Denník N

Mocný Macron robí všetko inak. Francúzi hádajú, či je Napoleon, Jupiter alebo faraón

Emmanuel Macron vo Versailles. Foto – AP
Emmanuel Macron vo Versailles. Foto – AP

Médiá kritizujú nového francúzskeho prezidenta, že sa začína správať až príliš sebavedome a uberá na dôležitosti premiérovi.

Emmanuel Macron sa stal francúzskym prezidentom aj preto, že deklaroval, že sa odpúta od starého systému a Francúzsku vleje novú energiu. Jeho hnutie Republika vpred (predtým Vpred) popritom ovládlo Národné zhromaždenie, čo len posilnilo jeho pozíciu, odhodlanie a hlavne možnosti presadiť zmeny.

Mladý, dravý a sebavedomý politik však už začína znepokojovať časť médií aj politických oponentov. Je zrejmé, že nebude slabý ako jeho predchodca Francois Hollande, jeho povaha ho tlačí skôr k prezidentskému typu, ktorý predstavoval Charles de Gaulle.

Francúzska radikálna ľavica vedená neúspešným Macronovým súperom Jeanom-Lucom Melenchonom ho prirovnáva k faraónovi, noviny píšu, že je ako rímsky boh Jupiter, objavujú sa narážky na Napoleonovho synovca Louisa. Macronovi vyčítajú, že u seba skoncentroval priveľa moci, vyhýba sa rozhovorom v médiách (odmietol aj tradičný rozhovor na Deň Bastilly), umenšuje svojho premiéra Édouarda Philippa a vymýšľa si všelijaké nové prvky vládnutia pripomínajúce skôr minulosť alebo tradície iných krajín.

Do tejto kategórie nepochybne patrí aj rozhodnutie predniesť prejav pred oboma komorami parlamentu v zlatistom luxuse bývalého sídla francúzskych kráľov vo Versailles. Doteraz to, čo Macronovi ľudia prirovnávajú k prejavu o stave Únie, známeho zo Spojených štátov, na začiatku svojho volebného obdobia neurobil ani jeden prezident.

Ako píše Guardian, až prezident Nicolas Sarkozy v roku 2009 presadil, aby prezident mohol vystúpiť pred celým parlamentom osobne. Dovtedy s ním mohol komunikovať len tak, že prejav napísal, ale prečítal ho premiér.

Deň pred premiérom

Sarkozyho podobne ako Macrona často označovali za politika s prílišnými ambíciami a autoritárskymi sklonmi. Pravda je, že Sarkozy právo vystúpiť pred poslancami Národného zhromaždenia využil len raz, počas krízy v eurozóne a Macronov predchodca Francois Hollande po teroristických útokoch v roku 2015.

Ani v jednom prípade to však nebola programová reč, skôr ad hoc vystúpenie. Pozorovatelia tiež upozornili na to, že Macron predložil svoju víziu Francúzska len jeden deň predtým, ako vystúpi s programovým vyhlásením vlády premiér Philippe. „Na mňa to pôsobí tak, že prezident hovoril namiesto premiéra. A to si priam žiada otázku, či mu náhodou nepodráža nohy,“ povedal televízii France 24 komunikačný stratég Benoit Valicourt.

Foto – TASR/AP

Nielen Macronova pompézna reč vo Versailles, ale aj ďalšie jeho kroky vyvolávajú otázky, ako si prezident predstavuje ďalšie vládnutie. Macron a jeho vláda sa rozhodli, že vo Francúzsku mimoriadne nepopulárne reformy pracovného práva sa nebudú schvaľovať v parlamente, ale prezident vydá dekrét.

„Istotne je to efektívnejšie, ale aj o niečo menej demokratické,“ kritizoval toto rozhodnutie republikánsky poslanec Christian Jacob.

Nepochopili by ma

S nevôľou sa stretáva aj to, ako sa Macron vyhýba médiám, respektíve, aké má s nimi vzťahy.

Odmietol napríklad tradičné televízne interview na francúzsky štátny sviatok 14. júla s tým, že „jeho názory sú príliš komplexné pre televízne publikum“. Predtým novinárovi, ktorý za ním utekal s mikrofónom, kým sa on bicykloval, povedal, že rozhovor dá.

Ešte v máji sa Macron dostal do sporu s poprednými médiami, keď Elyzejský palác urobil výber novinárov, čo s prezidentom mohli cestovať do Mali. Prezidenta však v tom, ako sa správa voči novinárom podľa prieskumu podporuje až 74 percent Francúzov.

Menej sú však nadšení z jeho prezidentského výkonu. Agentúra Kantar Sofres-Onepoint mu momentálne namerala 54-percentnú popularitu, o tri percentá menej ako v predchádzajúcom prieskume.

Čo povedal vo Versailles

Na jeseň sa  zruší výnimočný stav, ale krajina bude potrebovať nový protiteroristický zákon.

Navrhol inštitucionálnu reformu, okrem iného zníženie počtu poslancov a senátorov o tretinu. Chce ju do roka, ak sa ju nepodarí presadiť v parlamente, predloží ju občanom v referende.

Bude sa usilovať o reformu azylového systému, ktorý je preplnený a nezvláda nápor.

Chce rozšíriť právo občanov organizovať petície.

Zdôrazňoval myšlienku pluralizmu, sekularizmu a solidarity, hovoril o hľadaní koreňov bratstva.

Povedal, že verí v Európu, ale chápe aj skepticizmus voči projektu Únie.

Z prejavu, aký predniesol v pondelok, chce urobiť tradíciu.

Teraz najčítanejšie