Rekonštrukcia veľkého požiaru na Záhorí: oheň otestoval nový systém, prví boli na mieste dobrovoľníci

Partii chlapov z obce Láb v stredu o 16.23 zapípala SMS od veliteľa miestnych dobrovoľných hasičov. Iba pár minút predtým poľovník spozoroval hustý dym v lese nad touto malou obcou na Záhorí. Zalarmoval zástupcu starostu a ten veliteľa dobrovoľných hasičov. Kto bol v obci, alebo mohol odísť z práce, utekal k hasičskej zbrojnici.

Zhruba v rovnakom čase odhalil dym aj automatický systém detekcie požiarov na Záhorí. Je to úplná novinka, ktorou chcú štátne Lesy chrániť najohrozenejšie lesy pred veľkými škodami pri požiaroch.

Lesné požiare na Záhorí nie sú nič výnimočné a sú ničivé. V suchých prevažne ihličnatých porastoch horí takmer každý rok, no na podobne veľký požiar za posledné roky si miestni ani hasiči nespomínajú. Pravdepodobne to bol najväčší požiar na Záhorí od roku 1992, keď za tri dni zhorelo vyše tisíc hektárov borovicových lesov.

Kamery hľadajú dym

Ako protipožiarna ochrana funguje? Na Záhorí rozmiestnili šesť stožiarov s optickými senzormi, ktoré sa točia o 360 stupňov. Teoreticky dokážu kamery odhaliť dym ešte pred prepuknutím požiaru v 30-kilometrovej kružnici. To platí len za optimálnych podmienok. Požiar na Záhorí vznikol asi päť kilometrov od stožiara, pričom platí, že čím je ohnisko ďalej, tým je jeho zistenie ťažšie. Účinnosť protipožiarneho systému môže výrazne znížiť vietor, oblačnosť aj tma.

Senzory na čiernobielom jemnom rozlíšení snímajú sivé odtiene pred pozadím horizontu (napríklad neba) a dokážu tak nájsť špecifický mrak dymu. Funguje nepretržite a denne hlásia viac ako 50 podozrení. Operátor musí vyhodnotiť, či falošný poplach nespustil napríklad dym z komína. Okrem Záhoria je systém nasadený aj v Nízkych a Vysokých Tatrách, kde spolu na celkovej rozlohe 750-tisíc hektárov od apríla odhalil viac než 60 požiarov.

„Posledným z detekovaných požiarov bol aj požiar na Záhorí medzi obcami Jakubov – Láb. Spolu s hlásením o požiari sú operátorom na operačné stredisko zasielané aj GPS súradnice, mapa a fotografia. Jednotky hasičov tak mohli rýchlo a efektívne zasahovať,“ tvrdia Lesy SR.

Dodávateľ bol v minulosti v karteli

Zákazku za takmer 23 miliónov eur získala firma Gamo v decembri 2015. V tom čase firmu podľa portálu Aktuálne.sk preveroval protimonopolný úrad pre podozrenie z kartelovej dohody pri verejnom obstarávaní informačného systému pre Univerzitu Mateja Bela. Išlo o súťaž z roku 2009, keď sa spoločnosti údajne dohodli, kto zvíťazí. Neúspešná firma mala byť subdodávateľom.

Firmy sa vyhli vyškrtnutiu zo zoznamu spoločností, ktoré sa smú uchádzať o štátne zákazky, tým, že sa ku kartelu priznali a „očistili sa“ inštitútom urovnania, napísalo Aktuálne.sk.

Operátori hasičov si podľa štátnych lesov nový kamerový systém pochvaľujú a spokojní sú aj so skorým nahlásením požiaru pri Lábe. Senzory odhalili oheň v stredu o 16.17, operačné stredisko bratislavských hasičov informovali e-mailom o šesť minút neskôr, teda v rovnakom čase ako vyrážali dobrovoľníci z Lábu a alarmovali ďalšie jednotky.

