ocenenie mimoškolských aktivít na Slovensku, Cenu Dionýza Ilkoviča. Určená je pre učiteľov a nepedagogických pracovníkov za mimoškolské aktivity pre žiakov základných a stredných škôl v predmetoch matematika, fyzika, chémia a informatika.

Sú učitelia za mimoškolské aktivity finančne ohodnotení?

Trúfnem si povedať, že v 90 percentách prípadov vôbec nie, a ak áno, bavíme sa o smiešnych cifrách. Škola síce formálne dostane odmeny, keď jej žiaci reprezentujú Slovensko v zahraničí, ale bavíme sa o rádovo desiatkach eur na žiaka. Keď škola dostane 50 eur, tak je to suma, ktorú ani nemôžu učiteľovi dať, lebo to je na hanbu. Som v rade jednej stredoškolskej školy, a keď som sa o tomto bavil s riaditeľkou, tak mi povedala, že to nedá na odmeny, lebo by učiteľov akurát tak naštvala.

Poviem jeden príklad z praxe, ktorý ma úplne dorazil. Mali sme pani učiteľku z okresného mesta, ktorá chodila niekoľko rokov na súťaže žiakov základných škôl.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |