Denník N

Mal 30, dostal mŕtvicu a chcel to vyležať. Dnes ľudí presviedča, aby mozgovú príhodu brali vážne

Ilustarčné. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustarčné. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pacienti bezprostredne po mozgovej príhode budú mať prednosť pred úrazmi. Vo viacerých nemocniciach sa už dnes snažia skrátiť čas od rozpoznania príznakov mŕtvice po podanie liečby.

Porážka. Mŕtvica. Takto sa ľudovo hovorí náhlej cievnej mozgovej príhode.

Zažil to aj Richard Fides, ktorý má dnes 38 rokov. Bývalý hovorca Orange Slovensko či ministerstva spravodlivosti sa roky denne objavoval na televíznych obrazovkách. Mal presne tridsať, keď sa v noci začal budiť, pretože cítil, ako mu tŕpne ruka. Richard si myslel, že iba nepohodlne zaspal alebo má zlú počítačovú myš. Trvalo to tri mesiace.

Raz ráno mu ruka úplne ochabla, poklesol mu kútik úst a nedokázal ani poriadne artikulovať pri rozprávaní.

Foto N – Tomáš Benedikovič

„V tom momente som zareagoval tak, ako každý iný Slovák. Povedal som si, že sa poriadne napijem vody, dám si tabletku, ľahnem si a ono to celé prejde,“ opisuje Richard.

Čím skôr, tým lepšie

Manželka a švagriná mu však okamžite volali záchranku. Tušili, že môže ísť o cievnu mozgovú príhodu. Vtedy ide o minúty. Človek má najviac šesť hodín na to, aby sa dostal k lekárom a tí mu do tohto limitu aj pomohli. Čím skôr príde, tým je vyššia šanca, že mu nezostanú vážne následky.

Richard mal šťastie. Bolo osem hodín ráno, keď už v meste naplno fungovali lekári aj nemocnice a navyše býva neďaleko jednej z nich. Medicínsku opateru dostal do dvoch hodín.

Richard Fides robil PR kampaň aj Richardovi Lintnerovi, ktorý kandidoval na šéfa Slovenského zväzu ľadového hokeja. Zľava Richard Fides, Peter Bondra a Richard Lintner. Foto – TASR

Približne tretina ľudí, ktorí prekonajú mozgovú príhodu, zomiera. Tretina sa po rehabilitáciách vracia späť do bežného života. A posledná tretina zostane invalidná.

Richard s manželkou založili OZ Sekunda pre život. Šíria osvetu o prvých príznakoch mŕtvice a pripravujú bedeker, ktorý by mal čoskoro dostať každý pacient neurologickej kliniky spolu s prepúšťacou správou.

„Mal by obsahovať informácie o tom, čo sa im stalo, prečo sa im to stalo a aký by mal byť ich ďalší život,“ hovorí Richard. Odborníci vypracovali kapitolu o tom, na čo má pacient po mŕtvici nárok, na koho sa má obrátiť a kde si vybaví invalidný dôchodok alebo opatrovateľa.

Podľa registra cievnych mozgových príhod dostane každý rok príhodu okolo 10-tisíc ľudí. Celý názov mŕtvice znie náhla cievna mozgová príhoda. Náhlou sa nazýva najmä preto, že človek pred ňou nemusí mať žiadne príznaky. Ani dlhodobé tŕpnutie ruky, ako to bolo v Richardovom prípade.

Sú dva typy cievnej mozgovej príhody. Buď ide o upchatie cievy krvnou zrazeninou, čo je asi 90 percent prípadov, alebo o krvácanie do mozgu, ktoré tvorí zvyšných desať percent.

Prvá skupina prípadov sa lieči trombolýzou, teda rozpúšťaním zrazeniny, alebo trombektómiou, teda jej mechanickým rozbíjaním. Druhá prakticky opačne, snahou o zastavenie krvácania.

Nové usmernenie zachráni životy

Keď Richarda priviezli do nemocnice, musel ísť okamžite na CT vyšetrenie. Pre pokazený prístroj ho previezli na magnetickú rezonanciu, kde sa lekári snažili zistiť, či ide o krvnú zrazeninu, alebo prasknutú cievu. 

Do niekoľkých minút od nájdenia zrazeniny mu podali trombolýzu, ktorá ju úspešne rozpustila. Práve trombolýza môže mnohým ľuďom s mŕtvicou zachrániť život. Vo viacerých nemocniciach sa preto snažia skrátiť čas od rozpoznania príznakov až po podanie liečby. Dobrým príkladom je už dlhšie Všeobecná nemocnica v Komárne.

CT prístroj v Nemocnici sv. Michala. foto N – Tomáš Benedikovič

Neurologické oddelenie sa dohodlo s miestnymi záchranármi, že pacientov s podozrením na cievnu mozgovú príhodu budú voziť rovno na CT vyšetrenie, ktoré je dostupné 24 hodín denne.

„Do každej sanitky sme dali kartu, ktorá hovorí o tom, aký postup majú záchranári dodržať pri pacientovi s cievnou príhodou,“ hovorí šéf miestnych záchranárov a prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák.

Ako by mala vyzerať pomoc pacientovi s mozgovou príhodou. Zdroj: Matej Polák, ZaMED

Liečbu podajú do 10 minút

Záchranári  cestou do nemocnice volajú neurológovi na mobil, aby uvoľnil CT zariadenie a pripravil lieky potrebné na urobenie trombolýzy. Ak počas CT vyšetrenia zistia, že ide o krvnú zrazeninu, ešte na mieste mu podajú trombolýzu.

Liečbu mu tak dokážu podať aj desať minút po tom, čo so záchranármi prekročí brány nemocnice. Sú to minúty, ktoré môžu rozhodnúť o kvalite života pacienta s príhodou. A včasný zásah takisto celý systém môže odľahčiť od pacienta, ktorý by v prípade neskorého zákroku potreboval oveľa viac opatery.

V roku 2015 podali v Komárne trombolýzu až 39 percentám pacientov s cievnou mozgovou príhodou. Podľa Poláka je to najviac spomedzi všetkých nemocníc.

A prečo ostatné nemocnice nemajú takéto výsledky? Jedným z dôvodov je, že pacientom v nemocnici nestíhajú trombolýzu podať do 4,5 hodiny. Ak sa to nestihne do tohto času, v mozgu pacienta nastávajú nezvratné zmeny a úspešnosť trombolýzy klesá.

Nie vždy je to vina nemocnice. Pacienti môžu dostať mozgovú príhodu aj počas spánku, podceniť príznaky a zavolať záchranárov neskoro alebo byť v prostredí, ktoré je pre záchranárov nedostupné.

Nie sme najhorší, ale môžeme byť lepší

Ministerstvo zdravotníctva sa nechalo inšpirovať a v spolupráci s najúspešnejšími nemocnicami dnes pripravuje nové odborné usmernenie pre celé Slovensko. Účinné by malo byť do konca roka 2017.

„Na májovou európskom kongrese o cievnych príhodách boli ocenené štyri nemocnice zo Slovenska ako nemocnice, ktoré urobili pokrok a spĺňajú kritériá kvality. Komárno, Skalica, Univerzitná nemocnica v Košiciach a Nitra. Tam všade je trombolyzovanosť vyššia, všade okolo dvadsať percent a viac,“ hovorí profesorka Zuzana Gdovinová z Univerzitnej nemocnice v Košiciach, ktorá pomáha s prípravou nového usmernenia.

V Česku dnes dokážu podať trombolýzu dvojnásobnému počtu pacientov oproti Slovensku. Kým u nás ju dostane asi len jedenásť percent ľudí, v Česku sa čísla pohybujú okolo dvadsiatky.

Profesorka Gdovinová dodáva, že Česko patrí v tejto oblasti k špičke. „Podľa výpočtov neurologického kongresu v Amsterdame nám patrí v počte trombolýz 14. priečka z 39 európskych krajín. Nie je to také tragické, ako sa to javí, ale môže to byť ešte lepšie,“ hovorí profesorka Gdovinová.

Mŕtvica bude mať prednosť pred úrazom

Rýchla pomoc pre ľudí s príhodou by vďaka novému usmerneniu nemala byť už iba vecou jednotlivých neurologických kliník a záchranárov.

Podľa profesorky Gdovinovej bude toto usmernenie prínosom pre tých, ktorí túto zmenu vo svojej nemocnici doteraz nedokázali presadiť. Človek s mozgovou príhodou by mal mať po novom na CT napríklad prednosť aj pred úrazom. „Úraz môže chvíľu počkať, ale tu ide o minúty,“ vysvetľuje profesorka.

Záchranári by mali pri podozrení na mozgovú príhodu smerovať priamo do zariadenia, kde môžu pacientovi urobiť CT alebo MR a podať trombolýzu 24 hodín denne. Takýchto centier by malo byť okolo 40 na celom Slovensku. Podľa usmernenia má byť jasné, kde majú záchranári pacienta okamžite priviezť a nestrácať čas zvažovaním viacerých zariadení.

Tým, ktorým nestačí trombolýza, by mali podstúpiť trombektómiu. Tú by mali podľa ministerstva robiť na ôsmich špecializovaných pracoviskách pravidelne rozmiestnených po Slovensku.

Nenašli príčinu, zmenil životný štýl

„Je neuveriteľné, že človek, ktorý má poruchu reči, je ochrnutý a je z neho invalid, sa po podaní trombolýzy zrazu postaví, vie rozprávať, má hybné ruky a je z neho človek, ktorý sa môže zbaliť a ísť domov,“ hovorí Richard o tom, čo sám zažil. Krátko po trombolýze sa cítil tak dobre, že chcel ísť okamžite domov.

V poslednej chvíli ho zastavil primár neurologického oddelenia. Týždeň bol hospitalizovaný a zisťovali, čo bolo príčinou mozgovej príhody.

„Urobili mi kompletnú genetiku, krvné testy, kontrolovali, či nemám poruchu zrážanlivosti krvi, prezreli mi srdce, vnútorné orgány. Cholesterol som mal mierne zvýšený, ale inak mi nič nezistili,“ spomína.

Podľa lekárov sú rizikovými faktormi vysoký krvný tlak, kôrnatenie ciev, cukrovka, obezita, fibrilácia predsiení, fajčenie alebo veľké množstvá alkoholu.

Mŕtvica nie je len ochorením starších ľudí, ako sa o nej zvyklo hovoriť. Asi tretina ľudí, ktorých postihne, má do 64 rokov, čo sú väčšinou ľudia, ktorí ešte chodia do práce a žijú aktívnym životom.

Richard videl za svojou mŕtvicou zmes pracovného stresu v kombinácii so zlou životosprávou, nedostatkom pohybu a zlým pitným režimom. „Vypil som možno dva poháre vody denne. Počas prestávky som zjedol len nejaký fastfood, nemal som žiaden voľný čas,“ bilancuje chyby, ktoré robil.

Dnes má malú PR firmu, každý druhý deň intenzívne cvičí a lepšie sa stravuje. Už sedem rokov berie každý deň jednu tabletku proti vzniku krvných zrazenín. A zrejme ju bude brať do konca života.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie