Most sa chce s Dankom rozprávať o Hrnkovom statuse, v ktorom zotrel ich štátneho tajomníka
Podpredseda SNS vidí medzi účastníkmi stretnutia, ktorých si pozval štátny tajomník Peter Krajňák, „čechoslovakistov“ a odkazuje, že jeho strana má svoju predstavu, čo sa má učiť na dejepise a občianskej náuke.
Kto má mať v tejto krajine na starosti debatu o obsahu učebných osnov dejepisu a občianskej náuky? Štátny tajomník ministerstva školstva, ktorý zodpovedá za regionálne školstvo, alebo poslanec Dankovej Slovenskej národnej strany a šéf brannobezpečnostného výboru parlamentu?
Podpredseda SNS Anton Hrnko v piatok o pol jedenástej večer zverejnil status na Facebooku a skritizoval sériu stretnutí s učiteľmi, ktoré sa konajú pod záštitou štátneho tajomníka ministerstva školstva Petra Krajňáka.
„Majú vraj hovoriť o nových prístupoch pri výučbe dejepisu a občianskej náuky. Hlavnými prednášajúcimi na konferencii majú byť známy reprezentant bratislavskej kaviarne Fedor Blaščák, známa neúspešná komisárka na likvidáciu sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade Marína Zavacká, nejaká expertka na extrémizmus Biháriová a psychológ s pekným českým menom Aleš Bednařík,“ napísal Hrnko.
„Nuž spolu s Jánom Luxemburským musím konštatovať, že to Pán Boh nedopustí, aby títo ľudia rozhodovali o tom, čo sa bude na slovenských školách učiť v predmete dejepis a občianska náuka.“
Na Hrnkov status upozornili aj Aktuality.sk.
Hrnko: My vieme, čo sa má učiť
Krajňák je nominantom koaličného Mosta-Hídu. Má 36 rokov a pochádza z východného Slovenska, v minulosti pracoval v úrade splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny. Päť rokov bol učiteľom v obci Svinia.
Venoval sa Rómom, pôsobil ako rusínsky občiansky aktivista. V rezorte, ktorý vedie nominant SNS Peter Plavčan, má na starosti regionálne školstvo. Druhá štátna tajomníčka, Oľga Nachtmannová (Smer), zasa vedu a výskum. Vo vedení ministerstva tak má svojho človeka každá vládna strana.
Hrnko vo svojom statuse napísal, že štátny tajomník Krajňák je podľa neho posledný, kto môže na ministerstve rozhodovať o obsahu vyučovacích predmetov. Podpredseda SNS je poslancom parlamentu, nesedí však v školskom výbore. Je šéfom výboru na obranu a bezpečnosť, v minulosti však pracoval aj ako historik na Slovenskej akadémii vied.
„Slovenská národná strana má celkom presnú predstavu, čo sa má na dejepise a občianskej náuke vyučovať, a bez toho, aby som počul čo i len slovo od uvedených pánov a dám, môžem konštatovať, že to je s ich názormi úplne nekompatibilné,“ doplnil ešte Hrnko.
Podpredseda SNS podujatie opisoval ako jednu konferenciu v Bratislave, v skutočnosti ide o sériu ôsmich stretnutí vo všetkých krajských mestách, na ktorých sa stretlo vedenie ministerstva s odborníkmi s učiteľmi. Spolupracuje na nich aj ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo vnútra a na každom sa zúčastnilo asi päťdesiat učiteľov.
Krajňák vraví, že cieľom stretnutí je v prvom rade získať čo najviac podnetov od učiteľov, ako upraviť vzdelávacie plány. Na jeseň sa bude o návrhoch učiteľov ďalej diskutovať. Hovoria napríklad o chýbajúcich učebniciach či nesúlade výučby dejepisu a občianskej náuky.
Most-Híd: Pôjdeme za Dankom
Hrnko sa dnes už k svojim výrokom vracať nechcel, všetko vraj napísal na Faceboku. V diskusii k jeho statusu sa ho pýtali, čo mu na účastníkoch konferencie prekáža. On sa potom oprel napríklad do historičky Maríny Zavackej, ktorá pracuje na Historickom ústave SAV.
„Čechoslovakizmus nie je vhodný nástroj na boj so slovenským šovinizmom,“ vysvetlil Hrnko v diskusii. „Výučba dejín a výchova dejinami by mali vychovať sebavedomého človeka, ktorý odolá rôznym podenkovým tendenciám a je aj najlepšou ochranou proti prejavom extrémizmu,“ dodal.
Hrnka vzápätí na Facebooku podporil predseda Matice slovenskej Marián Tkáč či autor mečiarovskej humoristickej relácie Fašírka, Pavel Kapusta, ktorý v posledných voľbách kandidoval do Národnej rady za SNS.
„Ja pána poslanca Hrnka osobne nepoznám, nemal som s ním možnosť byť v kontakte, ale pokiaľ čokoľvek má, som mu k dispozícii. Nemám prázdniny, som každý deň v práci a rád mu priamo odpoviem na všetky jeho otázky,“ komentoval Hrnkov status štátny tajomník Peter Krajňák.
„Aj na základe podnetov škôl viem, že musíme hovoriť o prevencii extrémizmu,“ vysvetľuje Krajňák význam stretnutí s učiteľmi. „Musíme sa reálne rozprávať o tom, čo sa na základných školách vyučuje na dejepise a v občianskej výchove.“ Štátny tajomník dopĺňa, že ide o nízkonákladové akcie, ktoré sa konajú v priestoroch okresných úradov.
Most-Híd reagoval na Hrnkov status pomerne ostro. „Strana Most-Híd nezvykne reagovať na FB statusy, ktoré sa rodia v neskorý piatkový večer,“ napísala hovorkyňa Bugárovej strany Klára Debnár.
„Obzvlášť keď sú nekompetentné, osobné a nedôstojné poslanca Národnej rady a hovoria o vyučovaní občianskej výchovy a dejepisu na slovenských školách. My sa budeme o tejto téme a o tom, čo sa bude učiť na školách na Slovensku, rozprávať, keď to považujeme za potrebné. Hlavne s osobnosťami, ktoré k tomu majú čo povedať.“
Strana zároveň napísala, že štátny tajomník Peter Krajňák má jej plnú podporu a z titulu funkcie aj právo zorganizovať akúkoľvek konferenciu, najmä ak sa týka extrémizmu mladých.
„O tom, či poslanec Národnej rady má určovať, čo kto má v kompetencii na danom ministerstve, sa budeme rozprávať s predsedom SNS na nadchádzajúcej koaličnej rade. Takto to v slušnej spoločnosti chodí,“ dodala hovorkyňa Mosta-Hídu Klára Debnár.
Účastníci stretnutí na Hrnkov komentár reagovali pomerne stručne. Fedor Blaščák povedal, že podľa jeho názoru sú s Hrnkom v otázkach prevencie extrémizmu „na jednej lodi“ a mrzí ho len dikcia, ktorú poslanec za SNS použil. „Vecne netrafil, lebo nejde o jednu konferenciu, ale o sériu stretnutí.“
Historička Marína Zavacká zasa komentovala Hrnkov výrok, že „Slovenská národná strana má celkom presnú predstavu, čo sa má na dejepise a občianskej náuke vyučovať “.
„Na týchto stretnutiach som mala prezentáciu o možnostiach využívania historických prameňov pri výučbe dejepisu. Vyjadrenie pána Hrnka rada zaradím do svojej zbierky citátov,“ povedala.
Anton Hrnko, renesančný podpredseda
Anton Hrnko je síce šéfom brannobezpečnostného výboru parlamentu, rozsah tém, ku ktorým sa vyjadruje, je však oveľa širší. Vlani začal podpredseda strany venovať veľkú pozornosť verejnoprávnej RTVS, kde niekoľko mesiacov tlačil na zmenu vedenia. Jeho strane sa nakoniec podarilo dosadiť do Mlynskej doliny Jaroslava Rezníka, doterajšieho šéfa TASR.
Hrnko sa pri RTVS sťažoval, že sa málo objavuje vo večerných správach, legendárnou sa stala jeho kritika dvojbodky v logu aj názvu – Rozhlas a televízie Slovenska.
„Malo by tam byť písmeno ‚S‘, malo by tam byť zachované, že ide o ‚Slovensko‘. No ja si myslím, že celý názov je neprijateľný,“ vysvetľoval v rozhovore pre Denník N.
„Slovenská televízia je národná a kultúrna inštitúcia, ktorá je spojená s jazykom. Preto by mala mať taký istý názov, aký majú podobné inštitúcie vo svete. Aj v krajinách, kde je nezhodný prívlastok pri názvoch inštitúcií bežný, teda napríklad v germánskych krajinách, majú verejnoprávne médiá názvy so zhodným prívlastkom.“
S podobnou vervou kritizoval aj šéfa Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka. Už v januári Hrnko vyhlásil, že Krajňák by mal z čela inštitúcie odísť.
„Moje presvedčenie je v tomto, myslím, jasné, takýto názor majú aj iní ľudia (…) Ja som sa túto tému pokúšal otvoriť na koaličnej rade, lebo SNS mala riešenie situácie v ÚPN vo svojom programe. Bolo mi povedané, že to je osie hniezdo,“ povedal Hrnko pred pol rokom.
Riešenie nakoniec prišlo. Koaliční poslanci predložili do parlamentu zákon, ktorým de facto Krajňák vo funkcii skončí k 15. októbru tohto roka. Poslanci na júnovej schôdzi posunuli zákon do druhého čítania, jeho šance na schválenie sú veľké.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