Kto v skutočnosti odhalil požiar ako prvý, nie je úplne jasné. Veliteľ hasičského zásahu Dušan Timko hovorí, že reagovali na telefonát od občana o 16.29. V súboji efektivity ľudí a strojov to teda zatiaľ vyzerá na remízu.

Zásah komplikoval silný vietor

Ani skorý zásah a takmer okamžité odhalenie požiaru veľkým škodám nezabránili. Zatiaľ nie je jasná príčina požiaru, mohlo to byť čokoľvek od odhodeného cigaretového nedopalku, úmyselného zapálenia, rozpáleného výfuku alebo splodín zo starých traktorov.

Keď sa už les rozhorel, požiar sa šíril veľmi rýchlo. Podmienky na to boli ideálne. Posledný júnový týždeň bol mimoriadne horúci, celý rok je veľmi suchý a tak sa oheň na vyžltnutej tráve ľahko šíril. Od obce Láb fúkal silný južný vietor a oheň postupoval bližšie k Jakubovu.

Dobrovoľní hasiči sa do niekoľkých minút od správy veliteľa zišli v zbrojnici v strede obce a vyrazili so starou Tatrou 815 s cisternou a striekačkou do lesa. Pri požiari boli prví, neskôr sa pridávali ďalší dobrovoľníci z okolitých obcí a profesionálni hasiči. Časť hasičov išla k požiaru, neskôr sa  ním pridal aj dobrovoľník Štefan Káloši, ktorý s ďalšími pripravovali zázemie pri potoku na dopĺňanie zásob vody.

Káloši okolo šiestej striedal časť dobrovoľníkov. Pohyb v ťažkých hasičských odevoch je náročný, z plameňov sála veľké teplo a žiara, hasiči sú rýchlo dehydrovaní.

„Keď som prišiel k požiaru, les už bol tak rozhorený, že sa nedalo vidieť jeho rozsah.“ Plamene šľahali päť metrov vysoko, vietor oheň roznášal aj o niekoľko metrov ďalej.

„Lesné požiare sú veľmi rizikové, ak sa zmení smer vetra, môže vás požiar obkľúčiť. Vietor by mal fúkať od chrbta, prípadne z boku tak, aby dym smeroval od vás a nenadýchali ste sa splodín horenia. Veľmi dôležité je zabrániť ďalšiemu šíreniu požiaru, to znamená hasiť čelo požiaru a až následne dohášať celú plochu zasiahnutú požiarom. Nikdy nesmieme bezhlavo vbehnúť do plameňov, pri zásahu je potrebné rozmýšľať a dbať na vlastnú bezpečnosť aj bezpečnosť všetkých zasahujúcich hasičov.“

Dobrovoľní hasiči z Lábu požiadali po ôsmych hodinách o vystriedanie. Ďalšie dva dni ešte celú noc dozerali na les.

V lese zasahovalo takmer 200 hasičov, desiatky hasičských áut a vrtuľník ministerstva vnútra. Okolo deviatej večer dostali hasiči požiar pod kontrolu, v noci ešte hasili tlejúce zvyšky a rozfúkané uhlíky.

Hasiči ešte vo štvrtok do večera kropili zem vodou, oheň síce už nebol viditeľný, zo zeme sa iba dymilo, no stále horeli korene pod zemou. Po požiari zostala spúšť na viac ako 77 hektároch, niekde je namiesto pôvodného lesa iba spálená zuhoľnatená zem. Časť borovíc obhorela do výšky niekoľkých metrov.

„Nebyť toho, že tam bolo toľko techniky a vrtuľník, požiar sa mohol rozšíriť a mohli byť obrovské škody. Bolo tam veľa malých ohnísk, ktoré sa presúvali. Oheň našťastie zachytili ešte pred deliacou cestou medzi Lábom a Jakubovom,“ hovorí starosta Lábu Marián Moravčík.