Denník N

Dankov úradník vraví, že stíhačky Gripen sa nám nehodia. Ohrozujú ich vtáky

Ministerstvo ubezpečuje, že vysoký úradník Ján Hoľko vyslovil iba svoj „súkromný technický názor“. Slovensko sa v nasledujúcich mesiacoch rozhodne, či zostane verné ruských migom, alebo prejdeme na švédske stíhačky.

Vojenské letisko Sliač je obklopené stredoslovenskými pohoriami, medzi ktorými sa vyníma slávna Poľana. Poletuje tu množstvo vtákov, ako je sova dlhochvostá, bocian čierny a občas aj orol skalný.

Práve vtáky podľa vysokého úradníka ministerstva obrany Jána Hoľka môžu ohrozovať švédske stíhačky JAS 39 Gripen, o ktorých prenájme v súčasnosti rokuje slovenská vláda.

Hoľko tento týždeň na stretnutí s novinármi povedal, že pre slovenskú armádu by neboli vhodné jednomotorové stíhačky (medzi ktoré patrí práve gripen). Miesto toho by mala uprednostniť stíhačky s dvomi motormi, čo je napríklad ruský MiG 29.

Jedným z jeho argumentov je špecifická stredoslovenská fauna. „Jednomotorové stroje sú zlé kvôli letisku Sliač, ktoré je obklopené bohatou faunou. Je tam veľa vtákov, ktoré ten jeden motor môže nasať,“ vysvetľoval Hoľko.

Po strete s vtákom sa lietadlo môže stať ťažko ovládateľným a pilotovi nezostane nič iné, než sa katapultovať.

„Zatiaľ čo ak má dva motory a nasaje do jedného z nich vtáky, tak sa síce poškodí, ale pomocou druhého, zvyšného motora je ešte schopné pristáť. Z tohto pohľadu sú výhodnejšie dvojmotorové lietadlá,“ dodal Hoľko.

Ján Hoľko (v strede) je verejnosti takmer neznámy, ministra Petra Gajdoša (vpravo) však často sprevádza pri dôležitých vystúpeniach. V januári sa zúčastnil na oficiálnom otvorení pracoviska NATO vo Vajnoroch, na ktoré priletel americký generál Steven Shepro. Foto – MO SR

Technický názor úradníka

Hovorkyňa ministerstva následne zdôraznila, že Hoľko prezentoval iba svoj „súkromný technický názor“. „Vysvetlil z technického hľadiska, aký je rozdiel medzi jednomotorovým a dvojmotorovým stíhacím lietadlom,“ odpovedala hovorkyňa Danka Capáková.

Tento názor podľa oficiálnej línie ministerstva „nemal nič spoločné s modernizáciou stíhacieho letectva“. „Oficiálne vyhlásenia prezentuje minister obrany Peter Gajdoš,“ dodala hovorkyňa.

V skutočnosti však Hoľkov názor nemusí byť len náhodným výstrelom naslepo. Hoľko pôsobí na poste vedúceho služobného úradu, ktorý je po novom premenovaný na generálneho tajomníka služobného úradu.

Ficova vláda začala začiatkom roku 2015 rokovať so Švédmi o tom, že by si Slovensko miesto ruských migov (vpravo) kúpilo alebo prenajalo stíhačky Gripen.

Ľudia v tejto pozícii sú zvyčajne „najvyššími personalistami“, teda úradníkmi, ktorí prijímajú alebo prepúšťajú zamestnancov rezortu. Pre verejnosť sú prakticky neznámi.

Hoľko je však oveľa vplyvnejšou osobou. Aktívne zasahuje do komunikácie ministerstva obrany smerom k verejnosti alebo do zámerov, ako spravovať majetky ministerstva.

Je považovaný za človeka predsedu SNS Andreja Danka, s ktorým v minulosti aj podnikal v jeho rodinnej firme. Umožňuje mu to uplatňovať si vplyv na nestraníckeho ministra Gajdoša, ktorý sa neradí medzi silných ministrov s autonómnym rozhodovaním.

Gripen alebo MiG?

Medzi zásadné otázky týchto mesiacov patrí aj otázka, či si Slovensko ponechá ruské migy, alebo prezbrojí letectvo švédskymi gripenmi, ako to už urobilo Česko a Maďarsko.

Na túto tému v súčasnosti prebieha vo Ficovej vláde debata. Podľa zdrojov Denníka N chcú gripen niektorí ministri za Smer – za jednofarebnej vlády Smeru, keď ministerstvo viedol Martin Glváč, sa už aj rozbehlo oficiálne rokovanie so Švédmi.

Na druhej strane stoja niektorí nominanti SNS na ministerstve obrany, ktorí by aspoň pár rokov ešte chceli pokračovať s ruskou technikou.

Ani v SNS však vo veci stíhačiek nie je jednoznačná zhoda. „Susedné štáty, ako Poľsko, Maďarsko i Česko, už majú západné stroje, to je fakt, ktorý nemôžeme ignorovať,“ hovorí napríklad podpredseda SNS, šéf obranného výboru parlamentu a predtým dlhoročný zamestnanec ministerstva obrany Anton Hrnko.

Dvanásť stíhačiek MiG-29, ktoré dnes armáda využíva, získalo Slovensko v 90. rokoch v rámci deblokácií ruského dlhu. Za Dzurindových vlád prešli čiastočnou modernizáciou, ich technická životnosť sa predĺžila do roku 2025. Dlhodobo sa však objavujú problémy s ich prevádzkou, počas vlády Ivety Radičovej boli istý čas letuschopné len tri stroje. Foto – TASR

Definitívne rozhodnutie musí padnúť na jeseň. Slovensko má do konca roku 2019 podpísanú takzvanú abonentnú zmluvu s Rusmi na zabezpečenie servisu migov.

Pokiaľ by chcelo ruské stroje vymeniť, musí príslušný kontrakt podpísať aspoň s dvojročným predstihom. Toľko by totiž trvala výroba švédskych stíhačiek, preškolenie pilotov, pozemného personálu a prispôsobenie leteckej základne Sliač na nový typ.

Je preto možné, že Hoľko svoje argumenty poskytol novinárom, aby tak ovplyvnil verejnú debatu o gripenoch v médiách.

Český generál: Vtáky sme neriešili

Je však na jeho argumentoch niečo opodstatnené?

Denník N oslovil českého generála vo výslužbe Pavla Bulanta, ktorý v roku 2012 viedol oficiálne rokovania so Švédmi o prípadnom pokračovaní prenájmu gripenov. Česko vtedy zvažovalo rôzne možnosti, vrátane prezbrojenia na dvojmotorové stíhačky Eurofighter alebo na jednomotorové americké stroje F-16.

Nakoniec sa rozhodlo zostať pri gripenoch. Bulant hovorí, že rozhodlo najmä finančné hľadisko. „Dvojmotorová stíhačka má dvojnásobné náklady na palivo, to je jednoduchá matematika.“

Otázkou, či je jednomotorová stíhačka zraniteľná vtákmi, sa nezaoberali. „Toto nepovažujem za vec, ktorá by stála za nejakú serióznu debatu,“ reaguje generál Bulant.

Dva motory pre vojnu

Moderné stíhačky sú konštruované tak, aby vydržali aj poškodenie v boji, nie to bežný stret s vtákmi. „Gripen využíva motor, ktorý má spevnené lopatky turbíny, aby mu nespôsobilo škodu ani nasatie vtáka s hmotnosťou 500 gramov. Pre porovnanie: napríklad sokol myšiar váži 250 gramov,“ hovorí vojenský publicista Vladimír Bednár.

Téza, že dvojmotorové lietadlo je bezpečnejšie, podľa Bednára neplatí. Skôr naopak, sú technicky zložitejšie a majú preto aj viac súčiastok, ktoré sa môžu pokaziť.

„Štatisticky majú dvojmotorové lietadlá 1,6-krát viac nehôd na rovnaký počet letových hodín. Ich výhodou môže byť, že havária nemusí mať vždy fatálne dôsledky, pretože druhý motor zabezpečí prežitie lietadla,“ hovorí Bednár.

Dvojmotorové stíhačky sú celkovo robustnejšie a môžu byť vhodnejšie na bojové operácie.

Z okolitých krajín majú jednomotorové stíhačky Česko, Maďarsko a Poľsko (hlavnou stíhačkou poľského letectva je F-16), Rakúsko má dvojmotorový Eurofighter, Ukrajina dvojmotorové ruské migy a suchoje.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie