12-tisíc migrantov za dva dni, Rím volá o pomoc a Taliani chcú záchranárom zatvoriť prístavy

Tá štatistika je jednoznačná, stačí sa pozrieť na mapu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM). Tento polrok priplávalo cez Stredozemné more najviac utečencov a migrantov do Talianska. Z celkového počtu vyše 95-tisíc je to okolo 83-tisíc.

Vlani za také isté obdobie to bolo 70-tisíc, ide teda o vyše 20-percentný nárast oproti minulému roku.

Dohoda medzi Tureckom a EÚ síce spomalila takzvanú balkánsku migračnú trasu, to sa však nedá povedať o tej, ktorá vedie cez Stredozemné more. Len do sicílskeho prístavu Catania za túto sobotu prišlo asi 650 zachránených migrantov. Za dva dni počas minulého týždňa priplávalo do Talianska 12-tisíc ľudí na vysnívanej ceste do Európy.

Od roku 2014 podľa BBC prešlo talianskymi prístavmi vyše pol milióna ľudí na úteku.

Vláda v Ríme hovorí, že ten nápor utečencov a migrantov bez pomoci krajín EÚ nemôže zvládnuť. Zvažuje aj uzavretie svojich prístavov záchranárskym lodiam.

Z krízy viní laxný postoj EÚ aj humanitárne organizácie, ktoré podľa nej pomáhajú dopravovať migrantov z Líbye. Tá je najväčším centrom pašerákov a bránou pre migrantov, čo sa zo severnej Afriky snažia dostať do Európy.

Pre neutíchajúcu krízu sa koncom týždňa stretli v Paríži ministri vnútra Francúzska, Talianska a Nemecka. Znovu sa hovorilo o potrebe solidarity s Talianskom a väčšej podpore v riešení neudržateľnej krízy. Talianske ministerstvo vnútra hovorí, že všetky utečenecké centrá v krajine sú plné, je v nich vyše 180-tisíc migrantov.

„To, čo sa pred našimi očami deje v Taliansku, je rozvíjajúca sa tragédia,“ povedal vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi. Na humánny postoj k ľuďom v núdzi bez ohľadu na ich náboženstvo a väčšiu solidaritu vyzýva aj pápež František, mnohí Taliani sa však k záchranným operáciám stavajú negatívne.

Humanitárny zločinec

„Potrebujú nejakého obetného baránka. Potrebujú niekoho obviňovať a my sme ľahký cieľ,“ povedala pre Reuters Anne Marie Loofová z medzinárodnej organizácie Lekári bez hraníc, ktorá sa celý život venuje humanitárnej práci. Teraz im nadávajú „do taxikárov pre pašerákov“ a niektoré zo záchranárskych organizácií obviňujú, že sú dokonca pašerákmi platení. Teóriu šíria noviny vlastnené bratom bývalého talianskeho expremiéra Silvia Berlusconiho, ale napríklad aj generálny prokurátor Catanie.

Pre to, že ich teraz ľudia vykresľujú ako zločincov, má Loofová pochopenie. „Cítia sa ochromení,“ hovorí záchranárka. To, že Taliani začali veriť nepodloženým obvineniam, je podľa humanitárcov znakom frustrácie z toho, že situácia sa nijako nezlepšuje.

„Ľudia majú radi jednoduché odpovede. Je jednoduché povedať: mimovládky prinášajú ľudí dnu. Koniec príbehu,“ cituje Reuters Marcella Kraaya z Lekárov bez hraníc. Pripomína, že problém je oveľa komplikovanejší a migrantova cesta sa začína oveľa skôr než počas finálnej plavby cez Stredozemné more.

EÚ sa zatiaľ nedarí dotlačiť slabú vládu v rozpadnutej Líbyi, aby zastavovala migrantov pred plavbou do Európy, ako to robí Ankara. Misie proti pašerákom majú obmedzenú úspešnosť. A pomaly napreduje aj rozdeľovanie utečencov, proti ktorému sa postavili krajiny V4 a dostali sa preto s Úniou do súdneho sporu.

Unavení Taliani

V prístavoch chcú Taliani podľa BBC prijímať iba lode námornej a pobrežnej stráže z krajín, ktoré sa podieľajú na riešení migračnej krízy. Jednou z nich je napríklad vyše dvetisíctonová španielska loď Rio Segura, ktorá podľa londýnskych Timesov ilustruje veľkosť krízy.

Medzi zachránenými migrantmi, ktorých priniesla na breh, sú občania z krajín ako Kongo, Niger, Guinea, Sudán, Mali, Senegal, Ghana, ale aj vzdialenejší Bangladéš a Pakistan.

„Nasledujúce dni väčšinu z nich pošlú do miest a dedín v bohatších provinciách ako Toskánsko a Piedmont, ale tristo z nich zostane v Kampánii,“ píšu Sunday Times. „Je toho priveľa. Môžem vám povedať, že ľudia toho majú dosť. Kedy sa to skončí? Koláč nie je dosť veľký, aby vystačil pre každého,“ rozpráva jeden zo starších policajtov.

Mnohí riešia, prečo všetky lode končia v Taliansku a nie napríklad na Malte.

Nálada sa odrazila aj minulý týždeň v lokálnych voľbách, keď Taliani za starostov volili často kandidátov populistickej pravicovej strany Forza Italia bývalého premiéra Silvia Berlusconiho a Ligy severu, ktoré volajú po tvrdšej migračnej politike.

Taliansky premiér Paolo Gentiloni vo štvrtok v Berlíne rozprával o tom, ako do krajiny prichádza denne 6-tisíc ľudí a systém prijímania migrantov to nemôže zvládnuť.

Komisár EÚ Dimitros Avramopoulos povedal, že je neprijateľné, aby všetci migranti zachránení v Stredozemnom mori končili len v Taliansku. Z Poľska mu vládni politici odkázali, že krízu nespôsobili a majú preto právo utečencov odmietať.

Utečenci či ekonomickí migranti

Francúzsky prezident Emmanuel Macron upozorňoval, aby sa rozlišovalo medzi utečencami, ktorí utekajú z obavy o život, a ekonomickými migrantmi, ktorých je podľa neho medzi prišelcami až 80 percent. Takí prichádzajú napríklad z pomerne rozvinutého Senegalu.

„Nemáme stroje na kultiváciu pozemkov, nemáme dážď a teraz ani mladých ľudí,“ povedal pre New York Times Alassane Diallo z jednej zo senegalských dedín, z ktorých pred chudobou utekajú ľudia na sever. V púštnom prostredí je typickým majetkom hlinený dom s jednou izbou, dvomi či tromi kozami, posteľou a šľapkami.

Sú tam však aj betónové stavby so satelitom a zaparkovaným autom. „Všetko za peniaze poslané domov z Európy – od migrantov, ktorí to dokázali. Sú to miestni hrdinovia,“ opísali v reportáži NYT. Nie každému to vyjde, niekto zomrie počas cesty. V Stredozemnom mori sa za posledné roky utopilo okolo 13-tisíc ľudí.

Niekomu sa to podarí, niekto zomrie a niekto sa vráti s prázdnymi rukami ako Moussa Kebbe, ktorý sa pokúsil dostať k európskym brehom v roku 2014. Predal preto svoj dom. Na ceste strávil 16 dní v púšti s takými malými zásobami vody, že pil vlastný moč. Štyria ľudia umreli od smädu vo vozidle, ktoré ich prevážalo. A v Líbyi sa snažil prácami na stavbe a čistením toaliet zarobiť na loď do Talianska.

Líbyjskí imigrační úradníci ho poslali do väzenia na tri mesiace a potom deportovali. Žena ho vítala s plačom a posielala späť.