Denník N

Fico sympatizuje s opatreniami EÚ, preberá ich za svoje

Premiéri krajín vyšehradskej skupiny. Foto – TASR
Premiéri krajín vyšehradskej skupiny. Foto – TASR

Slovenskí europoslanci z vládnych strán niekedy hlasujú za veci, o ktorých tu ani netušíme, že s nimi vláda súhlasí.

Autorka je analytičkou projektu Demagog.SK

Premiér Fico chce podľa vzoru návrhov EÚ zakázať sociálny dumping, jeho europoslanci schvaľujú spoločný sociálny pilier, ktorý pravica i ostatné štáty V4 kritizujú ako zbytočnú subsidiaritu. Richard Sulík pri daných opatreniach hovorí dokonca o sprisahaní Nemecka a Francúzska.

O spoločných sociálnych právach pre celú Európsku úniu sa začalo hovoriť už pred dvomi rokmi. Či už ide o minimálnu mzdu, sociálny dumping, či sociálnu ochranu zamestnancov, dá sa povedať, že Slovensko má v súčasnosti proeurópsky postoj, čím sa výrazne odlišuje od zvyšku Vyšehradskej štvorky. Naši europoslanci, nominovaní súčasnými vládnymi stranami, niekedy hlasujú za veci, o ktorých tu na Slovensku ani netušíme, že s nimi vláda súhlasí.

Dokument, ktorý sociálne práva rámcuje do európskej roviny a navrhuje spoločné štandardy v oblasti sociálnej politiky, predstavila Európska komisia ešte vlani, no konečnú podobu dostal ako Európsky pilier sociálnych práv v apríli tohto roku. V princípe by mal garantovať sociálnu ochranu zamestnancov, rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, ako aj spravodlivé pracovné podmienky. Rámec pre tieto oblasti tvorí 20 zásad a práv občanov EÚ. Aj keď sú určené prioritne pre krajiny eurozóny, môžu sa k nim pripojiť aj ostatné štáty.

Výsledky analýzy Demagog.SK ukazujú, že v rámci krajín V4 v súčasnosti s výnimkou Slovenska nevidno voči navrhovaným sociálnym opatreniam pozitívny ohlas, čo vyplýva z hlasovaní a diskusií poslancov v europarlamente, z vyjadrení domácich politikov, ako aj zo zasadnutí národných parlamentných výborov. Práve naopak, ostatné krajiny V4 vystupujú najmä proti navrhovaným sociálnym opatreniam.

V rámci diskusie o sociálnych opatreniach prebehli na úrovni Európskej únie doposiaľ dve hlasovania. Téme sociálneho dumpingu, ktorá je diskutovaná lídrami koalície a opozície aj na Slovensku, sa venovalo hlasovanie v septembri 2016, obsahujúce práve aj kontroverznú diskusiu o vysielaní pracovníkov.

Slovenskí pracovníci v zahraničí

Práve pre túto záležitosť spustilo 11 členských štátov vrátane Slovenska proces tzv. žltej karty. To znamená, že sa na Komisiu obrátili s požiadavkou o revíziu smernice o vyslaných pracovníkoch. Hlavným argumentom týchto krajín bolo porušenie princípu subsidiarity a napríklad aj to, že daná smernica podľa nich narúša konkurencieschopnosť slovenských pracovníkov.

Komisia na druhej strane hovorí o princípe „rovnaká práca za rovnakú odmenu“, teda aj odmena pre zamestnancov vyslaných do inej členskej krajiny EÚ. Zjednodušene – pokiaľ slovenská stavebná firma dostane zákazku vo Francúzsku, bude musieť svojim zamestnancom počas ich práce na danom mieste vyplatiť minimálne to, čo by za rovnakú prácu dostali ich francúzski kolegovia.

Otázne je, ako sa na tomto opatrení ďalej dohodnú členské štáty s európskymi inštitúciami, napríklad v oblasti nákladnej dopravy. Prepravné spoločnosti totiž argumentujú tým, že ich zamestnanci prejdú za deň viacero členských štátov a takýto systém by bol administratívne náročný. Z tohto dôvodu europoslanci, ako napríklad Štefanec, nesúhlasia so súčasným znením smernice.

Septembrové hlasovanie v europarlamente však nakoniec prešlo aj bez zmeny smernice a s podporou väčšiny slovenských europoslancov (7 za, 4 proti, 2 sa zdržali). Slovensko tak ako jediná krajina z V4 hlasovalo z väčšej časti ZA, čiže za silnejšiu sociálnu ochranu a opatrenia proti sociálnemu dumpingu.

Paradoxne, práve slovenskí europoslanci pochádzajúci z vládnych strán (Smer, Most-Híd) boli, čo sa týka sociálnych práv, menej kritickí ako ich domáci kolegovia na Slovensku, čo je presne opačný jav ako v ostatných krajinách V4. Proti sociálnemu dumpingu boli skôr pravicovo naklonení europoslanci, ktorí kritizovali najmä zbytočné obmedzenia podnikateľov (Sulík návrh označil za socialistický nezmysel) a porušenia princípu subsidiarity (Žitňanská, Štefanec).

Dá sa teda konštatovať, že voľbu slovenských europoslancov ovplyvnil ich dlhodobý postoj v sociálnych témach a najmä názor ich domácich strán. Hlasovanie v súlade so svojím klubom v tomto prípade pravdepodobne nehralo významnú rolu. V prípade europoslanca Kukana došlo aj napriek pôvodnému hlasovaniu k zmene postoja, v súčasnosti má voči smernici výhrady najmä z dôvodu obmedzení vyplývajúcich pre nákladnú dopravu.

Zasahovanie do konkurencie na trhu

Českí europoslanci (v pomere 13 proti, 8 za) mali k smernici prevažne negatívny postoj, argumentujúc najmä prílišným protekcionizmom a zasahovaním do prirodzenej konkurencie na trhu. Z maďarských europoslancov súhlasilo s uznesením 7, proti boli 9. Čo sa týka Poľska, hlasovanie o sociálnom dumpingu bolo veľmi vyrovnané, 23 poslancov bolo za, 24 proti. Postoj Slovenska v europarlamente teda skôr zodpovedá väčšinovému názoru členských štátov EÚ, čím sa líšime od ostatných krajín V4.

Aj v diskusii na národnej úrovni sa odlišujeme od ostatných vyšehradských partnerov. Diskusiu u nás rozprúdili všetky v problematike zainteresované strany, výrazne napríklad Robert Fico, ktorý 1. mája oznámil plán zakázať sociálny dumping. Odvolával sa pritom najmä na stále vyšší počet zamestnancov zo zahraničia, prevažne zo Srbska a z Rumunska, ktorí prichádzajú pracovať na Slovensko.

Ficove argumenty sú tak v tomto prípade opačné ako argumenty jeho kolegov z V4, ktorí hovoria o strate konkurencieschopnosti našich zamestnancov v zahraničí. K ich postojom sa na národnej aj európskej úrovni pripojil Richard Sulík, ktorý celú záležitosť zjednodušene označil za sprisahanie Nemecka a Francúzska proti východoeurópskym autodopravcom.

Slovenský premiér sa pri sociálnych opatreniach svojej vlády v mnohom inšpiroval práve európskym pilierom sociálnych práv, otázne však je, ako sa postaví k sociálnemu dumpingu, na ktorý poukazuje Richard Sulík, ale aj slovenskí prepravcovia.

Prečítajte si celú analýzu toho, ako sa líši postoj našich poslancov NR SR a europarlamentu v porovnaní s ich vyšehradskými kolegami, na webe Demagog.SK. Analýza je súčasťou projektu podporeného organizáciou The International Visegrad Fund.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie