Utečencov treba najprv vytiahnuť z mora. Až potom sa ich môžete pýtať, prečo prišli

Štátom na juhu Európy možno vyčítať všeličo a ich hospodárenie je obvykle a dlhodobo ešte horšie, než naše – a to už je naozaj čo povedať. V jednom však treba najmä Taliansko a Grécko pochváliť.

Pri utečeneckej kríze to – spolu s Nemeckom – schytávajú za celý zvyšok kontinentu. A vzhľadom na to, ako im ostatné členské štáty EÚ málo pomáhajú a niektoré na ne úplne kašlú, situáciu stále zvládajú celkom dobre.

Predstavme si, ako by vystrájali naši politici – a mnohí spoluobčania – ak by od začiatku roku na Slovensko pribudlo len niekoľko tisíc zbedačených utečencov z Afriky – zlomok toho, čo prišlo do Talianska. Do Grécka teraz prichádza utečencov menej, stále tam však prežívajú desaťtisíce tých, čo nemôžu ďalej do Európy ani naspäť domov.

Európski politici, ktorí sa obávajú, že migračná kríza pomáha extrémistom u nich doma, by mali pomyslieť na následky toho, ak táto kríza a nedostatok európskej solidarity umožní extrémistom ovládnuť Taliansko, budúcu tretiu najľudnatejšiu krajinu Únie (po odchode Británie).

To, že väčšina utečencov, ktorí tam prídu, sú – na rozdiel od utečencov z balkánskej trasy – skutočne ekonomickí imigranti, na veci veľa nezmení. Každého, kto sa snaží prekročiť Stredozemné more na niečom chatrnom a život ohrozujúcom, treba najprv zachrániť a priviezť na pevninu, až potom môžete zisťovať jeho totožnosť a motív.

Nečudo, že Taliansku dochádza trpezlivosť a žiada, aby tou pevninou nebolo vždy a automaticky jeho územie. A aby sa európska solidarita presunula z rétorickej do praktickej roviny napríklad i tým, že sa utečenci budú môcť vylodiť aj inde. Aj inde ich je totiž možné rovnako dobre identifikovať a poslať domov tých, čo v Európe nemajú nárok na azyl. Je to naozaj hlavne otázka ochoty a súdnosti ostatných krajín.