Denník N

Afgánske dievča z obálky má dnes 40 rokov a žije v Pakistane

Obálka National Geographic z júna 1985. Fotografia afgnánskeho dievčaťa vznikla v roku 1984, v utečeneckom tábore Nasir Bagh.
Obálka National Geographic z júna 1985. Fotografia afgnánskeho dievčaťa vznikla v roku 1984, v utečeneckom tábore Nasir Bagh.

Od roku 2002 je toto prvá správa o afgánskom dievčati, ktorej fotografia sa v roku 1985 stala najznámejšou titulkou National Geographic. Prezradili ju falošné dokumenty.

Keď fotograf Steve McCurry ukázal čerstvo vyvolanú fotografiu svojmu editorovi, ten poskočil a od radosti zakričal. Stala sa obálkou ďalšieho čísla National Geographic.

Portrét je starý 30 rokov a je najznámejšou fotografiou sveta, je na nej 12-ročná Afganka, ktorá dnes žije v Pakistane spolu so svojimi dvomi synmi. National geographic ju dodnes dáva na obálky výberu svojich najlepších fotografií. Hovorí sa jej aj afganská Mona Líza.

Obaja si pamätajú

V roku 2002 tím National Geographic spolu s fotografom našli dievča ešte v Afganistane.

V utečeneckom tábore, v ktorom záber vznikol, ju niektorí ľudia spoznali. Po niekoľkých omyloch sa nakoniec naozaj stretli, vtedy už žena vyzerala inak, ostré črty jej brady a hranatá tvár zmizli, pokožka zhrubla a iba pohľad ostal rovnako pevný.

Mala tri deti a predstavila sa ako Šarbat Gula. Dovtedy ju svet poznal ako „afgánske dievča“, napriek tomu, že mala v tom čase už tridsať rokov a za sebou ťažký osobný život.

Na pôvodnej fotografii má približne dvanásť rokov. Šarbat svoj vek iba odhadovala. Nepozná dátum svojho narodenia. Na fotografii bola ešte slobodná a vydala sa o tri roky neskôr, ako 16-ročná.

Obaja si na moment vzniku fotografie pamätajú. Šarbat sa hnevala, pretože predtým na ňu nikto objektívom nemieril. McCurry si na to spomína inak.

Pamätá si, že bolo svetlo mäkké a dievča ho od začiatku zaujímalo. Najprv si však myslel, že sa záber nepodaril, okolo bolo priveľa prachu a vyrušovali ich ľudia, ktorí stanovali v utečeneckom tábore.

„Nevedel som, že tá fotografia bude iná, ako zvyšné zábery, ktoré som v ten deň zachytil,“ spomína si McCurry podľa CNN na ráno v utečeneckom tábore. V ten deň vytvoril viacero portrétov afganských utečencov, ale tento sa vynímal.

Zelené oči sa vďaka hĺbke stali symbolom trápenia Afgancov, ktorí pred lietadlami sovietskych vojsk opúšťali svoje domovy.

Aj rodičia Šarbat umreli pri ostreľovaní ich rodného mesta, preto sa cez pohoria vybrala spolu so svojimi súrodencami a starou mamou k hraniciam Pakistanu, do tábora, kde ju ako dieťa našiel McCurry.

Fotograf McCurry na svoju fotografiu nespomína iba ako na autorský úspech. Najväčší zmysel v nej nachádza preto, že zmenila pohľad ľudí na utečencov. Inšpirovala množstvo dobrovoľníkov, aby v táboroch začali pomáhať.

„Ľudia dobrovoľne pracovali v utečeneckých táboroch vďaka tej fotografii.“ povedal americkej televízii McCurry „Afgánci sú na ňu pyšní, pretože dievča je chudobné, ale napriek tomu pôsobí hrdo.“

Utiekla a žije v Pakistane

Silná fotografia dievčaťa vznikla v roku 1984 v decembri, v utečeneckom tábore Nasir Bagh na hraniciach Afganistanu a Pakistanu. Na obálku National Geographic sa dostala o rok neskôr.

