Boli sme na Eure do 21 rokov: Nemci nás po výhre obliali pivom, Španieli zlyhali, hoci boli najlepší

Marco Asensio vošiel do miestnosti na štadióne Cracovie Krakov, kde sa konajú tlačové konferencie. Od predstaviteľa UEFA dostal striebornú kopačku pre druhého najlepšieho strelca turnaja (s troma gólmi), ale po celý čas sa pozeral do zeme, sklamane zapózoval pre fotografov a čo najrýchlejšie odišiel. „Práve prežívam veci, o ktorých som ako dieťa sníval,“ povedal ešte deň pred finále pre webovú stránku španielskeho futbalového zväzu.

V Poľsku to bol jeho turnaj. Na juniorských ME hráčov do 21 rokov bol zrejme najlepším hráčom, miestne publikum pri zápasoch skandovalo jeho meno. Mladá hviezda Realu Madrid, ktorá má na to, aby raz nahradila Portugalčana Cristiana Ronalda, v každom zápase ukazovala svetovú kvalitu. Na tribúnach sa tlieskalo aj po jeho výborných spracovaniach lopty vo vysokej rýchlosti, pracoval pre tím a Macedóncom hneď v prvom súboji Španielska na turnaji strelil hetrik.

Tím plný hviezd

Španielsko prišlo na turnaj s kádrom plným hviezd. Na poste pravého obrancu hral Héctor Bellerín, odchovanec Barcelony, v súčasnosti v londýnskom Arsenale, jeden z najrýchlejších futbalistov planéty. V strede ihriska nastupoval Saúl Ñíguez, s piatimi gólmi najlepší hráč turnaja, ktorý sa s Atléticom Madrid ako kľúčový hráč dvakrát dostal do finále Ligy majstrov. Na krídle spomínaný Asensio, v útoku gólový kapitán Gerard Deulofeu, v minulej sezóne asi najlepší hráč AC Miláno.

Prevahu Španielska bolo vidieť aj v semifinále proti Taliansku: zverenci Luigiho Di Biagiho síce robili favoritovi veľké problémy a dostávali sa do gólových šancí, ale z individuálnej stránky ich Španieli prevyšovali a po vylúčení Roberta Gagliardiniho už nemali žiadnu šancu, aj keď ešte dokázali vyrovnať na 1:1.

Hoci Saúl dal tri góly a oficiálne získal ocenenie muž zápasu, najlepším hráčom na ihrisku bol pomerne neznámy záložník Betisu Sevilla Dani Ceballos, nakoniec vyhlásený za hráča turnaja. Po dueli s Talianmi sa oňho v mixzóne zaujímali takmer všetci novinári, zatiaľ čo ostatní spoluhráči už dlhšie sedeli v autobuse zaparkovanom vonku. Zrazu sa ozvalo dlhé trúbenie a po chvíli ticha niekto kričal: „Daniii!“

Robil neuveriteľné veci, protihráčom nasadil niekoľko jasličiek a videá s jeho skvelými individuálnymi ťahmi sa v noci po zápase šírili internetom – hlavne akcia z druhého polčasu, keď si prebral loptu na polovicu ihriska, pri postrannej čiare telom oklamal dvoch Talianov, počas cesty do šestnástky prešiel cez ďalšieho, a keď sa už dostal z výhodného streleckého uhla, prihral pomedzi nohy štvrtého na voľného Deulofeua.

Dani Ceballos v zápase proti Taliansku

https://www.youtube.com/watch?v=s6vYg2X-7lk

Bol nezamestnaný, a tak sa stal trénerom

Španielov až do semifinále nikto nedokázal zastaviť a v podstate ani žiadne slabiny neukazovali. Po štyroch dueloch mali celkové skóre 12:2 po absolútne presvedčivých výsledkoch: Macedónsko porazili 5:0, Portugalsko 3:1, Srbsko s náhradníkmi 1:0 a v semifinále Taliansko 3:1. „Jedinou otázkou turnaja je to, koho Španielsko porazí vo finále,“ povedal jeden anglický novinár po konci skupinovej fázy.

Do záverečného zápasu proti nim sa dostalo Nemecko, kvalitný tím bez výrazných individualít, ale s hráčmi väčšinou so skúsenosťami z nemeckej Bundesligy, na čele s kapitánom Maximilianom Arnoldom (Wolfsburg) či Maxom Meyerom, pre techniku prirovnávaným k Lionelovi Messimu, ktorý cez leto pravdepodobne odíde zo Schalke Gelsenkirchen. Nemci hrali na turnaji dobre, ale Španieli vyzerali jednoducho až príliš dobrí.

Uvedomoval si to aj tréner Nemecka Stefan Kuntz, ktorý na predzápasovej tlačovej konferencii žiaril. Jeho súper – tréner Španielska Albert Celades (bývalý defenzívny záložník Barcelony, Realu či Mallorky) – bol, naopak, veľmi nudný. Jeden nemecký novinár sa ho spýtal, v čom je najväčšia kvalita nemeckého tímu. Najskôr odpovedal tak, že sa to ani vôbec netýkalo otázky. Novinár ju preto zopakoval a Celades reagoval: „Nemecko je dobrý tím, lebo má dobrých hráčov.“

Kuntz však všetkých zabával – tlačová konferencia sa ani tak veľmi netýkala jeho tímu, ako trénerovej osobnosti. 54-ročný bývalý útočník Kaiserslauternu a 25-násobný nemecký reprezentant hovoril, ako sa jeho trénerská kariéra začala. „Po konci ako profesionálny hráč som bol nezamestnaný a sedel doma. Raz som bol s manželkou v kúpeľni, a keď dávala oblečenie do práčky, ukazoval som jej, ktoré gombíky by mala stlačiť. Povedala mi, že by som si mal nájsť nejakú prácu, ktorá mi vynahradí pocit strieľania gólov. Preto som sa prihlásil na trénerský kurz,“ smial sa.

Okrem toho hovoril, čo mu prekážalo na oslavách v autobuse po semifinálovom víťazstve nad Anglickom. „Chlapci pustili nejakú arabskú hudbu, niečo pre mladých ľudí, nie pre starých ako ja. Viem, že bola arabská, lebo som rok hral v Besiktasi Istanbul, preto to poznám. Ale išiel som za DJ-om a povedal som mu, nech tam dá niečo, čo môžeme počúvať aj my starší. Bol som veľmi šťastný, keď som sa konečne dostal na svoju izbu a mohol som počuť svoju hudbu,“ rozprával.

Španielov pasovali za víťazov už pred finále

Pred finále sa však väčšina novinárov vyjadrovala tak, akoby Španielsko už trofej získalo a otázkou bola len výška skóre. Nemecku taká pozícia vyhovovala, pretože aj v kategórii do 21 rokov je outsiderom len veľmi zriedka. Jediným skeptikom, ktorého som stretol, bol známy komentátor Sky Sports Martin Tyler: „Dnes idú všetci ľudia na zápas a hovoria, že Španielsko vyhrá a bude hrať takto, zatiaľ čo Nemecko takto. Možno to tak však vôbec nebude.“

A Tyler mal pravdu. Nemci hrali ako mužstvo bez hviezd: organizovane, disciplinovane, s vysokým pressingom a s výborným trénerom – akoby na trávniku nebol výber do 21 rokov, ale ich seniorská reprezentácia. Na druhej strane Španieli pôsobili ako len tieň skvelého mužstva z predchádzajúcich týždňov: nedostávali sa do obvyklých akcií, strácali lopty, a keď pred polčasovou prestávkou dostali gól po hlavičke Mitchella Weisera (ktorý sa do zostavy dostal až po zranení útočníka Davieho Selkeho), už nedokázali odpovedať.

Symbolom ich finálového pádu bol kapitán Gerard Deulofeu. Deň pred duelom odmietal odpovedať novinárom na otázky o svojej budúcnosti – bol kmeňovým hráčom Evertonu, minulú sezónu strávil na hosťovaní v Miláne a hovorilo sa o návrate do Barcelony, ktorá si mohla uplatniť právo spätného nákupu z Evertonu. A presne to sa pár hodín pred finále aj potvrdilo.

Deulofeu sa vo finále lúčil s mládežníckou reprezentačnou kariérou. V priebehu piatich rokov v španielskej 21-ke strelil 17 gólov v 36 zápasoch a chcel skončiť s víťazstvom trofeje. Nastúpil však s bandážou pre ľahšie zranenie kolena, ktoré sa však počas duelu ukázalo ako vážnejšie. Pri náznaku protiútokov nedokázal ako zvyčajne šprintovať a nabiehať za obranu súpera, ale väčšinou iba klusal a prihrával svojim spoluhráčom. V prvom polčase Španieli akoby hrali len s desiatimi hráčmi.

Tréner Celades ho však až neuveriteľne nechal na ihrisku do konca stretnutia. Deulofeu bojoval a nechcel ísť dole, aj keď s lavičkou opakovane komunikoval. Stále veril, že to bude jeho noc – nakoniec to nebola ani noc Španielska. Španieli nedokázali zorganizovaného súpera nijakým spôsobom prekvapiť a prehrali. Symbolom bol opäť Deulofeu: po páde na zem v druhom polčase sa mu zvliekla kapitánska páska a nahnevane ju odhodil na trávnik. Tamojší veľký denník Marca vyšiel v sobotu s titulkom: „Nevadí, chlapci, raz vyhráte majstrovstvá sveta!“

Pivom obliali aj novinárov

Ale tentoraz sa z trofeje mohol radovať Kuntz. Na pozápasovej tlačovej konferencii hovoril: „Naša výhra mala viacero dôvodov. Povedal som im, aby išli fyzicky na sto percent, ale v myšlienkach zostali pokojní a verili našej filozofii. Povedal som, aby to vyhrali pre každého, kto tomuto tímu fandí.“

Počas toho, ako rozprával, bolo z neďalekých šatní počuť veľké oslavy. Išiel som preto do mixzóny a pár sekúnd po tom, ako som vošiel, z dverí vybehla aj veľká skupina hráčov a členov nemeckého realizačného tímu, ktorí spievali, Deulofeua počas rozhovoru zatlačili až medzi kameramanov a mňa nová posila Borussie Dortmund, Mahmoud Dahoud, okamžite obliala pivom.

https://www.instagram.com/p/BV-p_6zhmRI/?taken-by=lukyvrablik

Útočník Davie Selke pobehoval so slnečnými okuliarmi, pravý obranca Jeremy Toljan, ktorý si výborne poradil s Asensiom, zase s uterákom na hlave. Trofej pred novinárov hrdo priniesol Serge Gnabry, kedysi hráč Arsenalu, teraz po prestupe z Werderu Brémy už krídlo Bayernu Mníchov. Krátko po ňom opäť vyšiel Dahoud, tentoraz s prenosným reproduktorom naplno s tým typom hudby, ktorý pravdepodobne tak prekážal Kuntzovi.

Kapitán Nemecka: Vždy hráme ako tím

Zastavil som ich kapitána Maximiliana Arnolda. „My v Nemecku vždy hráme ako tím,“ povedal pre Denník N. „Hráme všetci spolu a nikto nie je vyššie nad ostatnými. A to bolo aj dnes večer kľúčom k nášmu víťazstvu. Vedeli sme o individuálnej kvalite hráčov ako (Marco) Asensio, Saúl (Níguez) alebo (Sandro) Ramírez, a mnohých ďalších, ale teraz sme všetkým na svete ukázali, že aj Nemecko je dobrým mužstvom.“

„Odohrali sme päť zápasov počas dvanástich dní, stále sme sa spolu viac zohrávali a nakoniec sme triumfovali. Nebolo to dôsledkom individuálnej kvality našich hráčov, nejakých schopností napr. Maxa Meyera alebo Sergeho Gnabryho. A toto je naozaj dôležitá vec, ak chcete mať nejaký úspech: pracovať spolu ako jeden kolektív.“

Ľavý obranca Yannick Gerhardt pre Denník N hovoril: „Ukázali sme hlavne úžasného tímového ducha. Vedeli sme, že Španielsko má veľa individuálne skvelých hráčov a taktiež boli pred zápasom favoritmi.“ Chválil trénera Stefana Kuntza: „So svojimi hráčmi sa veľa rozpráva. Ak niekoho počas zápasu vystrieda, neskôr mu vysvetlí, prečo to urobil. Mitchell Weiser nehral v semifinále (proti Anglicku) a povedal mu: ‚Neboj sa, budeš dôležitý.‘ A teraz strelil jediný gól vo finále.“

Spýtal som sa ho, prečo sa Nemecku všeobecne vo futbale na veľkých turnajoch tak darí: „Samozrejme, potrebujete kvalitných hráčov. Kvalitu sme mali, ale tá odlišná vec týkajúca sa Nemecka na veľkých turnajoch je, že vždy dokážu predviesť svoje maximum a svojho tímového ducha. Potom ste schopní poraziť hocikoho, presne ako dnes my Španielsko. Vedeli sme, že sú favoriti, že majú možno najlepšieho hráča (turnaja) vo svojom kádri. Ale my sme pomáhali jeden druhému a preberali sme si ich. Bránili sme ich hviezdy a zabránili sme im ukázať ich lásku pre futbal.“

Titul z Eura U21 reprezentáciu negarantuje

Dvadsaťtriročný* Gerhardt bol na popredného futbalistu až veľmi zhovorčivý a pokračoval: „Dnes bolo naším limitom víťazstvo Eura do 21 rokov. Bola to tá najväčšia vec, akú sme mohli dosiahnuť, pretože to bol ten posledný duel pre tento výber do 21 rokov a už nikdy spolu hrať nebudeme. Samozrejme, som smutný, že môj čas v mládeži sa končí, ale som potešený, že sa lúčim s trofejou. V tomto tíme vidím veľa kvalitných futbalistov. Myslím si, že Nemecko má do budúcnosti veľký potenciál a môžeme byť na toto hrdí.“

Nadšený Gerhardt mi rozprával aj o neuveriteľnom kontraste v jeho sezóne. „Tento rok bol pre nás na klubovej úrovni (rovnako ako Arnold hrá za Wolfsburg – pozn. red.) veľmi ťažký. Takmer sme vypadli z Bundesligy a v budúcnosti by sme určite chceli hrať v tabuľke vyššie. Vtipná vec je, že pred dvoma týždňami sme v klube skoro zostúpili do druhej ligy a teraz oslavujeme titul pre majstrov Európy. To je futbal,“ smial sa.

Arnold však v rozhovore priznal, že preňho a jeho spoluhráčov bude aj napriek triumfu na Eure U21 veľmi náročné prebojovať sa i do seniorskej reprezentácie Nemecka: „Je to pre nás veľmi náročné. Máme reprezentáciu s neuveriteľnou kvalitou. Mohol si to vidieť aj teraz na Pohári konfederácií: išli tam v podstate s B-tímom a teraz sú vo finále (nastúpia proti Čile – pozn. red.). A to je úžasné, ale aj dôvod, prečo bude pre nás veľmi ťažké presadiť sa. Avšak uvidíme, čo sa stane v budúcnosti.“

Euro do 21 rokov je vždy turnajom, kde mnohé z jeho najväčších hviezd neskôr pri prechode do seniorského futbalu zlyhajú. V tomto nemeckom mužstve veľa hviezd nie je, na rozdiel od víťazov v roku 2009 so Samim Khedirom, Mesutom Özilom, Manuelom Neuerom, Matsom Hummelsom či Jeromeom Boatengom. Teraz však vyhrali práve preto, že naozaj boli tými pravými stereotypnými Nemcami: disciplinovanými a organizovanými perfekcionistami s bezchybnou kolektívnou prácou. Slávna veta anglickej legendy Garyho Linekera sa opäť potvrdila: „Futbal je jednoduchá hra. 22 chlapov 90 minút naháňa loptu a nakoniec vždy vyhrajú Nemci.“

*Na Eure 2017 do 21 rokov mohli hrať hráči, ktorí mali maximálne 21 rokov na začiatku kvalifikácie v roku 2015 – presnejšie všetci narodení po 1. januári 1994.