Denník N

Prečo sa viac bojíme emigrácie lyžiara než odchodu mladej lekárky

Adam Žampa. FOTO - TASR
Adam Žampa. FOTO – TASR

Zvýšená citlivosť na problémy športovcov viac vypovedá o spoločnosti než o jej premiérovi.

Adam Žampa je mladý a talentovaný. Ťažko mu preto vyčítať, že sa nechce nečinne prizerať, ako zaostáva za lepšie zabezpečenou konkurenciou. Výhrady možno mať k tomu, že si ako hlavnú zbraň pri snahe získať doma lepšie podmienky vybral hrozbu odchodom do Ruska. Buď si nevšimol, čo sa tam deje, alebo je mu to jedno.

Ani jedno nehovorí v jeho prospech, ale nech sa páči. Spolu s Gérardom Depardieuom by sa len zaradil do zoznamu ľudí, ktorým tamojší režim neprekáža, pretože na ňom zarobia.

Dôležitejšie než jeden nezorientovaný športovec je čosi celkom iné. Mladý lyžiar je len drobnou súčasťou masy šikovných slovenských občanov, ktorí opúšťajú či už opustili vlasť (alebo o tom aspoň uvažujú), pretože v zahraničí majú omnoho lepšie podmienky na prácu.

Nemá význam robiť medzi nimi rozdiely a premýšľať, čí odchod nás môže mrzieť viac. Je väčšou stratou špičkový lekár, ktorý operuje v Nemecku, ekonóm v Spojených štátoch alebo fyzik kdekoľvek inde? Nedá sa to rozsúdiť, v každom naša spoločnosť prichádza o kvalitu, ktorá takej malej krajine nevyhnutne musí chýbať.

No toto nie je správa, pretože odlev mozgov zo Slovenska je taký intenzívny, že je považovaný za samozrejmosť. Keď odchádza nádejný vedec z akadémie vied ďalej na západ, nikto sa o ňom nedozvie, s jeho otcom sa nestretne predseda vlády. V najlepšom prípade zaznie klišé o tom, že sa ide von učiť a domov sa vráti podeliť o nadobudnuté skúsenosti.

Lenže veľká časť týchto ľudí sa domov nikdy nevráti. Témou sa ich problémy stanú, až keď odchodom hrozí olympionik. Radšej si ani nepredstaviť, čo by sa dialo, keby mal podobnú ambíciu špičkový hokejista. Zmena ústavy v skrátenom konaní by bola na spadnutie.

Angažovanosť Roberta Fica v tejto veci by bola úplne v poriadku, keby väčší záujem pravidelne prejavoval aj pri ľuďoch, ktorí si zarábajú rozumom, nie fyzickou šikovnosťou. Naopak, poteší, že po stretnutí so Žampovým otcom nerozdával peniaze na počkanie. Čo, samozrejme, nevyhnutne neznamená, že to neurobí neskôr. V takom prípade bude úplne namieste diskusia, či by pre Slovensko nebolo užitočnejšie venovať ich inde.

Čokoľvek sa nakoniec stane, zvýšená citlivosť na problémy športovcov viac vypovedá o spoločnosti než o premiérovi. Od peňazí z premiérskej rezervy pre fitnesku síce vieme, že je mu bližšia starostlivosť o tento druh celebrít, ale dôležitejšie je, že len reaguje na spoločenskú objednávku. Tá sa neupína na vedcov, lekárov či inžinierov, ale na športovcov. Tí sa stali symbolom úspechu, ich treba chrániť, oni si zaslúžia podporu (napríklad štadióny za štátne). Zvyšok si musí poradiť sám.

Teraz najčítanejšie