Nielen jasný, pevný pohľad, ale aj v ťažkom prostredí nezvyčajný, sebavedomý výraz jej priniesli celosvetový obdiv.

Prešla ďalšia dekáda, kým sa zmenená tvár Afgánky Šarbat Gula opäť objavila na verejnosti. Vo februári jej fotografia pred svetom zosobnila afganských utečencov, ktorí do Pakistanu prúdia.

Dnes je z nej žena stredného veku, má okolo 40 rokov a žije v Pakistane. Obnovená sláva však už nemá vznešený charakter ako tá z jej detstva. Prezradila ju totiž fotografia, ktorá dokazuje, že si ako utečenec v Pakistane nelegálne vybavila falošné doklady.

Pakistanci utečencov nechcú

Podľa denníka Guardian má Pakistan problém nachádzať pre utečencov miesto a mnoho Pakistancov už pre imigrantov, ktorí v krajine žijú roky, stratilo toleranciu.

Vadí im najmä to, že Afganci neustále pribúdajú a nezdá sa, že by sa vracali domov napriek tomu, že sa konflikt v Afganistane upokojil.

Fotografia Šarbat z falošného pakistanského preukazu. FOTO - NADRA
Fotografia Šarbat z falošného pakistanského preukazu. FOTO – NADRA

Fotografia slávnej Afganky, ktorá sa v médiách objavila koncom februára, by oficiálne vôbec nemala existovať. Doklady pravdepodobne Šarbat Gula nezískala legálnou cestou.

Je však iba jednou z troch miliónov afganských utečencov, ktorí momentálne v Pakistane žijú. Mnohí z nich si doklady obstarávajú podobne, čo hnevá pakistanské úrady aj občanov.

Robia to najmä preto, aby si v krajine, do ktorej sa prisťahovali, mohli otvoriť účet, kúpiť pozemky a ostať tak v nej spolu s novým životom. V Pakistane je to však ťažké. Darí sa im iba s falošnými identifikačnými dokumentami, ktoré získavajú úplatkami.

Takýchto dokladov pozbierala Národná databáza a registračný úrad (NADRA) asi 22 000. Podľa hovorcu úradu identifikačný preukaz, ktorý vlastnila Gula, jej zobrali. Zablokovali ho v auguste a hneď po tom prišli o prácu štyria úradníci, ktorých pravdepodobne podplatila.

„Potrebujeme, aby opustili Pakistan, pretože trpíme. Všetky naše ulice, mešity a školy sú preplnené. Prišiel čas, aby opustili Pakistan, a to so cťou,“ cituje britský Guardian poslanca Hamida-ul-Haka, ktorý reprezentuje severozápadné mesto Pešavar. Práve na severe krajiny sa usadila väčšina ľudí, ktorí do Pakistanu utiekli.

Prvá vlna utečencov z Afganistanu prišla v roku 1979 po invázii sovietskych vojsk. V Pakistane odvtedy žije generácia Afgancov, ktorí sa narodili už za hranicami svojich domovov.

Po páde režimu, ktorý v Afganistane nastavil Taliban, Pakistan opustilo milióny ľudí, no milióny aj v krajine ostali.

Tí, ktorí ostali, nie sú populárni. Mnoho Pakistancov ich viní z nárastu kriminality a považujú ich za teroristov.

Pakistan sa viackrát pokúsil utečencov z krajiny dostať aj zákonnou cestou, napríklad v roku 2012, no takéto opatrenia sa jednoducho ignorujú. Napätie sa prehlbuje aj teroristickým útokmi, za ktorými stojí pakistanská odnož Talibanu.

Minulý rok v decembri sa konflikt vyhrotil útokom na školu v Pešavare, počas ktorého umrelo vyše 130 študentov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie