Denník N

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa nešetrí tak rýchlo, ako si to naplánovala

Foto - Tasr
Foto – Tasr

Najväčšia zdravotná poisťovňa má vysoké staré dlhy, preto musela urobiť ozdravný plán. Nedodržiava ho tak, ako si to naplánovala.

Najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorá má viac ako tri milióny poistencov, má starú stratu 112 miliónov eur. Pripravila ozdravný plán, ktorý jej má pomôcť s časťou straty sa vyrovnať. Keď však po troch mesiacoch plnenie plánu hodnotili, ukázalo sa, že ho neplnia tak, ako si to naplánovali. Podľa správy, ktorú poisťovňa predložila Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, mnohé z opatrení nespĺňa.

Zo 47 plánovaných opatrení neplnia 15, 26 je v poriadku a šesť nehodnotili. Príkladom neplnenia predsavzatí je pomalé brzdenie nákladov na platby ambulanciám či lekárom. Za prvý štvrťrok im poslali o štyri milióny viac, ako dúfal oficiálny ozdravný plán.

O milión viac zazmluvnili aj výkonov na CT či magnetickej rezonancii. Napríklad pri CT plánovala poisťovňa zazmluvniť objem za vyše desať miliónov. Ale namiesto toho minuli 11,7 milióna.

Celkovo tak meškanie plnenia opatrení znamená, že poisťovňa za prvý štvrťrok minula o vyše 12 miliónov eur viac ako plánovala.

VšZP: Len meškáme

Štátna poisťovňa sa obhajuje. Aj keď sama v materiáli píše, že tieto opatrenia neplnila, v odpovediach na otázky Denníka N hovorí, že ich čiastočne splnila. „Časový posun oproti harmonogramu plánu nastal z objektívnych dôvodov,“ tvrdí poisťovňa.

Odklon od reálneho splnenia podmienok tak je podľa nich len formálny. „Praktické napĺňanie sa priebežne realizuje,“ napísala VšZP. Bráni sa aj tým, že kľúčové opatrenia v liekovej politike či pri znižovaní tempa rastu nákladov spĺňajú.

Poisťovňa meškanie vysvetľuje rokovaniami s poskytovateľmi. Šlo často o dlhodobé zmluvy, aj na štyri roky. O tom, že budú musieť otvoriť takéto zmluvy, však vedeli, už keď plán tvorili.

Ide napríklad o CT. Tam zmenila zmluvy až od mája, takže sa to v hodnotení prvého štvrťroku neprejavilo. Teraz je už zníženie výrazné. Pri CT vyšetreniach sa zníži cena bodu o štvrtinu. Pri magnetickej rezonancii od 10 do 20 percent. Poisťovňa však ubezpečuje, že sa nezníži počet vyšetrení, a tak pacienti nebudú dlhšie čakať.

Ani ministerstvo zdravotníctva, ktoré je vlastníkom VšZP, nevidí problém v meškaní pri plnení niektorých opatrení. „Niektoré opatrenia si vyžadovali a vyžadujú detailnú analýzu, prípravu a diskusiu so zainteresovanými stranami,“ hodnotí neplnenie plánu v niektorých opatreniach ministerstvo.

Stará strata

Strata, ktorú poisťovňa má, ostala po bývalom vedení. Poisťovňa tvrdí, že nie je ohrozená platobná schopnosť, teda nie je riziko, že by poisťovňa nezaplatila starostlivosť, ktorú jej klienti od lekárov či nemocníc dostali.

Ako je možné mať vysokú stratu a zároveň vedieť platiť svoje účty? Ako môže mať poisťovňa rekordnú stratu a platiť načas? Ide o účtovnú stratu. Za náklady sa považujú aj technické rezervy, čiže peniaze, ktoré by si poisťovňa mala odkladať na plánované výkony alebo pre nemocnice a ambulancie. VšZP si však pod bývalým vedením tvorila nižšie rezervy, ako mala. Nemá preto teraz akútny nedostatok peňazí, pred sebou však tlačí balík plánovaných výkonov.

Poisťovňa za riaditeľa Marcela Foraia nezohľadnila vyššie náklady napríklad na platy lekárov, vyššie ceny za výkony u lekárov v dôsledku zrušenia doplatkov či zavedenie odvodovo-odpočítateľnej položky. „V porovnaní s rokom 2015 vzrástli v roku 2016 náklady VšZP na zdravotnú starostlivosť o 193,5 milióna eur,“ hovorí dnešné vedenie poisťovne. Tento vývoj však nebol vlani zohľadnený pri tvorbe technických rezerv, ktoré je zdravotná poisťovňa povinná vytvárať v zmysle platnej legislatívy, a to zhruba vo výške mesačných nákladov na zdravotnú starostlivosť, čo je asi 270 miliónov eur, tvrdí poisťovňa.

VšZP

Teraz najčítanejšie